†...?

Opäť sa potvrdilo staré známe, že v zajatí smútku a otázok diabol útočí ešte intenzívnejšie. A vtedy ste dupľom slabí bojovať - tí, ktorí majú pevnú vieru vytrvajú - my, tí slabší, sme padli... znova.
Opäť v starom hriechu. Opäť množstvo otázok. No teraz je to strašné - modlitba mi už "nechutí". Lepšie povedané neviem sa už modliť, ba priam mám pocit, že sa mi protiví. Neviem čo mám žiadať od Boha, čo mám robiť, aby sa mu to páčilo...
Najhoršie je, že veľmi dobre viem, že ak chcem "vyzdravieť", musím sa s niekym porozprávať - s kňazom alebo niekym takým... a ja asi nenaberiem nikdy dosť síl aby som za niekym šiel a rozprával sa s ním o Bohu a o sebe - z toho problematického hľadiska. Viem, že by mi to pomohlo, ale ja viem iba písať... Pri rozprávaní o "takom" mi tŕpnu pery a radšej poviem niečo, "čo chcú počuť". Aspoň si vtedy myslím, že toto chcú počuť... Nikdy som sa s nikým otvorene nerozprával o mojom vzťahu k Bohu. Vždy mi to v takej chvíli príde čudné a trošku sa začnem smiať a potom sa bojím, že ten druhý si pomyslí, že to neberiem vážne keď sa smejem - tak radšej prestanem.
A na druhej strane - z momentálneho hľadiska - ja asi viem čo mi ľudia povedia a bojím sa si to vypočuť. Bojím sa, že ak im všetko poviem, zmenia na mňa názor a už to nikdy nebude také ako predtým. Možno je to skúsenosťami z detstva - môj názor bol stále zlý a priateľom čudný - tak som ho už nevravel a prispôsoboval sa. Začal som zo strachu z vlastného názoru klamať druhým, aby som sa vyhol konfliktu a riešeniu. Radšej som mu prikývol...
Vždy som len utekal. Vždy :(
Z múdrych kníh viem, že "...s ním som pribitý na kríži ... staré pominulo ... obnovujte sa premenou zmýšľania ... v ňom som novým človekom ...".
Mám možno z toho strach - z tej premeny. Lebo viem, že ak sa rozhodnem toto vykonať - musím čeliť najprv sebe samému - od začiatku som to ja hlupák vedel a po celý čas som sa to snažil oddialiť, odsunúť, nahovoriť si - že to nepotrebujem, že to počká, že to sa časom... a teraz som tu - na pokraji krachu, opäť v hriechu, s nechuťou a malým hnevom a veľkým strachom.
Už neverím ani jednej svojej myšlienke. O každej z nich pochybujem, či je vôbec správna, či to není priam hriešne takto uvažovať - a potom sa priam vnútorne trhám, lebo neviem si nič usporiadať. Predtým mi v tom pomáhal plač a modlitba - teraz už ani plakať nad sebou neviem a modlitbe sa priam vyhýbam. A keď sa už pokúšam modliť - je tam ticho - to bude možno tým hriechom - protizvuková bariera.
Predtým som mal túžbu ísť na spoveď. Proste som vedel, že to nutne potrebujem a šiel som tam čím najskôr ako som vedel. Teraz sa tomu akosi vyhýbam. Trošku je to i tým, že všetky moje spovede vyzerali tak, že som niečo odrecitoval, prebehlo rozhrešenie a zbohom. Keď som prišiel vo februári na púť radosti a počul som, ako sa ľudia spovedajú i hodinu a po spovedi prídu celý vysmiaty a plný.. ani to už neviem opísať. Túžil som tiež po takej spovedi - ale opäť vyhral strach a hanblivosť. Náš duchovný sa tiež snažil. Zväčša sa ma niečo spýtal, lenže ja som odpovedal jednou holou vetou a to bol koniec... Uvedomujem si, že ak nebudem rozprávať, nikto mi nemôže pomôcť, lebo ani nevedia čo mi je... Som v začarovanom kruhu. Čítal som, že On mi môže pomôcť, ale teraz večer pred spaním sa Ho o to i bojím žiadať.


Už bol i stav, keď som mal pocit, že zošalejem z toho. Začali ma napádať fakt veľmi čudne veci a myšlienky...
Viem, že jedného dňa budem musieť tomu čeliť - najradšej by som bol, keby to bolo hneď, lebo mám pocit, že padnem tak hlboko, že sa z toho už nevysekám. Ale moje podvedomie to len odkladá.

A nakoniec vždy po takýchto úvahách ma napadne, či sa neutápam vo vlastnom smútku a nehľadám v ňom sebarealizáciu, bo len to mi zatiaľ stále išlo...

A keď mám mlčať tak trepem.

Načo tu vlastne som?
Poslíček dobrých a zlých správ?
Robot v továrni či sluha v cukrárni?
Prikivovač na všetko a vrah vlastného JA?
Zbabelec, dieťa a nie muž?
Žijúci a milujúci svoje depresie a slzy?
Mŕtvy a zhnilý z vnútra?

Hanbím sa pri tom pozrieť jej do očí - čo jej môžem dať?
Čo vlastne na mne kedy videla?
Bojím sa ku nej čo i len priblížiť. Ešte ju nakazím.
skúšal som... Skúšal som? Túžil po slove, ale pomohlo by? Každý pád, či len náznak pádu ma hodil späť. Utekal som pred utrpením a teraz sa ho neviem nabažiť. Hltám slzy na litre a míňam vreckovky tak dôkladne odložené v šuflíku - aby som nezabudol. Jedna vreckovka = milión spomienok. Ale neboleli - liečili.

A túžim po nej. Po láske, ktorá ma spasí. Ktorej je jedno aký som. Ktorá ma miluje - tým aj premieňa.

Ale bol som tam a premenila? Možno ja som nemiloval - len som bral.

Načo mi boli tucty kníh, vrecia slov, keď som sa nič nenaučil - tisíc krát vyrieknuté slovo LÁSKA? Zákon neprináša lásku - láska prináša zákon. Viem čo vlastne hovorím? Radím a nežijem. Honosím sa múdrymi rečami, no sú prázdne ako vákuum.

Niekedy mám samovražedné sklony. Vtedy na mňa siahne Boh a radšej plačem v Jeho rukách. Hriešnik od počatie. V úzkosti a bolesti čiaham po ňom. Ako po tej žiarovke.
Mám hovoriť a som ticho.
A keď mám mlčať tak trepem.

1. adventná nedeľa

Tak a práve sme sa domodlili ruženec pri adventnom venci. Není to síce už to, čo bývalo ako za mladi. Ako deti sme to možno krajšie vnímali. Všetci spolu. Spoločná modlitba a nejaké pekné pesničky na záver (Ktoo - stvooo - riil .... :)). Ale dnes to i tak bolo lepšie ako minulý rok - po všetkých stránkach. Síce ako už každú nedeľu v tomto roku sa Andrej s ocom pochytili na hlúpostiach...
A ešte k tomu ocko doniesol na stôl k modlitbe ten obrázok, čo som mu doniesol z Čenstochovej. Takže chvíľka záplav spomienok :) Ach, leto, Poľsko... aj mi to chýba všetko. Asi kvôli tomu aké to je teraz. A možno len kvôli počasiu :-D

Ale inak ADVENT. Čas očakávania. Čas túžob.
Snažím sa vžiť do kože židov v časoch proroctiev o Mesiášovi. Ako čakali a dúfali, že príde a vyslobodí ich z rúk ich utláčateľov.
A prišiel. Dali mu meno Ježiš a vravel, že je Synom božím. Liečil, kriesil, vyháňal zlých duchov a robil mnoho zázrakov. Upozorňoval ich na zatvrdnutosť ich srdca a vyslovil najkrajšie prikázanie :"Miluj blížneho svojho". No i napriek tomu mu neuverili a ukrižovali Ho. Oni chceli mohutného chlapa, ktorý v jednej ruke zahrdúsi cisára a v druhej bude držať čašu hojnosti.

A čo očakávame od Vianoc my?

Nezabudli sme akosi pri tom zhone po darčekoch, vianočnej výzdobe, pri posielaní nekonečných vianočných pozdravoch všetkým... nezabudli sme na to, že vlastne oslavujeme nečije narodeniny? A ten niekto nie je hocikto!
Nie je nič zlé na tom, že chcem obdarovať blízku osobu. Ani na tom, že chcem mať na sviatky príjemne, útulne a pekné. A popriať niekomu pokojné vianočné sviatky tiež nie je zlé. Lenže nezabúdajme, že to, že môžme niekomu niečo kúpiť či vyrobiť, že môžme niečo fajné navariť či nádherne vyzdobiť náš dom, alebo že máme priateľov a dobrých ľudí okolo seba, na ktorých nám záleží - za to všetko vďačíme práve Jemu, na ktorého toľko krát zabúdame práve na Jeho narodky.
Nezabúdajme.
Skúsme sa teraz cez Advent naučiť prijímať od Boha to, čo nám dáva. Veď On najlepšie vie, čo potrebujeme. Naše prosby k Nemu upriamme na veci, ktoré si to naozaj pýtajú.
Učme sa tešiť i z mála a dávať tým ,ktorý to potrebujú.
Veď On chce len jediné - aby sme Ho milovali tak ako On miluje nás.

Telo a krv. Chlieb a víno.

V jednej ruke kladivo a v druhej klinec.
Vo vrecku ich mám ešte za hrsť - pre istotu...

Telo a krv. Chlieb a víno.

S klamstvom na perách zvieram kŕčovito chladnú rukoväť.
Kdesi v hĺbke srdca sa ozýva tichý výkrik bolesti.
Výkrik tak desivý a tak mohutný vo svojej tichosti, žeby sa i samému Satanovi zježili všetky chlpy, ak by nejaké mal.
Výkrik, čo túži po vypočutí. Prosba, čo túži po naplnení.
Prekričal som ho vlastným hlukom svojej pýchy a zaťatosti. Svojej slabosti a zbabelosti.
Udrel som opäť a krv mi striekla priamo do tváre.
Ja a On uprostred nekonečnej nekonečnosti. Stojím pred ním, no i tak som slepý a pritom sa pýšim svojím zrakom. Ja, človek, čo som ukrižoval režiséra, lebo hru si viem vraj napísať i sám.
Vyrýval som znaky perom na papier. A jediné čo som zatiaľ dokázal, bola veľká škvrna uprostred kedysi tak čistého listu.

Kdesi v hĺbke srdca sa ozval výkrik.
Už nevládzem. Púšťam kladivo, ktoré dunivo dopadá na zem a ja za ním. Bojím sa, že ho opäť zodvihnem.

Ležím pri Jeho nohách a stále Ho nevidím???

EFFATHA!!!

Prosím Pane, zober to všetko preč. Túžim Ťa objať. Túžim Ťa vidieť.
Viem čo by som mal robiť, no nečiním tak. Priveď ma späť k TEBE.

Dôverujem v Teba

Ľudia !!!
BOH sa vie o všetko postarať. Stačí sa mu zveriť. Veľké slová pri modlitbe a v celom živote :

"Do tvojich rúk porúčam svojho ducha, Pane."

Učme sa milovať HO a počúvať HO. Prosme o to, o silnejšiu vieru, o nezlomnú lásku.

BOŽE, stvor vo mne srdce čisté
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

???

So smútkom priznávam, že opäť to na mňa došlo. Opäť sa necítim na správnom mieste. Opäť ma prepadajú myšlienky na to, kde by som mohol byť a čo lepšie tam spraviť než tu. A, a to sa ti nebude páčiť, ma prepadajú predstavy, čo by bolo, keby som bol kňazom - a sú to tak krásne predstavy plné pokoja...
Predtým som s tým bojoval. Najprv som myslel, že je to dobre a chcel som sa riadiť tými predstavami, snami, ale prišiel som na to, že to nie je správne. Došiel som vtedy k verdiktu, že Boh ma ešte nepovolal do tej služby. Teraz určite nie...
No tá škola ma ubíja, neviem nájsť ani štipku sily na to, aby som sa učil, aby som sa pripravoval. Modlím sa, aby som to zvládol nejak, ale možno sa modlím zle...
Viem, že chcem. Že chcem sa rozdať druhým...
No ešte akosi neviem ako na to. Akosi som nenašiel tú odvahu. Akosi to stále ostáva na báze myšlienok a poznania...

Roads

Ohh, can't anybody see
We've got a war to fight
Never found our way
Regardless of what they say

How can it feel, this wrong
From this moment
How can it feel, this wrong

... táto pieseň nám tu už dlho hraje. Je to Roads od Portishead.
Taká smutná melódia aké sú smutné tieto dni. A zároveň taká plná očakávaní, plná túžby po objavení, po zmierení, po naplnení.

kadial ďalej ísť?

.. mám chuť už to vzdať :-( viem, že to nie je správne, že by som mal bojovať, ale ja už neviem ako... neviem akosi načerpať síl... zase som na hojdačke... teraz sa cítim zase pod psa a zajtra si poviem aký krásny deň to bol... lenže to nie je dobré, alebo je to dobré? Tichosť mi našepkáva, nech bojujem ďalej - ale telo už nevládze, nevie si nájsť záchytný bod ktorého by sa držalo, ktorý by ho držal vo viere... v dôvere... mám pred očami hmlisté spomienky na minulosť.. ale práve preto, že to bola minulosť, už niesu aktuálne a neliečia tak ako predtým...
Tichosť káže, nech sa na telo vykašlem, veď i tak pominie. Ale je to ešte pre mňa ťažké. Som príliš veľký na to, aby som to dokázal. Príliš veľký sebec...
Budem sa zatiaľ modliť - tam som vždy našiel oporu. Snáď mi samota opäť niečo pošepne. Snáď to budem aj schopný prijať...

Stále to má cenu

Hojdačka

Môj život mi už začal pripadať ako hojdačka v škôlke, na ktorej sedia dve neposedné deti. Raz je jedno hore, raz druhe a tempo len zvyšujú a zvyšujú. Pomaly mi už všetky skrutky vyleteli. Dlho to už tá hojdačka nevydrží.

Že vraj sa veľmi ľutujem. Že vraj každý ma svoje problémy, tak ich svojimi nemám zaťažovať. Ale prečo potom Boh stvoril Evu? Prečo Ježiš si vyvolil dvanástich? Prečo im v Getsemane vravel, nech aspoň chvíľu budú s ním bdieť. Potreboval ich pri svojej bolesti. On vedel, že najväčšiu silu mu môže dať jedine jeho Otec, ale i tak chcel mať pri sebe svojich priateľov. A oni zaspali.

"Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi."

Hej. Asi niekedy fakt preháňam.
Ale inak to ešte neviem.
Ešte mi to nikto neukázal. Alebo som slepý a hluchý?

Boh, diabol a ja

Určite poznáte množstvo filmov o konšpiračných teóriách. Mňa teraz napadá hlavne trilógia Jasona Bourna, ale videl som ich viacero. Práve Jason asi nie je ten najlepší príklad, ktorým vám chcem vysvetliť svoje pocity.


Predstavte si situáciu, v ktorej sa mnohý takýto hlavný hrdinovia týchto filmov ocitli. Ocitnete sa uprostred veľkého sveta mašinérie, v ktorom neviete, komu môžte veriť a komu nie. Dokonca i ľudia, ktorých ste milovali, alebo do ktorých ste vkladali nádeje, vás chcú oklamať a uväzniť.

A teraz si predstavte, že toto všetko sa deje vo vašej hlave. Nie je to hmatateľné. Je to len na báze myšlienok. Myšlienky, o ktorých ste si mysleli, že sú správne, sa vám zdajú byť už nie také správne. Vaša myseľ sa rozdelila na dve strany, ale vaša podstata je medzi nimi uprostred, v krížovej paľbe. Cítite sa nahý, uprostred dažďa, schúlený v kúte s pocitom, že ste sami, ale nie ste. Stojí nad vami niekto, ale neviete ho rozpoznať. Chce mi pomôcť? Chce ma zabiť? Chcete utiecť, chcete sa stratiť a hľadáte možné únikové cesty, no zatiaľ nikam neviedli. Len ste upadli hlbšie do pút neistoty.

Avšak. JE tu predsa niečo, čoho sa možno chytiť. Držím to pevne v rukách a snažím sa z toho nabrať čo najviac, i keď často krát sa zdá, že bez odozvy. Malá žiarovka v hlbokej tme mojej cely. Ledva svieti, ale i to malé svetlo prekrojilo tú tmu a zaplnilo pokojom každý kút mojej duše. Aspoň chvíľka ticha. Aspoň raz sladký spánok. Troška radosti a tepla.
Na chvíľu som tu žiarovku pustil z očí a bol som opäť tam kde predtým...


Načiahol som sa v bolestných kŕčoch po nej. Chvíľu to trvalo, kým som ju v tme nahmatal. Oči som mal zlepené blatom. Držal som ju pevne. Všetko svoje minulé, terajšie i budúce "ja" som vložil do nej. Jej svetlo a teplo mnou prenikli ako elektrina mŕtvym telom chudáka.
Bol to boj. Boj o život. Boj o lásku. Boj o vieru a za vieru. Boj, ktorý nekončí.
Držal som ju tam visiac vo víre výkrikov, úderov, bolesti. Zvíjal som sa ako na elektrickom kresle. Jediné, čo ma na nej držalo, bola nádej. Takmer slepá nádej, že len ona ma môže zachrániť. Nemyslel som na nič iné, len na ňu. Celým telom, celou dušou a celým srdcom som sa ocitol v mojej ruke, kde som držal malú žiarovku. Nič iné som nevnímal, nič iné som nepovažoval za podstatnejšie, i keď sa to snažilo na mňa doľahnúť. V ústach som mal Slovo, v mysli Svetlo a v ruke žiarovku.

Dobojované.

Búrka stíchla tak náhle, ako prišla. Na chvíľku pohltili moju celu tma a ticho. Vôkol zavládol pokoj. Bola to chvíľa uzdravenia. Chvíľa, v ktorej nemusíte byť prítomný a ste v nej.
Niekto zapol svetlo. Nie je podstatné kto. Podstatné je, že je tu Svetlo. Bol som nahé dieťa. Nahý v radosti.

A v ústach som mal Slovo, v mysli Svetlo a v ruke žiarovku...

Droga? DROGAA!!!

... sedím tu sám a ticho
predstieram radosť no v srdci prázdno,
dávam svetlo no sám som ho stratil,
jediné svetlo je žiara monitora.

sorry - i ja som padol pred najväčšou drogou tohto sveta - FACEBOOKom.
možno nie je najväčšia, ale je strašne rafinovaná...
teraz som už rád aspoň z toho že to viem. Ospravedlňoval som sa výrokom :"Veď evanjelizujem na ňom." Ale podľa ovocia spoznáš svoju prácu. A moje ovocie?
Áno. Boli ľudia, o ktorých viem, že moje preložené články ich nejak ovplyvnili a povzbudili. Ale až som sa preľakol keď som zistil, že namiesto :"Ďakujem" som čakal "aký úžasný príspevok si napísal (...si skvelý)".

Dnes to už viem - FB ma ťahalo od podstaty. Evanjelizovať na ňom môžem - ale musím si strážiť i svoje vnútro, ktoré mi za ten čas pekne zhnilo.
Teraz to už viem.

Koľko dobra som zameškal. Koľko krásnych chvíľ som vymenil za stoličku pred PC.

CAMPFEST 09

sorry uz to asi neopisem :) ... necham tu len taku kolaz co som si spravil a ta hovori za vsetko snad :) - ved kto by chcel viac nech da vediet a pokecame pri pivku ci kofole ;-)

Prázdninujem, prázdninuješ, prázdninujeme ...

A potom prišli týždne plné zábavy na stanovačkách, potu na dvore, či dnu za kuchynskím stolom, rôznych stretnutí s miništrantami či kamarátmi... sem tam bolestivá myšlienka na Domku, ale modlil som sa za ňu, nech sa jej darí, nechcel som na nikoho zle myslieť - nič to človeku neosoží (Anselm Grun). Chcem vidieť v druhých len to dobré, i keď to tam možno není, alebo to iba spí a čaká na prebudenie... Mnoho som čítal toto obdobie prázdnin. Hlavne spomínaného, obľubeného, Anselma Gruna. Veľmi dobrý duchovný spisovateľ. Odporúčam hocktorú jeho knihu každému ;).

Po Poľsku sme šli, my súrodenci a mamka, na takú "dovolenku" na chatu do Kováčovej pri Zvolene. Veľmi pekne tam bolo a mamka si aspoň odýchla. Ona totiž keď ma dovolenku, tak to není dovolenka, ale opäť len robota a robota... Pekné hory, kúpalisko (do ktorého ma nikto nedostal :D), ticho, zeleninový šalát každý deň a večere pri pivku s Andym. Síce vzťah medzi ním a zvyškom rodiny sa rapídne zhoršuje, mám rád tieto chvíle keď si aspoň trošku rozumieme a môžme vkľude posedieť :)

Ďalej si spomínam na kúpalisko s duchovným a miništrantmi :D Opôť deň, vešania sa na moj krk, neustáleho sudenia ich sporov, šalenia sa jak vyšinutý a tak ďalej. Veď to poznáte... či nie??? Tak o veľa prichádzate :D Ja ak sa na niečo najviac teším na tomto pozemskom živote tak sú to asi deti :D aaa... ako sa len tešín na nočné ponocovanie nad pokakanou plienkou :D :D ... No ale vrátim sa na kúpalisko. Najviac si spomínam na to, že som týždeň nemohol pohnúť krkom, lebo sme tam hrali námorne bitky a stali sme sa tak neskôr stredobodom pozornosti - čisto gladiátorské zápasy :D .. a dostal som úpal - to je tak : JA + KUPKO = UPAL :D

Takmer každý piatok, prosto vždy keď to vyšlo, sme ja, Andrej, Epko a Tomi (a neskor sa už ako stáli členovia pripojili Mário s Jarkou, Peťo a Lukáš) stanovali pri našom bunkri. Voláme to lesík :D je to totiž v takom izolovanom "lesíku" uprostred lúky. Každou stanovačkou sa jej uroveň zlepšovala. Ku koncu sme mali i jeden veľký stan čisto na veci naše, kotlík s tomášovím gulášom (mnami mnam), celkom kvalitne spravený stôl s občerstvením a tak... a posledná stanovačka bola naj - to už sme mali i loptu tak sme celý večer hrali fucik a potom vyčerpaný sa dosýtosti najedli gulášu, dali si pivčo, rozprávali vtipi, spievali národne piesne :D, o pol noci hymna a spať :D ... ale po pravde - štve ma to. Nebolo to také dobré ako to opisujem. Bohužiaľ si Andrej s Tomášom vybrali kusa odlišnú cestu ako ja, takže bez vulgarizmov a snahe opiť sa sa nevedeli zaobísť. Ja tiež nie som baránok, ale tešilo ma, že na poslednej stanovačke som vedel konečne povedať nie - i cigaretám i nadmernému pitiu. A i preto bola práve tá posledná asi najvydarenejšia...

Potom prišiel Campfest a Festival radosti :)

žeby som to nemal rozhádzane, teraz nachvílku tieto dve (naj)akcie preskočím a pokračujem v prázdninovaní :D .. s Ľudkou sme začali chodiť na túry - a také poriadne - take 20km :) vždy som chcel chodiť na túry ale samému sa mi nechcelo.
Dva dni som makal na duchovného stavbe - veľmi pekne si spravil ten domček :) Duchovný ma vkus ;). Ja som pomahal so strechou - dávali sme škridlu - sa ponáhľal lebo za pár dní cestuje do USA za kamošom Vladom (tuším som ho už tu spomínal). Zažil som tak duchovného i v iných zaujímavých situáciach :D Ale veď všetci sme len ľudia :) Makačka to zato bola - všetkých tých cca 2000 škridlí prešli mojimi rukami. Ale to sa vráti keď si večer sadnete pred stavbu s pivkom alebo kávičkou, pokecáte, pokukáte na výsledok... paráda - asi fakt mám byť stavbárom :D
Ten spomínaný vzťah Andrej vs. My sa totalne vyhrotil. Nepojdem do podrobností, ale dostalo sa to do fázy, keď oco vraví :" .. zabil som s tým človekom zbytočne 10 rokov..." , keď mamka plače na zemi počas toho ako sa tí dvaja hádaju a Andrej sa vyhráža rôznymi spôsobmi a je neustále podráždený na každého...

Poľsko 6-8. Jún 2009

V skratke a v rýchlosti. Domka ma pozvala. Že či reku nejdem s ich farnosťou na "púť" do Polandie. Do Čenstochovej (sry- neviem ako sa to piše).

Tak som sa zbalil a sadol s ňou do autobusu. Šiel som tam asi hľadať odpovede. Po tej afére s vysokou školou som nebol ešte úplne reštartovaný a potreboval som odpovede. Ako soľ. A na aké otázky? Samozrejme ohľadom Dominiky, ohľadom toho, čo odo mňa Boh žiada, čím mám ísť tou, či onou cestou. Prežil som tam jednu silnú krížovú cestu, ktorú inak ako "BOJ" popísať neviem. A ešte k tomu všetkému (a to to aj asi vyvolalo) to bola krížová cesta za kňazov...



Ale bolo to krásne pútnické miesto :). Aj čo sa týka pamiatok, aj čo sa týka duchovného zážitku. A odpovede? Ohľadom kňazstva sa dostavili... vďaka Bohu, už to vo mne nevyvoláva nepokoj a som taký uzmiernený - ak si ma povolá, budem to cítiť a prikívnem. Ale teraz to nie je. A Dominika? Tá mi dala odpoveď sama. Na ceste domov. Taktiež negatívnu, čo so mnou fajne zatriaslo. Ale opäť som sa presvedčil, že najväčšiu oporu mam v Bohu. Pomohol mi naozaj badateľne prekonať zranenie a za to mu ďakujem dodnes, lebo inak by som sa asi umáral v slzách a myšlienkach do totálneho vyčerpania a aj tak by to nikam neviedlo. Vďaka TI †

Teraz s nadhľadom sa na to pozerám ako na krásne tri dni. to miesto, ako pútnické miesto, odporúčam každému. Ešte tam niekedy určite zavýtam, keď sa zadarí :)

ComeBack

... neviem či to niekto číta :-D .. ale, pre mojich obľúbených stálych čitateľov veeeeeľkeeee AHOOOOJ po niekoľkých mesiacoch - tušim že to tri boli :-)

Vysvetlenie neprítomnosti? Odišiel mi zdroj na PC :D. A akosi sa mi to ani nechcelo riešiť, lebo som si spomenul na predošlé prázdniny, ako som ich strávil sedením za kompom a nič nerobil a pri vstupe na školu som bol znudený jak zašlá jahoda z Jogobelly. A naozaj. Tento takticko-psychologický ťah priniesol hneď i svoje ovocie. A tohtoročná úrodička bola bohatá. Vďaka Pánu Bohu za ňu † ;). I keď som bol pod ostrou trojmesačnou paľbou ústnych výhražok, aby som s tým PC niečo robil, nápor som vydržal do konca a i teraz mam chuť priviesť môj nový zdroj ku krachu :D. Ale zas to až nie :).

Ale v skutku, boli to nádherné prázdniny, plné úžasných (i menej úžasných, priam smutných) zážitkov. A i čo sa teraz týka nástupu na školu - človek čo prežil takéto prazdniny, nemá blbý a znechutený pocit z blížiacej sa školy. Teší sa :). A to je goodier :D.

NAJviac čo mi chýbalo, čo sa PC týka, je práve to, že som sa takouto formou nemohol s Vami o tieto zážitky podeliť. A teraz to už (naplno) vypisovať asi nebudem. Už to nemá tú "šťavu". Už by som to podal len sušené, ako slivky. ale v skratkách Vám to tu popíšem a ak sa podarí (a dúfam že sa podarí) tak pridám i foto ;).

Tak držte si klobúky - Dámi a Páni - začíname. :)

Čakanie

Nechápem zmysel? ... Počkám,
kým anjel mi neotvorí očká
a pošepne modlitbu rána.
Do vtedy však nemá cenu kopať do kameňa,
čo stojí mi v ceste.

Neviem o ňom nič.
Či stvoril ho Boh? Či ten druhý?
nepatrí mi súdiť ľudí,
lež milovať ich, ako farby dúhy.
..."telo moje jedzte"

Toto je zatiaľ údel môj.
Možno neurčitý.
Nechcem však konať bez vedomia,
že činy moje nejdú zo svedomia
a kráľom nie su schválené.

vikendovka 09

... v podstate prave teraz, po navrate z vikendovky - vlastne len polovicnej - asi ani tak nebudem pisat o vikendovke ale iba o jednej noci.. z piatka na sobotu som prenocoval na evanjelickej fare. S fararom ma zoznamila Ivka po prichode do Zahora. Ale akosi mi uslo ze je farar a proste bol to Miro a myslim, ze aj asi ostane - sice musim priznat ze po uvedomeni si, ze je vlastne farar mi trosku prekazalo si zvyknut na to, ze si tykame.. proste farar ta tak...
Ale najviac co sa mi pacilo na tom vsetkom je, ze vlastne som si pri nich ten rozdiel, ze ja som z "niecoho" ineho a oni taktiez, vobec neuvedomoval. Proste bola tu jeden Boh, ktory nas spajal a na to ostatne, ze oni uznavaju hen to a my zase hen tam to, to bolo nepodstatne. A to ma ani neviem ako naplnalo strasne prijemnym pocitom pokoja. Mozno trosku rozkmytanym z toho, ze som mal okolo seba mnozstvo "cudzich" ludi a ja sa tazko prisposobujem a otvaram druhym. Proste Miro my dal spolu i s jeho manzelkou, Jankou, pocitit, ze ja neviem - dam priklad : ze ked som u nas na fare tak viem, ze on je nas farar a ja .. ja som ministrant a tu to konci.. dalej alebo dozadu to nejde. Mozno je chyba vo mne, mozno ze v nom, ale proste nikdy to nie je u nas na fare take ako bolo tam. Ano, mozno to bolo i tym ako ma zoznamila s nimi Ivka, ako o nich hovorila ako o kamaratoch a tak som ich potom bral.
Ale proste vsetci ludia, cela ta mladez, ktora tam bola.. proste ma vzala - ako vsetci boli proste mili, otvoreni, neskatulkovali hned alebo nieco take.. problem bol jedine asi v mojej nemluvnosti :D ale snad v lete na taboroch sa to zlepsi...
TESIM SA :) !!!



PS:sorry za chyby - ale berte do uvahy cas, unavenost a podobne :D

Modlitba človeka...

Ó, Bože, čokoľvek si mi dal z pozemských vecí, daj to mojim nepriateľom; čokoľvek si pre mňa pripravil vo svete,ktorý má prísť, daj to svojim priateľom, lebo ty mi stačíš. Ó, Bože, ak ti slúžim zo strachu pred peklom, spáľ ma v pekle. Ak ti slúžim v nádeji na raj, vylúč ma z raja. Ale ak ti slúžim len kvôli tebe, neodopri mi svoju nekonečnú lásku.

--- Rabi´a z Bosry (752-801), jediná moslimská "mníška"

Búrka

V posledných troch dňoch nám nad hlavami vysí ťažoba. Sila stelesnená v mohutných mračnách dažďovej vody a sily, ktorej sa pokúšal zmocniť i pán Tesla. A zmocnil sa. Toto ticho už samotné zabíja. Ubíja. Človek sa bojí vykročiť na ulicu a vnútri sa v deke trasie za oknom. Včera večer sme prečkali prvé bombardovanie bleskov. Bolo to hrôzostrašné no i tak fascinujúce. Plné svetla i tmy, hluku i ticha, strachu a nádeje. Po prvých útokoch nás odrezala od toho, čím je ona sama - od elektriny. Zasmial som sa tomu, hoc dedinu tým pohltila temnota.
Bol som práve vtedy von i s bratom, keď asi necelé 4 kilometre od nás dopadol tej noci prvý blesk. A po ňom neskor ďalší a ďalsí. Ako sme sa tak náhlili tmavou a prázdnou, mrtvou ulicou, po stranách nám svietil život. Domčeky so živím svetlom v oknách. Prestal som vnímať hukot búrky, ktorá v hneve nevyronila ani slzičku. Naplnila ma radosť, že nie som sám v tomto čase strachu. Že vôkol mám ľudí, čo ma podržia, keď to budem potrebovať.
Aké zvláštne, že práva v čase strachu a beznádeje nachádzame v sebe ľudskosť a lásku. Práve vtedy sme spolu, držime spolu, nikomu nenahrávame, nikoho nepodkopujeme. Máme jedného nepriateľa - Zlo, čo vzalo nám slobodu. A jedného vodcu - Dobro, ktoré nám dáva nádej.

A keď búrka pominula....

Milan Rúfus : Mimochodom

Nemyslím, že som lepší než tí druhý,
keď nahmatávam triezvym slovom svet.

A stvrdol v čase mäkký slovovosled,
ktorým si chlapci maľovali dúhy.

Muž cíti hlbinou.
Snáď preto jeho slová
hľadajú pravdu,
starú ako Níl.

A vydotýkané
všetkým, čo človek žil,
už nezbožňujú hviezdu zvanú Nova.

Nemyslím, že som lepší.
Možno iný.
Však pútnik tej istej
človečej domoviny.

rainy day

dazd uz vydatne zmaca korienky rastlin, za co sa asi hadam posledny mesiac modlili vsetci polnohospodari a ludia so zahradkami. Aj my, alergici :-D, lebo konecne ten pel trochu usadne. Je vsak dost chladno. Odmrzaju mi koncatiny a jedine co mi zostava je zabalit sa do deky a spat. Ale je mi to luto lebo ked si tak zrekapitulujem den tak som toho moc nerobil na to aby som si mohol lahnut. Sice som sa konecne dal do cvicenia - posilujem uz akosi pravidelnejsie a to ma aj tesi. I ranajky som si ake take spravil, ale inak zeby nieco "kvalitne" porobene, to nie.

Zacal som pisat scenar. Film sa bude volat ONUS, co je z anglickeho prekladu Bremeno (alebo tiez vina). Skor to bude asi shortik, lebo asi to posielat nikomu nebudem a ak to chceme natocit my, tak to budem musiet spravit tak aby to malo cca 10 az 20 min. Aj asi viem ako ale zas ma to uz tak nenadchlo - ale nech uz aspon nieco normalne mame natocene. V podstate scenar je uz dopisany - skor by bolo dobre spravit storyboarding. A dumat ako vyriesit jednotlive sceny a efekty v nich.

A v pondelok som bol na prvej skuske v tomto semestri - z matiky. Ale velmi som sa do toho nepozeral a tak to aj dopadlo ze mam FX - tri body mi chybali. No co uz - vidime sa o tyzden :D len sa to musim uz poriadne naucit aby som to nezbabral.

Prsi ako z krhle. HA, nemusime polievat :D Dikes Boze :)

Čudo? ... čudny život... Život???_____ život

... pytate sa prečo taký zvláštny nazov? titulok? pozrite si za sebou filmy Fountain a Machinist a mozno pochopite... co sa ich tyka tak fountain sice bol cudnejsi, zvlastnejsi, tajomnejsi a myslim ze tymto jednim pozretim som ho este uplne nepochopil, ale pacil sa mi asi viac... mozno kvoli situacii v ktorej som teraz i ja. Mechanik rozprava zvlastny, mysteriozny, strasny pribeh chlapika, Trevora Reznika, mechanika... o tom ako mu jedna chyba znicila zivot, utekal pred pravdou tak dlho... ale nakoniec sa k nej dopatral a vyriesil to myslim ze spravne... na tom filme sa mi pacili detaily, s ktorymi reziser pracoval velmi opatrne a presne - mam rad ked je praca vykonana precizne.. ale Fountain? prameň... bol to... napada ma velkolepy ale myslim ze po par mesiacoch tak hovorit nebudem. Prečo umierame, prečo musime trpiet stratou blizkej osoby? V čo veriť? Sme schopný všetkeho? i zastaviť smrť? .. najviac sa mi pacilo ako reziser prekryl majsku kulturu, budhizmus, ateizmus a krestanstvo medzi seba a spravil to naozaj pekne, myslim... pre mna ako krestana to vyzeralo tak ze vsetko speje k jednemu Bohu, tomu pravemu.. a smrť? velke strasidlo ludstva, ale je to koniec? ak som spravne pochopil koniec filmu tak i reziser uz pochopil vyznam smrti. To nie je koniec. Tak ako koncil i film Knowing :" to nie je koniec, je to len zaciatok "

Máj - čas upchatých nosov

... no a trava a ine kvietky ci buriny kvitnu a my, alergici, sa dopujeme mnozstvom liekov pravidelne kazde rano, vecer a ked nepomaha tak i naobed...
Skoda, ze som alergicky na pel. Prave ja - syn farmara - treba kosit, hrabat a podobne a ja nemozem lebo pri sebemensom kontakte s kvitnucou travou mi ide drazdenim nos puknut a cievky v ociach praskaju jedna radost. Niekedy to rysknem - ked treba zahradu pokosit a tak... ale potom ten vecer je to muka - strasna muka.
Nuz, ale uz som si zvykol. Trva to vacsinou aj tak len ten maj a jun - potom to uz nie je take silne a celkom sa da...

aaaa... už nám pripekaaaa :-)

intenzita slnečných fotónov za posledné dni rapídne stúpla a tak priamoúmerne s týmto nárastom my zo seba zhadzujeme odev, lebo je nám mocno horko :-D
Naozaj je teraz veľmi pekne. Určite aj vás sa častokrát spytali, ktoré obdobie máte najradšej. Momentálne by som povedal, že toto :-) Ale myslým, že je to skor tou náladou a tým všetkým okolo. Každé obdobie pre mna niečo znamená a moja odpoveď na otázku by asi najskôr znela :"Nie je obdobie, ktoré by som nemal rád."
Ale teraz, na jar, sa všetko zdá byť nové, hoc to už dávno poznám. Všetko mi príde také čisté, alebo čistejšie. Všetko vstáva zmrtvych, všetko sa obnovuje, ožíva a je úžasné to pozorovať. Neodpustím si ten nádherný pocit ked si vijdem do lesa alebo na lúku večer pri západe slnka a počuť iba spev vtákov. Je to iný spev, nový. Na jar je živší, rozmanitejší, hravejší a lahodí duši poslucháča. Je určite iný ako v lete či na jeseň, o zime ani nevravím. A i v dome, keď otvorím okná a do vnútra sa vlieva táto melódia jary, naplní ma radosťou a takým pokojom. človeka to až prinúti nechať hlučné veci bokom aby tu krásu neprerušil. Naozaj, jar je slávnostná. Jar je obdobím života a život ako taký podnecuje k plnšiemu žitiu, nie len prežívaniu.

pokoj v dusi :-) nevidel som ten film ale teraz prave prezivam ten pocit. A netrebalo k tomu vela len jedna pesnicka, zopar pismen na monitore, zopar prijemnych slov. A pritom cely den sa zdal byt cudny, sice rano vyslo krasne slnko, ktore si luce roztiahlo po tyrkisovo modrej oblohe. Nevnimal som to tak ako teraz vecer, ked uz je za kopcom, tam uz nedovidim. Ale svieti mi este v pamati a dufam ze este dlho bude svietit a hriat.
Nekonecny... teraz pocuvam (eSPe). Este si pamatam ked som tu pesnicku objavil a vkuse ju pocuval-pozeral na youtube :D a skakal som a spieval som a tesil som sa z Bozej pritomnosti, ktora mi tak naplnila celu izbu, celu dusu....
Tuzim prekrocit svoje limity, tuzim stale stat tam, kde si ty,
Tuzim na Teba sa stale viac podobat. Spievat, chvalit a tancovat. :)...
Spravil som si tricko ake mal Sunny (spevak POD) v klipe k pesnicke Alive. ja mam "invert" verziu ale je to dobre. Len ludia to nechapu. Oni v tom vidia Stop Love. Ale znamena to pravy opak. Zatvarame si asi oci. Alebo je to len nevedomost??





HA :D volal duchovny (na mobile sa mi zjavil velky napis DUCHOVNY a cisarska korunka :D), zajtra betonuje, ze ci by som neprisiel. Mam sice prednasku z matiky, ktora je v podstate dost dolezita, ale i tak som velmi nechcel ist. Uvidim este. Trosku mi je este zle od vcerajsieho acetonu tak ak to nebude lepsie idem na prednasku, ak to bude lepsie idem robit :)

tak ja koncim. Z pocitu "pokoj v dusi" som teraz presiel na "logicka hadanka". zatial sa majte a bez okuliarov nezvarajte ;-)

vdaka ze ste tu, moji anjeli...

dnesny den bol plny skusok - a este asi aj bude.. ale zatial co skuska - to zlyhanie :-(... ale ako sa Zem nezastavitelne toci tak i moj zivot napreduje dalej a mne neostava nic ine, len sa priputat. Nezda sa mi, ze by siel prirychlo, len mam pocit ze nejdem cestou ale polom. Abo skor lesom? takym tmavym - sem tam svetielko cez koruny stromov, ktore su tak vysoko, ze ma az hlava boli ked sa v nich snazim to svetlo najst. Neni to len beznadej - snazim sa tej potvore vyhnut, ale kazdym padom si pripadam slabsi.. dnes som pozeral Batmana a Alfred opat povedal svoje :" .. padame, aby sme sa naucili vstat." .. a opat chvilka usmevu, chvylka zdvihnutej hlavy, chvilka pocitu, ze to neni zbytocne... a opat pad a opat tma a opat zufalstvo... Julka mala pravdu, ze v takej chvili je to nebezpecne a treba byt silny lebo diabol ma v takej dobe takmer otvorene dvere.
Vcera som videl jeden film, ktory som videl velmi davno - Garden state (slovensky nazov neviem). Chvilami som mal pocit, ze ten film je o mne. Az na to, ze ja nie som zid a ze si myslim, ze v Boha verim... a az na ten happyend - mam rad filmy s happyendom - sice je to vraj uz klise, ale preco by som mal byt po filme smutny? Uz nechcem smutit. Uz som asi smutil vela. Chcem sa usmiat, chcem sa opriet o rameno a povedat :" Vdaka, ze si tu... mam ta rad" ... a chcem plakat uz len od stastia...

...

Kto sa ma v tebe vyznat?
ked neodhalis ani kusok seba
ked nepovies co citis
ked nepovies "chcem len teba"

Ked sa spravas odmerane
ked sa citim sam a ne dne
ked nechces pocut moje slova
ktore skladat ti chcem zas a znova

Preco clovek nemysli na vyznam
a vety sklada bez rozmyslu
a zajtra si ani nepriznam
ze som skaldal niekomu prislub

nechcem zabudnut ale utrpenia sa bojim este viac
po nociach len hladim na mesiac
a po lici mi steka slza
studena a zmrzla

dokonaly=sväty=vstupenka do neba

... dnes som sa bol len tak prejst s Andym na izranskej ceste a nejako sme dosli v rozhovore k evanjelikom a k tomu, ze neuznavaju pannu Mariu a svatych. Moj prvotny nazor na svatych a podobne bol asi taky, ze akosi som nevidel zmysel sa k nim modlit. Prislo mi to skor ako porusovanie prveho bozieho prikazania (vid priklad juhoamericke staty a ich modlitby k svatemu Antonkovi). Ja som to chapal tym stylom ze svaty, to je byt dokonaly (co od nas ziada aj Boh). Ty svaty dosiahli tu duchovnu dokonalost a nam by mali byt prikladom v zivote. Ukazkou "ze sa to da" a nevidel som nejaky dovod sa k nim modlit - bral som ich ako taku dopravnu znacku na ceste zivota. Ale potom brat povedal, ze pri modlitbe k svatemu neziadam o odpustenie abo nieco take (co by bolo fakt uz porusenie 1. prikazania) ale o orodovanie - a to preto lebo kedze su svaty - asi su urcite v nebi, blizko Boha a mozu ho o to prosit. Vtedy mi doslo ze vlastne v nebi su vsetci svaty... aspon nejak tak sme to prebrali.. zaujimave hypotezy...
tym ma aj napada taka tema na ktoru niekedy myslim, ze mnoho ludi - i veriacich, akosi neveri na take veci. Myslim, ze pojmy ako nebo, peklo, diabol, zly duch, anjel beru skor ako nieco mytologicke a rozpravkove. Sme v dobe ked sa kazdy snazi vsetko odvovodnit logicky a vedecky. No myslim ze nie vsetko sa da odvodit tymto sposobom. Ja verim na zazraky. Ved si precitajte trosku z Pisma a tam je skoro v kazdom texte nejaky zazrak. Minule som si tak cital jedno evanjelium (uz si nespomeniem ze ktore ale tusim ze to bolo ked Jezis vzkriesil mrtve dievca) a tak som si predstavil ze som jednym z davu. Lebo clovek ked to precita tak to zoberie asi tak nadnesene, asi tak ze:" aaa, Biblia". To ze sa v Biblii pise o zazrakoch sa berie nejak ako za samozrejmost. V dnesnom svete uz nemame take zazraky ako v Biblii (sice aj take sa najdu), ale ja osobne mam pocit ze kazdodenny zivot je preplneny zazrakmi - sice len takymi drobnymi.Osobne som mal moznost zazit take. Mozno ze keby som vam ich povedal tak by ste povedali :"Aaale, to je len nahoda, alebo len nieco bezne..." ale ja to beriem inak.
Prednedavnom na pokeci napisal jeden chalan (neviem presne) :"Doba, ked zili apostoly bola plna zazrakov aby ludia uverili a apostoly zapisovali, po ich smrti ked uz to bolo spisane, nebolo treba zazrakov - staci verit Pismu" . Nenapisal som to presne, to staci som tam dostrcil ja - a to kvoli tomu ze je to tak jenoduche pochopit a pritom tak zlozite uverit. Dnes tu mame miliony Tomasov ktori neveriacky krutia hlavami a pytaju si zazraky. Ale v Biblii Jezis hovori tiez o pokoleni, ktore neuveri ani zazrakom a prednedavnom bola citana pasaz z Izaiasa, kde hovori, ze ludia co neuveria Mojzisovim slovam, neuveria ani keby niekto zmrtvych vstal. Naozaj prorocke slova...
Na druhej strane ma boli, ze taky ludia sa potom asi nedostanu do neba, alebo ja neviem. Stale asi budu zapierat...

Tri dni

Prečo moje srdce plače, túžobne lapá po dychu,
včera to bolo ešte krásne, dnes však sedím sám v tichu.
Iba som chcel byť s tebou a dívať sa ti do očí,
iba som si prial, nech sa to nikdy neskončí.
Túžil som počuť tvoje ÁNO, NIE a zopár viet rozvitých.
Je to azda len pár snov, pre mňa v hĺbkach noci ukrytých.

Prečo si niekedy tak chladná a nevidíš v druhom lásku Človeka?
Prečo len hľadíš na to vonkajšie, veď nepoznáš čo je Pravda odveká?
Tebe boli tajomstvá odhalené a i tak si oči zavieraš.
Azda sa bojíš a radšej to všetko popieraš?

Ja všetko som ti dať chcel, a podeliť sa so svojim poznaním,
svojou radosťou i smútkom, dokázať Lásku konaním.
Vylieval som sa ti do dlaní ako voda, ktorá ti chce pery ovlažiť,
no ty si ma prstami nechala pretieknuť a na zemi chladom poraziť.

...

No i tak ti ďakujem, moja Dominika,
hoc mi z teba rozum uniká.
Viem že stretnúť som ťa mal,
lebo predvčerom som ešte spal,
no dnes som zo sna vstal.

Sobota v sade

.. tak ako predoslu sobotu tak aj tu dnesnu sme boli s bratom strihat broskyne v sade. Sad mame docela velky, cize roboty je stale. Ale nechcel som pisat o robote... Uz minuly tyzden ked sme tam prisli ma opat naplnil uzasny pocitu, skoro nieco ako pocit domova. Pocit ktory by sa dal pomenovat vetou :" Tu chcem umriet..." Vystupil som z auta a prv nez som sa nadychol ma privital prijemny, trosku studeny vetrik. Sta sa mi hodil okolo krku ako blizka osoba, ktora na mna uz dlho cakala. Nadychol som sa s tymto pocitom a nosom mi prebehli myslienky a spomienky na les, travu, vodu, vietor, jar, stromy... prirodu ako vrchol Bozieho diela. Pripadal som si ako jeden z mojich oblubenych filmovych hrdinov, ked sa vracia domov po vitaznom, oslobodzujucom boji, zoskakuje z kona a nadovsetko si vazi tuto chvilku, ze moze byt opat tam kde patri. Vychutnaval som si kazdy krok, hoc som vedel, ze zanedlho budem musiet tvrdo makat. Ale praca ide aj tak od ruky ked sa nachadzate v tom lone "matky prirody". Zobral som si so sebou MP3ku, ze budem pocas strihania pocuvat hudbu, ale nedokazal som prerusit to spojenie medzi mnou a Bohom. Ano, ja to beriem presne tak... On nam dal mnoztvo toho krasna, ktore nas obklopuje kazdy den a casto na to zabudame. Dal nam ho aby sme sa z neho tesili. A tym, ze sa z neho vieme takto tesit je podla mna tiez jeden sposob vzdavania chvali... Dnes to uz mozno nebolo take intenzivne ako minulu sobotu, ale i tak sa mi tam velmi paci a chcem dodrzat to co som si zaumienil - ze si tam ako buduci stavbar postavim nejaku chatku a na starobu sa uchylim prave tam :-)
Dakujem...

40. Put radosti - NEDELA

sorry ze tak neskoro ale nebol nejak cas a na tyzden mi padol net :-D
ale stacilo vyhovoriek - pustme sa do pisania / citania ;-) - ale bude to len strucne (aj preto ze si moc toho uz nepamatam :D)

... vyspal som sa uz lepsie - unava bola vacsia nez samotna bolest. Ale nespal som dlho - o siestej som bol uz na nohach v kupelni a umyval si zuby. Aj ostatny sa pomali preberali. Opat som ako rane vtaca zisiel dole a ako medzi prvymi som uz sedel v telocvicni cakajuc na modlitbu a pocuval kapelu ako sa "steluje" :). Uz som si uvedomval koniec pekneho vikendu a len som to nechaval tak mnou plynut... ani som sa nenazdal a telocvicna uz bola plna. Rejzo (sorry ze v predoslich clankoch som ho volal rezo - uz ma patricne osoby opravili) opat s nami zasarapatil nech trosku zijeme a nespime si na usiach. Pomodlili sme sa spolocne, naranajkovali, niektory uz pobalili - uz mala nasledovat len omsa a po omsi adio... ja som sa siel hned pobalit nech som pripraveny. Spacak som LTT natlacil do obalu a ten so zvyskom veci do vaku. Omsa bola pekna. Hlavne kazen sa mi pacila. otec Marian (abo martin?..uz neviem)rozpraval pribeh o jednom mladom poziarnikovi ako zachranil zivot jednej starenke svojou vierou v uspech akcie aj ked sa zdala byt nemozna, priam sialena. Bol to pekny pribeh a na mna dost zabral... po omsi (abo pred?) sme si este v skupinke povymienali kontakty a rozlucili sa a uz sa len behalo s vakmi a dievcata i s matracami :D (ony spali ako v bavlnke). Dole vo vestibule som cakal Dominiku. Ona v podstate cakala uz predtym mna po omsi a potom ja ju vo vestibule. Po chvilke sa uz zjavila a sli sme spolu rychlo k autobusom. Boli styry - jeden do presova a dalsie do michaloviec. Rychlo sme utekali k prazdnemu nech si mame kde sadnut. Za chvilu sme uz len oknom kivali Rejzovi a dalsim ludom vonku za oknom :) este som sa snazil v buse presvedcit Domku nech ideme vlakom ale ze nie... tak nie. Na autobusovej stanici sme zistili ze bus ide az o hodinu tak naproti bola dajaka hospodka tak sme si tam sli sadnut - my a este jej kamaratky z valalik. Dali sme si caj a nejake zvysne BeBe co mala Domka este vo vaku. Celkom usla ta hospodka. Vela som nerozpraval.... Po hodinke sme uz nastupovali na bus do KE.. bol preplneny - jedno miesto sme este nasli tak som nechal posadit sa Domku - nezne pohlavie musi sediet. Pocas cesty jej prislo zle - opat pocit bezmocnosti - len som na nu sypal nejake rady ktore poznam z osobnych skusenosti ked mi je zle alebo od mamky. V KE som jej dal este liek co som mal so sebou a napit z vody. Na vzduchu jej uz bolo lepsie - sice neskor mi vravela ze potom jej este bolo dost zle - ale ked sme sa lucili uz vyzerala lepsie.. chuda moje.. este jedno objatie a utekal som na svoj bus. Sedela v nom uz Monika. Ona sla vlakom :D. Tak sme pokecali o dojmoch a pocitoch - posmiali sa a prebrali to, ze sa tesime nadalsiu put :)...
Home, sweet HOME...


...a posledne Rejzove slova: Boh ma plne zuby tych, ktori ho maju plne usta ;-) tak zime

40. Put Radosti - cast druha: Valentin

Sobota:

Aaaaaaaaauč.... Nevyspal som sa velmi dobre, vsetko ma bolelo. Citil som sa ako matka po porode trojcat. Bolo to este horsie nez v lete na stanovacke ked som si celu noc hladal polohu medzi troma kamenmi - som si pripadal jak ten lenochod z Ice Age 1. Ale inak nebolo to nic hrozne, lebo hned ked som otvoril oci tak som si uvedomil kde som. A potesilo ma to. Vcera som bol uz aj so skupinkou a zistil som, ze to neni take "hrozne" ako som si najprv myslel. V skupinke som mal velmi milych ludi :) (Zdravim vsetkych :)) ja som sa im sice moc neodhalil, ale snad sa to casom napravi ;) ... este som lezal do 6:00 rano. Nechcel som nikoho rusit lebo vsetci okolo este spali - po lavej strane Jozo so svojou partou a po pravici jedna skupinka chalanov na cele s jednym starsim - prisli asi spolu. Ten "veduci" bol dost funny - som pocuval ich rozhovory. Aj som sa chcel prihovorit, ale uz ma asi poznate z predoslich clankov... vecer este pustal z mobilu take sranda pesnicky :) ta sme sa vsetci v spacakoch rehlili. Uz ked sme pri rehleni - este viac sme sa rehlili ked si jeden z Jozovych partakov rano taku uhol, ze to zobudilo celu chodbu :D typ: kralovsky rozparovac :D - to bol nas budik v sobotu i v nedelu :D Ale tesilo ma to, lebo to nebol taky smiech ako poznam - ze sa ti vysmievaju, rehlia do tvare a odsudzuju. Nie, toto bol taky prijemny pobaveny smiech a ani nahodou tam nebolo nieco proti akterovi :) a to bolo nieco... Takze o siestej uz sme boli vsetci hore  :D Postupne sme vstavali, obliekali sa, sli sa umyt, poskladat si veci a tak. Po umyti a upratani spacaku a deky som isiel dole. Este som nevedel, kde je silencium - hladal som ho ale na nespravnom mieste... nasiel som len sakrestiu a dievcenske sprchy :D tak som si siel sadnut do telocvicne - boli tam len asi traja ludia - chalani hrali na gytarach a navzajom sa ucili nove veci :) potom dolsa i kapela a zvukar a zacali sa pripravovat - to sa mi pacilo - hudbu mam rad - aj som nieco nahraval (mozte si pozriet na mojom pokeci vo videoalbume ;-)) Sedel som tam asi tristvrt hodiny cakajuc na ranne modlitby o 7:30. Tak ma napadlo, ako som to sledoval, ze keby som mal kameru, tak to cele, tu polhodku, nahravam a potom spravim taky mini klip, ako sa to cele naplna a potom chvali Boha :) musim splasit kameru a dam sa do medialneho tymu pute :) prisadla si ku mne rano i Domka - tak na skok. Vtedy som vlastne uz ani nemyslel na vcerajsok :) ja som bol tak naplneny a ohureny, ze ledva som stihal vnimat pritomnost :D bavilo ma to... Mozno, ze este to rano som si pripadal tak trochu sam, ale to sa zlepsilo casom. Uz si velmi nespominam na ten rychly rozhovor s Dominikou. Tusim sme prebrali len skupinky, ze ako sa nam paci a tak. Potom sla ku svojej - teraz rozmyslam ci si to nepletiem :D casovo myslim. No ale keby ze hej, tak to napravim ked si spomeniem, alebo mi niekto pomoze spomenut si... Dosiel Rezo :D no uzas - ranna rozcvicka v podobe dalsich vymyvacich songov. Jedna i po anglicky - hardcore level ;) :D vlastne texty som sa ani nesnazil registrovat do pamate. Uplne mi stacilo ked sa mi darilo spravne "skakat" ako Rezo "piska" :D a ked som nanho nahodou nevidel tak som kopiroval okolie... niektore som ani netancoval - taky vnutorny boj este vo mne bol - ze co som sprosty, skakat tu jak dajaky trapos... ale po adorke to bolo prec ;) za co som vdacny celemu okoliu a Bohu :) po Rezovi boli ranne modlitby v style chval - modlitbovy tym visiel hore na podium k oltaru a modlili sa - a my s nimi :) . V duchu somprosil za to, nech to dopadne dobre, ale v podstate som si uvedomil, ze nech by to dopadlo akokolvek, stale by to bolo dobre, lebo to chce On :)... po modlibach opat Rezo - cely nabity energiou :D bolo velmi zaujimave a prijmne ho sledovat - vseobecne - nie len vtedy. Naozaj prima clovek. Myslim, ze jemu asi v detstve strpli mimicke svaly a uz ich ziaden chirurg nevie napravit, lebo ja som na jeho tvari nic ine nez usmev (ci rehot) nevidel :) To cloveka dost povzbudi ked vidi takych ludi. Usmev je naozaj dar a mali by sme sa nim obdaruvat stale :) Je takym liekom na vsetko. Jezis sa tiez musel vela usmievat- myslim... OK - Rezo z nas vyskakal dusu a takto vytraseny sme sa vrhli vsetci do jedalne na ranajky. Jedalen nebola velka a aj tak stolov bolo malo taze skupinky si museli hladat alternativne miesta - my sme sa usalasili na schodoch. Doniesol som svoju karimatku, na ktoru sme si posadali a pustili sa do jedenia - Majka ako nasa animatorka - mamicka :)  nam vsetkym zaradom namastila chlieb i s dzemom. Najprv som chcel, ze jej poviem, ze nech necha - ze to spravim. Ale prislo mi to potom ako taky akt - akt dovery alebo ja neviem coho - ze proste ona je "vodca, ucitel" a tymto nam preukazuje nieco .. akosi to teraz neviem pomenovat, ale proste nieco na sposob, ako ked Jezis pri poslednej veceri umyval ucenikom nohy. Bolo to pekne ;) ked to clovek zobral takto. Mali sme cely chlieb, ale vela sme z neho nezjedli. Ja som sa este premohol a dal si jeden krajec (obycajne nemam ani jeden na ranajky :D). Megy este doniesla kazdemu caj, tak sme to vypili, poskladali sa a vypravili na prednasku "Laska sa nevystatuje". Odniesol som karimatku na chodbu k svojim veciam a utekal do telocvicne. Opat zauradoval chvilku Rezo :D a potom sme sa zvytali s hostom, ktory mal prednasat. Bohuzial si nespomeniem na meno. Ale pamatam sa, ze bol nizsieho vzrastu, cierne vlasy mal, zelenu mikinu a cerveny nos - bol chripkou odrovnany :) cely cas si robil take pauzicky na pitie caju z tzv. kvetinaca (objemny oranzovy hrncek) :D a bol to tazky pohodak - ale zato nic "ujeté" ako sa vravi tam v dalekych cechach :D V podstate hovoril o tom co mam aj ja napisane :) ale lepsie. Taktiez poukazal na pychu a pokoru ako opak pychy a upresnil ma v tom ze pokora je vlastne pravda, pravdivost - spravodlivost :) Este pre pokus povedal jeden vtip na ucet mnisiek. Vacsina ludi sa smialo a musim priznat ze aj ja. Potom povedal, ze je to dost blbe ze sa na tom smejeme, co si aj uvedomujem - a castokrat - hlavne pri takychto vtipoch ale vlastne pri vsetkych kotre znevazuju nieco , co je svate, co je od Boha. Ale proste urcite to poznate, ze aj ked viete, ze to neni spravne, proste vam neda nezasmiat sa - a ked sa este zacnu druhy smiat tak duplom. Ale nechcem tym nic ospravedlnovat ani na nikoho poukazovat so zdvihnutym prstom. Samozrejme - ako spravny krestania by sme si po vypocuti takeho to vtipu mali uvedomit ze neni spravne sa na nom smiat a sirit ho dalej a poucit dotycneho rozpravaca o spravnosti veci :) Ale neverim, ze vacsina z nas je taka .. by som povedal az chladna ale neni to spravny vyraz... ze po vypocuti nejakeho takeho vtipu zostane bez pohnutia - samozrejme zalezi od vtipu a od povahy cloveka co ho dokaze rozosmiat ... ale ja som to bral v pohode - ten test myslim - bol na mieste. Jedine co my najviac na tej prednaske vadilo, ze ked uz chcel povedat nejaky vtip tak povedal politicky :( - ja neznasam politicke vtipy a duplom z ust knaza. Taketo vtipy su nieco ako antipropaganda na daneho politika ci stranu. Ja som toho nazoru ze kazdy si musi robit vlastny nazor co sa politiky tyka- bez nejakych donucovacich aspektov. A politika verzus cirkev? - som totalne proti. Ale to je na dlhsiu a vaznejsiu debatu takze radsje pokracujem v popise mojich zazitkov :)... jednoducho - prednaska sa mi docela pacila, ten clovek bol mudry a vedel o com hovori a hovoril spravne co sa tyka Lasky ... a mozme byt v podstate vdacny Bohu za takychto fararov ;) po prednaske sa zisli opat skupinky a diskutovali na dane otazky: 1-Preco sa clovek vlastne vystatuje. 2-Co robit aby sa nevystatoval... Mali sme to pisat na papier. Posadali sme si a debatovali. Mal som chut predniest svoju tezu na tuto temu (myslim to co mam nizsie uvedene v clanku Laska ako produkt vyrovnanosti), ale akosi som sa neodhodlal. Kazdy nieco povedal, nejaky ten svoj postreh - ale chlapci najmenej - mlcali sme dost ... :D Nieco sme uz mali napisane a casu bolo este vela do konca debatovania tak sme si povedali, ze nech kecame len tak - o hocicom. Prislo k nam este jedno dievca ktore doslo az v sobotu - Viktoria sa volala. Predstavila sa nam a nieco aj povedala - taku vlastnu skusenost (ale to nebudem asi rozpisovat - nemam na to asi pravo...), potom sa osmelil aj Jozo a povedal taku svoju story ako sa sem vlastne dostal a cim si presiel - vlastne to bol postreh na Modlitbu prihovoru - to sa nas pytala Majka ci sme to uz zazili a Jozo hej... Ja neviem ci by som siel na nieco take. Ja sa radsej modlim za druhych ako za seba a neviem ci by som vedel prijat to, aby sa modlili druhy za mna a predomnou. Na svete je omnoho viac ludi, ktori maju vacsie problemy ako ja a potrebovali by takuto duchovnu oporu... Jozo taktiez spomenul ze mal na strednej problemy s kolektivom a na vyske je to uplne ine - lepsie. To ma posmelilo a povedal som aj ja svoje skusenosti. ze proste vacsinou patrim k tym slabsim a silnejsi to potom zneuzivaju na dokazovanie si svojej "velkosti". Ale ja som to zatial vedel dobre zvladat - nejak som si casom vybudoval nejaku tu "imunitu" voci vonkajsiemu prostrediu. I David povedal podobne s tou slabostou a vyskou... Taze docela podobny chalani sme tam boli :) Potom Majka navrhla hru. Pocitanie oveciek :D celkom zabita hra - pozoroval som aj ostatne skupinky a trosku mi bolo luto ze mi nie sme az taka sudrzna skupinka - nejak sme sa bali jeden druheho asi - aspon mi chalani urcite - mysli ... tak uz bol cas - po debatovani sa preslo na otazky na hosta - vacsinou to boli otazky na Lasku a na neho ci mal dievcata :D ... klasika .) odpovedal trefne, humorne a pravdivo ;) co viac dodat... Prisiel cas hodovania- fajnova vona gulasa sa len tak sirila celou skolou (kedze konzumenti boli na kazdom kroku - od jedalne, cez satne, chodby a schody a kto vie este kde ) Gulasu bolo hodne a aj hodne rozdavali - v hlbokych miskach. Ja som si akosi nevedel najst miesto tak som si jak posledny bezdak sadol na medzipodlazie schodista a to este tak supovo - medzi chlapcenskym a dievcenskym poschodim :D Prach bol vsade - nastastie nie v polievke - ta bola vyborna a nasytila ma. Ked si tak spomeniem - vsetko to jedlo co som kupil som kupil zbytocne - nic som tam z toho nezjedol - az na tu jednu bagetu s ktorou mi este aj Domka pomahala a jedno 
BeBe a snickers (ktory som asi nespomenul tak spominam ze boli 2 :D). Zastihla ma aj Monika - zo Slanca - jak furt cela vysmiata a ze co tu robim takto sam na zemi :D ta kusa sme pokecali a potom sla dalej a ja tiez - prebadat hlbociny polievkovej misky :) po dobyti posledneho kuska masa som sa zdvihol a odniesol vratit misku - stretol som Domku na podlazi nizsie - s nejakym chalanom debatovali - pozdravil som ju a siel rychlo vratit misku (mam taku dilemu ze ci tam nema byt tvrde y - tak ak hej tak si ho tam predstavujte :D) a takmer utekal spat - trosku som chcel este pobudnut s Domkou, ale uz tam nebola.... Teraz mam slaby vypadok ze ako sa veci zomlely ale ocitol som sa s Dominikou na chlapcenskom podlazi - sadli sme si na stolicky pri oknach a pozorovali priestor za nim - fascinovala ma ta strecha ktora bola hned za oknom - hned by som ho otvoril a vysiel na nu :D no ale len blazon by utekal od Domky :D - a kedze som blazon tak som aj odisiel :(- ale kvoli tomu ze bol cas na put... tak som sa siel obliect, obut a vysiel som vonku pred skolu. Opat som sa ocitol sam urpsotred mnozstva ludi... DO FRASA - musim s tym nieco robit ... no cakal som len na to, ze dojde niekto zo skupinky - nastastie dosla Majka a Megy. Ostatny zostali valat sunky :) nevadiii - Lets GO !! boli sme takmer na cele celeho pochodu. Vsetci sme sa spolocne modlili ruzenec - Bolo to pekne - sice ja pod pojmom "put" si predstavim fyzicky narocny vystup do vysokohorskeho prostredia s mnozstvom zivotun-nebezpecnych prekazok a psychologickych testov stylu - ma to vsetko zmysel? vydrzim i nadalej? zjem partnerovi nohu od hladu alebo len ruku??? :D ale co - uspokojim sa aj s rovnou asfaltkou - aspon ze ten vietor fukal a sneh kruto slahal do tvare bo inak by som sa otocil :D :D takze po takych 20 minutach sme asi dorazili do Vysokej k Domceku. Spravili sme si malu exurziu jeho interierom - zase ako stavbar som si pochvaloval jeho modernost a zaroven zachovanie si takeho niecoho - utulneho :) dali sme si caj - trosku pobudli v obyvacke a sli zase von. Spievali sme a Rezo pustal z mobilu do mikrofonu take velice funny songy ako znelka z A je to a podobne :D... s usmevom na perach sme dosli az na cintorin. Otec Marian mal kratsi prihovor, pomodlili sme sa a presli od cintorina k soche. Ttam Rezo precital jednu nadhernu basen o zene- musim si ju potom vyhladat a dam ju aj tu ;) inak cela ta put bola nadherna - taka prijemna. Mal som cas na premyslanie a prechadzky mam jednoducho rad :) v kazdom pocasi - ako pan host (prednsajuci :D) spomenul sv. Michala - my sme obdivovatelmi Boha - nase meno aj znamena : Kto je Boh, alebo Kto je ako Boh? a ja ho obdivujem i v takom pocasi - vsetko je to nadherne - ten sneh ako padal, ty ludia, ta modlitba, spev (nohy jelenic - moja oblubena :D) vietor, hrob a modlitba pri nom - prislo mi to velmi pekne a hlavne posilnujuce - i som sa viac snazil rozpravat s Majkou a Megy :)... spät sme sa uz trosku ponahlali lebo o 18:00 mala byt omsa - s arcim :) tak sme chceli zaposobit. Tesne pred vstupom do skoly mi prezvanala Domka. Ani som sa neprezliekal a cakal som ju na chodbe. Ja zase ako "snilek" ( ale skor by som povedal ze ako filmovy a rozpravkovy maniak) som sa ponoril do svojich predstav : princezna zchadza po schodoch k svojmu princovi :) kaslal som na to ze namiesto nadhernej dobovej vyzdvoby a cerveneho koberca na zemi je tam len chladna zaprasena zula poskladana do kubisticko-socialistickej skoly a ze princezna nema na sebe obrovske nadherne saty ale kabat ( co vobec nie je horsie podotykam :)) a ze namiesto mnozstva lokajov a dvoranov a zamoznych ludi zo susednych kralovstiev je tam mladez ktora ani zdaleka nemala upreny pohlad na to kto zchadza a kto caka a ze vonku ma necakal nadherny osedlany biely zrebec - :D proste mam rad taketo "svoje chvilky" a mozte si mysliet co chcete - ze mam vlastny svet, ze mi sibe abo co len chcete - ja to mam rad :)  nechcem to menit - tieto chvilky robia moj zivot krajsim a myslim, ze to je lepsie ako sa pozerat na vsetko cez ciernobiele okuliare ;). Ale pokracujem. Domka zisla ku mne a sli sme spolu na omsu. Kostol nebol daleko - len kusok od skoly. Asi podobne velky ako ten nas v Slanci. Kapela uz bola rozlozena a ladili. Aj zopar mladych tam uz bolo a babicky ktore uz poctivo odriekavali ruzenec :) Niekedy sa rad zapocuvam do ich modlitieb - ako to odriekavaju, ako komolia texty modlitieb, lebo barz sa nad tym nezamyslaju :) ale mne to neprekaza, nezazlievam im to - su uz stare a mozno ze sa boja - o seba, o manzela v ocistci, o deti - a chcu sa za nich pomodlit. Oni nemali take prilezitosti ako mi dnes - ziadne pute radosti, ci campfesty a lumen-festy :) Niekedy sa proste rad s nimi modlim... s Domkou sme si sadli tak do stredu kostola na pravu stranu. Lavice boli asi navrhovane len pre babicky a ludi ich vzrastu :D takze viete si predstavit ako som tam asi sedel - ale nebolo to nic hrozne ;) dost sa tie lavice podobali na tie v Dome sv. Alzbety, podobne drevo to bolo - take tmave a mohutne - ale uz rozkyvane. Ludia sa pomali zbierali. Postupne zaplnili vsetky miesta v lavickach a dalsi zostavali stat - kostol bol po chvili preplneny :) S Domkou sme sa teraz velmi nerozpravali - za prve preto lebo ja sa nedar rozpravam v kostole, a za druhe preto, lebo tesne pred tym mi tak kruto povedala ze som cudny.. so mnou to dost seklo, tesil som sa a teraz som cudny - prislo mi to tak ze som cudny preto, lebo viac prezivam Boha, viac zijem s Bohom - ale ved ona ma sem priviedla - jej za to vdacim :) a budem vdacit ;) ... nechcel som na to, mysliet. Snazil som sa upriamit svoju pozornost na kostol a na bliziacu sa omsu. Sice nemohol som si odpustit obcasne pohlady na nu... Zazvonili zvonceky a vsetci sme vstali. Omsa uz zacala - slavnostna omsa - knazi prisli v psrievode hlavnym vchodom :) bola pekna - hrala aj nasa kapela aj kostolny zbor (vlastne asi len organista :)) Kazen pana arcibiskupa sa mi az tak nepacila - nebola zla, to nie, len proste jeho kazne nie su pre mladych - on je uz starsi clovek - a vazeny ;) on si presiel inymi cestickami. Ale na koci mal este pekny prihovor. Docela aj zabavny co som sa pocudoval :D... Po omsi mal byt belgicak a vecera - Domka ma celu cestu z kostola presviedcala nech idem na belgicak ale ja ze nie, este vo mne doznievalo to :"si cudny...". Aj som sa jej spytal ze ako to myslela ale nejak to z nej nevyslo... Povedal som ze mi chyba ticho - uz od rana - proste ja sa viem najlepsie pomodlit len v tichosti - tu to bolo dobre ale nebolo to az take osobne, blizke s Bohom. Potreboval som byt s Bohom - len mi dvaja proste, a ked ste obklopeny mnozstvom ludi tak sa to neda. Navrhol som kratku modlitbu v silencium. Videl som ze radsej by sla na ten belgicak :( ale v tom okamihu som sa nevedel premoct... tuzil som po chvilke ticha -s Bohom alebo s nou - najlepsie s oboma :) hoc som vedel ze ona by radsej tancovala a zabavala sa - ja som vsak uz nevladal - cely den som sa snazil a uz to bolo vela - ako nemyslim to tak ze mi tam bolo neprijemne - snazil som sa zmenit a aj sa dalej snazim - byt privetivejsi, milsi, komunikativnejsi - ale u mna to je zkocit z jedneho extremu do druheho - z tepla do ladovej vody - proste som potreboval trosku pauzu asi... Sli sme dnu - ja som siel k sebe a ona tiez k sebe - dat si dole kabaty. Uz si nepamatam ci sme sa dohodli na tom ze sa stretneme alebo sme sa len tak mlcky rozisli ale proste len som zo seba zhodil vetrovku a rovno siel do silencia.  Siel som rovno tam - ani som sa neotacal - nejak ma to tam tahalo... Konecne ... ta miestnost bola prazdna - len jedna holka sa tam uz modlila, svetlo bolo zhasnute - Monstranciu osvetlovala len ziara dvoch sviecok.. a to naramne tichooo... normalne sa mi ulavilo - sadol som si do zadu a vydychol.... v jednom momente som na vsetko zabudol - naozaj som tam bol len ja a On... modlil som sa, dakoval som, tesil sa i dokonca plakal (skoro - kto ma pozna vie ze ja akosi uz neviem plakat... neviem preco - asi mi vyschli kanaliky :D) Plakal som kvoli Domke - bal som sa... preto som sa modlil este viac - za co som sa modlil vas trapit nemusi - to je len moja a Jeho vec... :D ale hlavne o silu a dakoval som za to vsetko co som prave prezival, dakoval som za vsetko co mam, co mi dal... klacal som, sedel som a chvilu potom len sedel na nohach v uplnej tichosti so zatvorenymi ocami... otvorili sa dvere a dnu vosla nejaka postava, zatvorila dvera a pomalicky si cupla a klakla - bola to Domka... srdce mi len tak poskocilo :) chcel som najprv ist k nej, ale nechal som ju nech sa modli - klacali a sedeli sme tak este dlho... vosli dalsi ludia a zapalili svetlo - az vtedy som si vsimol ze vedla mna lezi svate pismo. Zobral som si ho a cital som si - najprv evanjelium na sobotu a potom hymnus na Lasku - prednasajuci nam poradil nech namiesto slova Laska tam potom vsunieme Otec, Mama, Ja ... a tak dalej - ludi s ktorymi zijeme - dal som si tam najprv otca - zistil som ze ho asi nepoznam, lebo som nevedel posudit ci ma alebo nema tie vlastnosti - ale tak sa mi zdalo ze vacsinu ma. Mozno neni trpezlivy a sem tam sa rozculi, ale inak ostatne myslim ze ma... chvilu som tak este premyslal a potom som siel k Domke. Usmiala sa :) .. poviem vam - usmev na nezaplatenie :) Uz sa nemodlila - aspon som si myslel - tak som sa spytal ci uz ideme bo uz ludia tam dost chodili... tak ze hej... zvestovala mi ze belgicak ani nebol - ci to vravela o veceri??? :D uz nepamatam ale rozhodli sme sa ze pojdeme vonku... Snezilo - nic extra romanticke ako v piatok vecer :) ale dalo sa... z pociatku sme vela toho nehovorili - rozobrali sme to "si cudny" a ten sneh a tak... ale aj som sa citil cudne - nevedel som ze co mozem a co nie - mozno to poznate... trosku sme sa presli po dedine a ked sme si mysleli ze sme uz daleko tak sme sa otocili a sli spat ku skole. Ale dnu som nechcel - a ani ona nechcela...  zrazu sa jej ruka ocitla v mojej :)...  Vedla skoly bol taky akoze park kde bola nejaka socha - najprv sme si mysleli, ze to je tiez Anka, ale po preskumani sme prisli na to ze to Anka nebude - bol to nejaky socialisticky pamatnik :D Zacalo odzvanat na 20:00. Nechcel som mysliet na to ze sa musime vratit... nechceli sme sa vratit :) zacali sme sa gulovat :D - mozno ze som to trochu prehnal - jak maly ma to vzalo - uz som sa neguloval vecnost taze som sa aj snazil :D sice urcite zabrany tu boli ked som natahoval ruku s gulou - mam hodit, nemam hodit? a silnu ci len tak leda bolo???... mozno som sa mal nechat parkrat trafit umyselne - ale ani netrebalo - vie tiez dobre mierit - bolo to pekne... dalsich 15 minut neopisujem :) len si predstavte parik skryvajuci sa pred svetlom poulicnej lampy v tienoch korun stromov :) sice to si predstavite asi par zabijakov :D ale proste to boli velmi pekne chvilky - patrili len nam :) po tych 15 minutach sme uz uznali, ze uz sa musime vratit, bo nam daco povedia. Za ruky sme sli spät do skoly. Bol som velmi stastny a DAKUJEM TI DOMKA za to vsetko :) a DAKUJEM TI PANE ZA DOMINIKU :) - rychlo sme sa sli vyzliect a utekali sme spolu na svedectva-  uz boli v plnom prude. Potichu sme vosli dnu do telocvicne - svetla boli vypnute - svietil len jedne reflektor priamo na toho, kto rozpraval  svedectvo... presli sme k lavickam v zadu a sadli si... chvilu som sa ani nevedel sustredit na to, co sa tam deje - musel som mysliet na Domku a to vsetko :) po chvili som sa uz zkoncetroval, usalasil (na maximalne nepohodlnej lavicke ) a zapocuval sa... bolo to zaujimave - pocuvat pribehy tych ludi, ale asi to neni pre mna... myslim ze svedectva su pre ludi, ktory pochybuju, alebo si nevedia radi a potrebuju pocut to :"Boh Vam vsetkym pomoze lebo vas miluje" - lenze ja to uz viem :) samozrejme - niekedy je tomu tazke verit, ale ja verim... ale to co prislo po svedectvach bolo nadherne... adoracia - doma sme tiez mavali kedysi - ale tie boli uplne tiche - maximalne niekto cital nieco na meditaciu - ale bolo to skor take tiche.. v com som sa aj vyzival :D ale toto bolo ine - a tiez silne :) Chcel som zazit nieco take - videl som na youtube ako ludia dvihaju ruky k nebu a modlia sa spolocne - sestry a brat to sice odsudzovali, ale ja som zostal taky otvoreny - chcel som proste zazit ako to je - a ono to prislo samo - najprv som sa akosi branil tomu, nechcel som to vpustit - stale som sa bal, hambil, ale potom som si uvedomil ze je to zbytocne, ze je jedno ci sa ti budu smiat, ci nie - ide tu predsa o teba a o Neho. Dvihol som ruky... ale fakt to slo z vnutra - chcel som uz skor ale bal som sa, no posmelili ma prave ludia co tam boli a modlili sa. Jeden povedal aby sme sa nebali zodvihnut ruky k Nemu - a hned co sa dvihla prva ruka dvihol som aj ja - bolo to nadherne, uzasne - neopisatelny pocit - spojenie s Bohom.. myslim ze je to individualne.. niekto v tom spojenie nevidi, niekto to ani neuciti - kazdy je iny a nikoho neodsudzujem za to, ze mi povie ze v tom nic nevidi. Ale ja som proste taky - symbolista a .. neviem opisat presne co som.. ako to prezivam - ale mam rad gesta, vsetko co vyjadruju, ale musia byt naozaj prezivane, vrucne, plne takej milosti - a myslim nie len to zdvihanie ruk - i taky jednoduchy pozdrav :) .. a takto som prezival asi celu tu hodinku ci dve co bola adoracia... taktiez sme spievali a uz som sa nebal otvorit usta - sice bali sa asi ti naokolo :D ja neviem moc dobre spievat, ale teraz som chcel :) .. Domka trosku plakala :) myslel som ze aj ja budem, ale nasilu naco... chcel som chytit Domku za ruku a ti ludia mi fakt asi citali myslienky :D prave ked som sa chystal ju chytit povedali, ze nech sa objimeme navzajom - pochytat sa za ramena... chvilu sme tak vsetci zotrvali a modlili sa za seba :) a potom som ju uz chytil za rucku a drzal az do konca :) myslim ze toto su tie najkrajsie spolocne chvile s Domkou a nikdy na ne nezabudnem :) Adorka sa uz blizila ku koncu - este sa incenzovala sviatost a pozehnavali sa nou vsetky strany... Ludia sa potom pomaly zacali rozchadzat - niektori este zotrvali v modlitbach - ini sli uz unaveni spat, dalsi sa este porozpravat - zajtra uz vela casu na to nebude a my s Domkou sme sa sli zapisat do adoracnej miestnosti (silencia) na tichu adoraciu.... zapisali sme sa na 00:30. Mali sme este hodinu casu. Domak uz bola dotahana, ale nechcel som ju nechat ist spat, lebo som nevedel, ci by sa potom zobudila a ja by som ju nechcel budit-  nie len kvoli tomu ze je na dievcenskom poschodi, ale proste kto by budil spiacu krasku??? :D tak sme si nasli miesto, sadli a pocuvali spolocne MP3... opat sme sa dostali na pesnicku Anjel... drzala sa statocne :D mozno ze len slzicka, abo dve :) Oprel som si ju o rameno, nech aspon tak si trosku oddychne... Citil som sa ako muz - ochranca... proste mna tesi ked mozem niekomu pomoct a takto je to najkrajsie - ked mozem niekomu poskytnut utociste, miesto pokoja... tak sme preckali tu hodinku a sli sa pomodlit. Myslim, ze to zapisovanie nemalo vyznam - chodil si tam kazdy ako chcel ... a svietili tam :( mam radsej ked sa modli a je tma - to je najlepsie. No ale klakli sme si a asi tak polhodinku sme sa v tichosti modlili. Nevedel som sa velmi sustredit - aj som zaspaval na kolenach ale aj preto ze tam bolo vela ludi. Este som sa snazil a potom som sa uz spytal Domky ci ideme... tak sme sa pomaly pozbierali a sli spat - odprevadil som ju hore - este pusa a krizik na dobru noc :) a siel som si lahnut.  opat noc bolesti - ale ani z daleka som na nu nemyslel. Hlavu som mal plnu zazitkov, ktore sa nedaju opisat slovami - alebo aspon teraz - v tomto case, v tomto veku, ich neviem opisat :) este dlho som myslel na Boha a na Domku... SVATY PAN - VELEBIM TA ... 

40. Puť Radosti - cast prva: Piatok 13teho

Tak a som doma. Bol to nadherny a neopakovatelny vikend, mozno ze aj najlepsi v zivote - to neviem ale urcite lepsi nez tie doteraz ktore si pamatam... plny radosti, pokoja, stastia, lasky, priatelstva a takeho naplnenia. Ale mal by som asi po poriadku a nebol by som to ja keby som sa nerozpisal na tri A4ky :D takze podme na to ;)

Piatok:

... nebol som este rano zbaleny, nechal som si to na takmer poslednu chvilu a co je horise, na poslednu chvilu som si nechal aj oznamenie ockovi, ze niekam idem a idem tam na tri dni. Ale co uz, to som ja :) ani si uz nepamatam ze kedy som vstaval a tak (hoc myslel som na to ze si to budem vsetko kazdy den zapisovat aby som to mohol lepsie opisat a aby som potom na nieco nezabudol, ale k pisaniu som sa akosi nedostal ani jeden vecer...). no ale mal som v plane odist do KE busom o 10:30, takze cas pred tym som vyuzil na jednu kavu, jednu sprchu, jedno WC a cca 3 casti Pushing Daisy (novy serial) cize kedze som sa do toho so sestrickami zapozeral tak som odlozil odchod z 10:30 na 10:50 :D .. ked som zchadzal z povali s karimatkou v rukach oco si to vsimol a zacial sa cudne usmievat a ja som hned vedel : on to uz vie, ale caka kedy mu to poviem aby ma mohol zrubat za to ze to hovorim neskoro... tak som to vysolil a bolo ako som myslel - ale nic extra, len sa potom pytal ze kam idem, kedy idem, ako idem, s kym idem - na pocudovanie sa nespytal "na ako dlho idem" ale to mu uz asi zvestoval rano andrej :) tak som sa dobalil. Spacak, karimatka, ponozky (4x - pre istotu keby som zmokol), pradlo, kefka, pasta, mydlo, dezodorant, vonajuca voda (neviem ako sa to vola kedze to neni ani sprej - ale myslim ze je to toaletna voda ci ako - ADIDAS :D), nejake lieky keby nieco (a aj nieco bolo...), obvazy, tampony, lepiaca paska na obvazy (jak do dzungle nie??? ), uteraky, mala deka, cisty notes, plny peracnik, MP3, fotak, servitky, hygienicke vreckovky a hajzel papiiir :D najdolezitejsie na koniec... tak, nabaleny a snad i pripraveny som sa vidal na cestu. Fukalo a snezilo - zima ako v ruskom filme, no fakt. Na zastavke som chvilku cakal a potom busom sup do KE. S Domkou som sa mal stretnut o 12:45 pred Tescom. Mal som este cas a aj som ho chcel bo som chcel este kupit nejake zasoby jedla a nove sluchatka. Kupil som si bagety, nejake croasany, BeBe dobre rano a dve baldovske. Sluchatka konecne poriadne - tie predosle bola spatna kupa - nepozrel som sa kolko meraju a boli tak kratke ze som musel nosit MP3 pripnutu uplne pri krku. Hotovo - nakupene - 12:00. Co teraz. Kopa casu. Este som sa presiel po hlavnej k divadlu a spat a pochopil som ze pomalicky a prijemne sa prejst po meste s vakom na chrbte je nemozne - ramena ma tak zacali boliet ze priam sa mi vak zarezaval do koze... siel som spat k tescu a pred nim som si zlozil vak na zem a oprel ho on. Ja som najprv myslel ze sme sa dohodli na 12:25 ale ked prisiel ten cas pochopil som ze tam bolo asi ine cislo nie 2ka. Cakam cakaam, 12:45, 12:55, 13:00 a nic. Asi tak na 13:05 zvoni Domka, ze uz ide. Pred tym som mal chut ju roztrhat (len obrazne), ale ked ju pocujem tak to clovek zmakne jak maslo v lete. Tak prisla. Chcel som jej pomoct s taskou, ale ona je vraj silna zena :D tak si ju niesla sama (nie dlho). Este sme zasli kupit "zensku" vodu do DMka a potom na stanicu. A tu sa zacinaju najvacsie problemy :D Kupili sme si listky. Ja polovicny, kedze ISIC, a ona cely a sli sme sa pozriet na tabulu ci nebude vyvesene kedy a odkial nam ide. Este nebolo tak sme sli hore trosku na vzduch. Chvilu volala s kamaratkou, ja som zatial rozbaloval a skusal nove sluchatka a potom sme nemo skumali odkial nam to asi pojde a rozmyslali ci ta kopa mladych su len studenti na ceste domov alebo tiez idu na put. Este som haldel nemo smerom na Opatske - take nostalgicke spomienky na strednu ma napadali - a snazil som sa nimi asi prekryt tie myslienky na to, co bolo predtym s Domkou. Sam som nevedel , ze co. Po takej polhodinke sme sa vratili omrknut tabulu - 3. nastupiste 14:20 odchod. Tak sme sli. Pred tretim nastupistom bolo na tabuli : Kolaj v lavo - Poprad, Kolaj vpravo Humenne, Cierna nad Tysou. Takze kolaj vpravo... visli sme hore a bol tam na nasej kolaji len jeden vlak - tak reku to bude asi on. Nastupili sme, zhodili zo seba vetrovky (kabaty) a usadili sa. Uz vtedy som mal tusaka ze nieco asi nie je v poriadku - nemam rad veci na rychlo a toto bolo narychlo. 14:20 - nehybeme sa, 14:40 - hybeme ... SHIT, uz sme vedeli, ze nieco neni dobre :D prisiel sprievodca - pozrel na listok, na nas, na listok :"Vy idete do Michaloviec cez Michalany???" :D tak nam ich nestikol a poradil ze mame vystupit v Michalanoch na stanici a pockat na dalsi vlak do Humenneho. Supa. Domka sa sice smiala, ale asi tak ako ked mi zdochol motor uprostred krizovatky :D proste sa smeje, ale vy citite, ze to neni zo srandy, ze jej neni vsetko jedno a ZE BY VAS NAJRADSEJ ROZTRHALA :D no co - ja stary a zvyknuty optimista na taketo malere som to bral trosku nednesene - sice tiez mi nebolo vsetko jedno a od vtedy az do vecera som sa takmer s dokonalou pravidelnostou na hodinu ospravedlnoval za vzniknute potize :D no dosli sme do Michalan (oco mi doma potom povedal - Michalny? koniec, diera, cierne miesto na mape :-D) zistili sme, ze ten vlak, ktory nam dobry pan sprievodza odporuca,l asi uz isiel takze po organizacnom telefonate s anickou sme zistili ze cakame do 17:44 na dalsi - pre spresnenie v Michalanoch sme boli uz okolo 15:10. Na stanici bol akysi dedko. Ked som telefonoval tak sa prihovoril k Domke - vzdaval jej poklonu :) betaar - sice musim priznat ze mi to nebolo jedno, ale bral som to ze je to stary clovek tak co, a nic take nehovoril, len neskor, ze je najkrajsia a tak - ale hovoril to tak ze zeny ako vseobecne su naj... a pytal sa na valentina a oboznamil nas s historiou sviatku ( ze vraj to slavili vychodni Nemci - abo zapadni to boli???). Potom sme vysli von. Opat som sa ospravedlnoval. Uz jej bola kosa. Stvalo ma to, ale nechcel som sa rozhodit. Tesil som sa na to - z pociatku hlavne na Domku, potom na to ze proste nejak ozivim moj vztah s Bohom a potom dajak ma presiel "smiech" a nakoniec som siel len kvoli tomu, ze som to slubil Domke. Ale teraz som sa tesil. Hned ked prisla som sa zacal tesit a to ze sme "zabludili" mi prislo este lepsie. Mozno je to sebecke, ale take cestovania su aj tak zaujimavejsie a mate viac casu na rozhovory a tak... sice ja a rozhovory - to su ako dve opacne poli magnetov ale snazim sa ich pritlacit k sebe :D... no ale vratim sa - Prisiel potom este ten starky. Predstavil sa Domke, ze je Mario. My sme sa tiez predstavili :D Videl som na Domke, ze jej to neni prijemne. No neviem. Ja to vzdy beriem tak, ze proste niekto je komunikativny a ja nie som. Ale zato ze nie som mu nezkazim radost a neodbijem ho svojim postojom. Drzim sa (aspon sa snazim drzat) hesla - Usmev nic nepokazi :) Tak sa usmievam, mozno niekedy priblbo ale co uz :D povedal nam, ze je koiscan a ide do nejakej dedinky. Kupil si tam od ineho kosicana chatu. Je vraj basnik. Povedal aj Dominike nejaku basnicku na jej meno, ale potom vecer sme sa z toho smiali lebo to sa vobec nerymovalo - ani sme to nepochopili :D Inak dost sa mi zdal taky povedomi.. ale v poslednom case mi je skoro kazdy povedomi. Uz mrzla tak chcela ist dnu. Musim sa priznat, ze ja som nechcel, aj kvoli tomu ze dnu boli ludia a ze som hanblivy, ale aj kvoli tomu, ze dnu su ludia a nemohol by som sa s nou tak rozpravat ako by som chcel... a aj nejak som nechcel proste, myslim ze medzi tym sme este nieco si vraveli, ale nespominam si, ze co - akosi sme sa ticho pohnevali ... prvykrat som ju taku videl.. isla dnu - ja som zostal vonku, sadol si na lavicku a trucovite mrzol :( Som pako - ja viem... tak som premyslal nad vsetkym co bolo a dajak mi prislo smutne z toho vsetkeho a mal som chut ist domov - hoc aj pesi. Zrazu sa otvorili dvere a vysla Domka s taskou. Potesilo ma to ale to sla len na WC :( tak som sedel sam - potom sa vratila a sla zase dnu. Uz som to nevydrzal. Siel som aj ja - nie preto zeby mi bola zima, ale nechcel som aby to tak bolo. A bal som sa, ze jej tam dnu niekto nieco spravi (ja mam furt take katastroficke predstavy). Bola dnu uz sama. Sadol som si vedla nej, ale medzi nas som dal moj vak - ktory bol tak vysoky, ze ked sme sedeli tak sme sa vlastne nevideli :( (prepac...) Uz neviem ako ale dajak som presunul vak a sadol si ku nej blizsie. Chcela pocuvat MP3 tak som vytiahol, podal jej jedno sluchatko, druhe si dal ja a zapol. Sla taka smutna pomala klavirovka od Yanna Tiersena. Aj sa ma pytala, ze co mi je - ja ze nic - bezna odpoved, ale myslim ze ludia by si mali vraviet vsetko asi.. i ked je to neprijemne - ci uz pre rozpravaca abo posluchaca. Ale vtedy "nic". Pocuvali sme dalej. Potom chcela pocut pesnicku Anjel od Kompromisu - vedel som, ze predtym pri nej plakala doma (to je ine story) a ani vo vlaku nechcela pocuvat lebo sa rozplace ale teraz chcela... zapol som - chvilku sa drzala a zrazu jej zacali po jej krasnej tvari stekat slzicky... poprosila nech to vypnem. Ja sa v takych situaciach neviem akosi spravat. A kedze bolo co bolo tak som sa bal ju objat tak som ju aspon pohladkal po ramene, jemne prihovoril, spytal sa, ze preco vlastne ale nic, chcel som jej rukou utriet slzy ale nechcela tak som jej dal aspon vreckovky... polozil som jej ruku na jej ruky a ona ju pevne chytila do svojich a hladkala tak, ako to vie len ona. Ja som nevedel.... ja som dost zmateny z toho nasho "vztahu" ale to je asi na dlhsie a osobne vysvetlovanie... nechcel som ju odtiahnut - plakala a mne bolo kvoli tomu tiez do placu... chvilku este plakala (uz aj mne je do placu ked si na to spomeniem) a potom prestala, nadychla sa  a :" chcem jest" - jak babo ... tak som jej pohotovo vybral bagetu, ktoru sme nedojedli vo vlaku - pocas toho ako jedla prisli take dve romske dievcata a pustali na mobile pesnicky - aj popularne aj take ciganske popularne - texty neboli zle, ale proste to bolo tak smiesne podane - aspon pre mna to bolo smiesne a aj Domka sa zacala smiat - prislo i tretie dievca a to si to vsimlo a skazilo to hlaskou :" ked sa niekomu nepaci nech povie". Potom dosiel taky chalan - poznal sa s nimi a proste bol to ten typ, ktoreho ked vidite tak viete, ze neni to cista ovecka s cistimi umyslami a ked si sadol oproti a zacal sa tak hnusne pozerat na Domku a potom si napravovat krk ked videl mna tak mi nebolo vsetko jedno. Ale nedal som najavo strach. Sedel som, usmieval sa a cakal kym Domka nedoje tu bagetu. Sli sme potom von - odlahlo mi trosku - opat som mal totiz take katastroficke predstavi :"dvaja mlady mrtvy na ceste do Vysokej za Bohom..." :D Vonku si polozila tasku na zem a objala ma. Chvilu sme stali v objati a potom prisiel nejaky osobak z KE - tak sme zchmatli tasky a isli, ale este som sa nejak intuitivne, pouceny z predoslej skusenosti,  opytal sprievodcu, ktory prave vysiel zo stanice, ze ci tento vlak ide do Humenneho a on, ze nie, ze ten na dalsej kolaji (ktory tam stal uz asi polhodinu :D). No stastie, ze som sa spytal, bo by sme boli na ceste zase nieka uplne mimo :-D. Tak sme sadli a konecne do spravneho vlaku. Domka uz bola unavena, zlozila si hlavku na moje rameno a trosku si "polezala" :). Najprv sme skoro vystupili v Trebisove - nastastie sme si to vonku hned uvedomili a naskocili spat :D a po takej polhodinke sme konecne dosli do Michaloviec. Nanestastie bus, ktory bol objednany pre ludi, ktori sli na put, uz bol na ceste, taze dalsia cakacka. Dalsi siel na 20:10 tak to sme mali este nieco vyse hodinky. Sadli sme si dnu - celkom peknu vlakovu stanicu maju MI. Velky presklenny strop a pekne ozdobeny areal zelenou a originalnim rozmiestnenim originalnych laviciek... celkom moderne to vyzeralo hoc bolo jasne ze je to uz starsia budova. Ako buduci stavbar si uz take vsimam :D no tak sme sedeli a cakali. Trosku kecali o Domkinom rozhovore s ich kaplanom a jednim fararom (tusim) s ktorym sa predtym poznala a teraz je v bardejove. Nieco sme rozoberal a tak... bol tam taky ciganik - maly chalan - mozno ze maximalne 12 rokov mal. Pytal peniaze. Domka mu nejake dala a aj ja nieco. Potom si Domka odskocila a on sa vratil. Este nebol uplne zmeneny zlym prostredim - isla z neho radost - mal medzi tou zelenou v kvetinacoch odlozenu flasu s vodou a sacok s rozkami - uz starymi a suchymi a trosku pokrkvanym jablckom. Sadol si predomna pod schody, usmieval sa, vytesoval z peniazkov a rozkov, ukazoval mi ich, ze ich ma a sadol si, vytiahol jablko a zahryzol sa donho. Bolo mi ho luto, ale bol som aj taky nedovercivy trosku - poznam niektore finty a clovek nikdy nevie - a ja viem ze ja sa lahko viem nachytat na vsetko. No ale trosku som sa s nim dal do reci - posilnilo ma vedomi, ze idem za Bohom tak preco nie.. On sa len potesi... tak som sa spytal ze kde spi - ze vonku. :" a nie je ti vonku zima? nezamrznes?".. pokrcil iba plecami a hryzol dalej.."rodicov mas?" "nie" ... Potom mi este vysvetloval, ze rozky ma od nejakej tety, asi nejakej predavacky na stanici, a ukazal mi, ze este ma cigarety a chcel ist vonku so mnou zakurit. Trosku ma to zarazilo. Je to strasne, co dokaze svet spravit s dietatom. Povedal som mu, ze nefajcim, tak si sadol spat a jedol dalej to jablko. Za ten cas uz prisla Domka spät a pocudovala sa, ze je tam. Som jej povedal, ze to prisiel za nou lebo ju chcel este vidiet co je taka krasna :D Myslim, ze opat nahodila ten face co aj pri Mariovi :D Niekedy ma ten face stve - trosku mi tak pohrdavo pride... milujme bliznych svojich !! vsetci sme na obraz Bozi tak naco robit rozdiely ;)..., ale nevadi... potom sa usmiala, na mna i na neho. Cakali sme uz len chvilku a potom sme vysli von na zastavku cakat bus. Boli sme tam prvy. Prisiel dajaky ujo a pytal sa, ci ide ten bus do Prahy :D ze nie... Domka spomenula, ze strasne rada by tam sla. I sme tak premyslali, ze keby sme mali peniaze tak to zbalime a ideme na tri dni do Prahy :D, ale nakoniec (po uvedomeni si financneho stavu) sme sa dohodli, ze pojdeme spolu po maturite... ked spravi - ale ja verim, ze spravi - ked som ja, taky pako, spravil tak ona spravi urcite ;) Pomali sa nabrali dalsi ludia a konecne dosiel bus. Sadli sme si, chytili za ruky a pozerali raz na seba, raz do okna. Spytala sa ma na moj sen o nas. Snivalo sa mi uz davnejsie o nasej svadbe. Ale to bol cisto divny sen :D ani obrad tam nebol - len proste oslava, ale take divne to bolo vsetko.. i ona trosku... ale bol to iba sen :) uz ked som pri takych veciach, ze "verit na sny a bla bla" tak ma hecovala cely cas, ze zacne verit na piatky 13. ho :D Dufam, ze len zo sradny lebo vedela, ze jak reagujem na to :D no presli sme Michalovcami a sli prvou dedinkou - vtedy nam doslo, ze zase neviem kde vystupit. Tak som sa snazil sledovat tabule za oknom. Najprv bol nejaky Pulin a potom .....nad Uh.... nevidel som velmi. Tak Domka zacala lovit v pamati, ze ci skor je Vysoke, ci Pavlovce. Po chvilke zvazil,a ze to budu Pavlovce,ale nebola si ista, tak som sa este spytal pani pred nami a ona to len potvrdila - zpakovali sme sa a vystupili. Nadherne snezilo :) videl som na Domke, ze chce byt vonku a ja som chcel tiez, akosi sa nam spolu ani nechcelo tam ist :D no tak sme sli hladat skolu. Najprv sme isli do starej. Tam nebol nikto. Myslim, ze sme to obaja vedeli, ze tam nikto nebude. Ale bolo to take pekne. Stastne chvilky. Sneh nadherne praskal pod nohami a vlocky pomaly zasypavali cesty, stromy, budovy, nas... :) tak sme sa vybrali spät, pred nami sli este dvaja mlady, nabaleny po hlavu, tak sme sli po ich stopach :D nebolo to tazke - hned za rohom bola rozsvietena obrovska budova skoly :) tak sme sa vybrali k nej. Za vchodovymi dverami uz cakali USBckari :D otvorili nam dvere, zvytali sme sa, zhodili zo seba sneh a poslali nas prihlasit sa. To vsak nevyslo, lebo omsa bola uz v plnom prude a nikto kompetenty (kedze prvykrat bolo prihlasovanie elektronicke) nebol na mieste tak nam povedali nech sa ideme zlozit, prezut a nech ideme na omsu a potom sa prihlasit. Tak sme sa zlozili na chlapcenskom poschodi (kedze Domka nevedela ze kde, lebo kamaratka jej uz obsadila flek) a sli sme na omsu. Nespomenul som, ze uz som mal obavi z toho. Nie som spolocensky typ a tak. Ale ked som vosiel do telocvicne prerobenej na chram, pocul ten spev a zazival tu atmosferu - vsetko opadlo - bolo to uzasne :) kazen sme uz nestihli. Omsu som este tak velmi nevnimal - nestihal som poriadne prijimat to vsetko. To ze som tam, ze je pri mne i Domka, ktora este pred chvilkou plakala a teraz sa pri mne smeje a tesi, tu uzasnu hudbu, tych perfektnych ludi, z ktorych som mal take obavy... a este ked sme sa na Otce nas vsetci pochytali - to bolo nieco ... uzasne.... a na konci Rezo a jeho sibnute pesnicky na vymyvanie mozgov :D kto nezazil nepochopi :D ale ak by to niekedy Rezo cital - tak nic v zlom to vymyvanie - ty si jeden z navacsich prekvapeni co som tam zazil a bez teba by to nebolo take ake to je - take uzasne ;). Po Rezovi este boli nejake informacie, ale to sme sli sa registrovat uz radsej, aby sme stihali na skupinky. Stretli sme Lenku Simkovu - Anickinu byvalu spoluziacku zo zakladky - a jej privitanie nemalo chybu - pozrela na nas, pozrela na Domku :" Teba poznam a teba (pozrela na mna) som tu ani necakala" :D. No tak sme sa zaregistrovali, dostal som skupinku cislo 13 ( :D) a Domka 16. Trosku jej to bolo luto, ale po tom vsetkom som usudil, ze takto to je lepsie, ked v skupinke nepoznate nikoho. No sli sme si hladat skupinky - s tym bol problem - z telocvicne vychadzali uz ludia s cislami nad hlavou - presla po chvilke okolo nas aj 16tka, ale Domka ma nechcela nechat sameho, strateneho, tak cakala dalej - ale nikto uz neprisiel. Tak sme sli na poschodie - tam neboli, sli sme do jedalne - tam bola 16ka - Domku som uz presvedcil, ze ja si uz poradim, tak sla k svojim. Ja som siel do telocvicne - tam boli skupinky od 1-15 tak som behal od lavicky k lavicke a pytal sa na cisla :D nakoniec som ich nasiel :) Bola tam zatial iba Majka (animatorka) Megy, Jakub, David a Julka. Tusim sme mali byt desiati ale nakoniec dosli uz len Erika a Jozo (ak si dobre pamatam) tak sme sa predstavovali so svieckou v rukach. Malo to byt na sposob, ze ten co drzi sviecku mlci a druhy o nom hovoria - lenze som meskal, taze oni sa uz medzi sebou poznali, ale mna este nie a ani Eriku. Takze my sme sa predstavovali sami. Ako stale pri takychto "hrach" som mal tremu a aby som nebol v blizkej buducnosti zahanbeny v kuse som si opakoval mena a strucne informacie v hlave dookola :D nakoniec som aj tak nic nehovoril, len o sebe - ale aspon som si zapamatal mena - na ne mam vacsinou problem sa rozpamatat... Este bola modlitba a potom rozchod, spat. Povedali sme si, ze rano o 7:30 tu a ze stale budeme v telocvicni a rozisli sme sa. Na chodbe som este cakal Domku - aby som jej odovzdal veci. Cakala ju tam aj jej kamoska Nika, s ktoru niekolko krat telefonovala pocas nasej strastiplnej ceste, aby sme ich informovali o problemoch :D no ale nedal som sa nejak do reci (jak furt) Po nejakom tom case dosla Dominika - doniesol som jej veci, vyniesol som jej ich hore, predstavila nas oficilane s Veronikou, zaprial som jej dobru noc, rychla pusa a sup spat... Keby som len vedel co ma caka v noci :D to bolo mucenie a nie spanok - ak nabuduce mam spat zase na zemi tak to cim skor musim pribrat aby som sa nejak vyplnil tukom, lebo s tymi kostami na zemi to bolo utrpenie - bolest v kazdej jednej polohe - ale to uz spada do dalsieho dna :D takze ... TO BE CONTINUED... zajtra pokracujem  - teraz je uz neskoro ;)

Prečo som tak smutný?

Prečo sa mi nohy chvejú strachom?

Či som azda taky hnusný?

Nechcem byt len prachom!!

Použi ma Pane, daj mi opäť veľkú silu,

na kolenách prosím ako Mojžiš na brehoch Nílu.

Zodvihni ma zo špinavej zeme...

Birthday celebration

Dnes sme slavili. Ja a Ludka. Vcera mala 19. Kazdy rok to tak spajame dokopy, niekedy este aj s Lubovimi narodkami (nas godfather). Prisiel aj duchovny otec a krstna. Nemam rad taketo oslavy. Neviem sa akosi rozpravat s dospelimi - urcite nie s tymito. S duchovnym by som chcel niekedy sa porozpravat tak otvorene, trosku zafilozofovat a nechat sa poucit... ale pred nasimi nie. Este ked si spomeniem na dnesny rozhovor s ocom o zahranici ( napadlo ma totiz ze by som mohol ist studovat grafiku do USA - to som mu sice nepovedal ale nieco zacul a zacal...). Ja mu nedokazem vysvetlit ako to myslim, ako to chcem, lebo si myslim ze by ma nepochopil a keby som mu este povedal ze chcem skoncit vysku a ist kvoli studiu grafiky do USA tak... WELCOM TO HELL. Ale vratim sa k oslave. Duchovny sa vraj u nas citi dobre. S Lubom si velmi dobre rozumeju (pomahal mu navrhovat dom taze hlavne kvoli tomu, ale proste su na jednej vlnovej dlzke myslim - aspon z casti urcite). Spolu s ocom prebrali temy ako Tisso a Hitler, presli na dnesnu politiku Fica a zaparali do nespravnosti KDH, potom sa ocitli v saune (duchovneho najnovsi konicek by sa dalo povedat - chce si aj on spravit v dome) a jej ucinky na organizmus .... ja som len pocuval a snazil som sa zakazdym nejak vyparit. Proste tu nie som "doma". A este duchovneho darcek... kupil mi flasku - Metaxa. No supa (pomyslel som si). Posledne co by som chcel od knaza je flasa. Nezeby som sa na neho hneval - nepozna ma tak dobre a potom som aj tak zistil ze mu to poradila Anicka (budes pikat :-D). Ale pozna ma ako spovednik a a tak a cakal som skor knihu abo hoc len kvety... :) ale to je uz jedno. Strasne ma potesil na omsi. Bola za mna a pri prosbach ked hovoril :"Pane, prosime ta o pozehnanie pre nasho brata Michala, ktory sa doziva krasneho jubilea 20 rokov" sa na mna usmial - bolo to citit ze to citi uplne uprimne - aspon mne sa to zdalo a to bol pre mna vacsi darcek od neho ako ta flaska. 

Krstna sa ma v poslednom case vypytuje len na Dominiku... a ja sa jej preto kvoli danej situacii snazim stale vyhnut. Ale stale sa to neda - ale pravdu jej nechcem povedat. Take veci vlastne nemam ani s kym rozobrat. S Ludkou sice dost casto a tom rozpravame - v poslednom case co raz viac. Ale i tak neviem... Mozno ze mam kopu ludi s ktorymi by som to mohol rozobrat, len sa bojim ze mi povedia to co nehcem pocut... :( Chcela ju vidiet tak som jej ukazal fotku z oznamka co mi dala.. Na ten den nikdy nezabudnem ked mi ho dala :) prisla k nam do Slanca, boli sme na hrade, dali sme si Vianocne darceky (dostal som sal) a zmeskali sme bus - bola to vlastne moja vina lebo som si to zle zorganizoval ale co uz - ja som aj tak chcel byt s nou co najdlhsie taze mne osobne to prislo vhod :) ale skoro mi preto umrzla - je velmi citliva na zimu. Bol to pekny den :) ... a teraz. Co je teraz? Sam neviem... mam ju strasne rad, ale uz sa bojim povedat ze ju lubim. Sklamal som sa asi a potrebujem sa asi ujistit alebo nabrat odvahu aby som to mohol povedat zase, hoc to citim... ale uz viac o tom tu nebudem - dnes urcite nie.

Taze ina tema este. Dnes som prisiel na klavesove skratky. Uz davnejsie som poznal tieto : 

† (alt a 0134) ‡ (alt a 0135) a ™ (alt a 0153) ale objavil som nove a jednoduhsie :-D budem asi tento tyzden skusat vsetky mozne kombinacie a zapisovat si ich :-D :

☺ (alt 1) ☻ (alt 2) ♥ (alt 3) ♦ (alt 4) atd.... skusajte a hrajte sa :-D je to sranda a druhych tym ohurite ked si s nimi budete pisat ;-) :-D 

↨♂♀♪►☼♫▒↕‼       :D

nezlomnost

I ked do vnutra sa prepadam a cesty neviem najst,

ked topim sa v soli vlastnych slz.

ja na kamenny oltar chcem svoje srdce klast 

a klaciac na kolenach,

hrdou rukou bit sa do prs.

Ja nepadnem v tom boji, On pri mne totiz stoji.

A i v case najhorsom,

nezabudam kym som.

2009-1989=20

Neukoncil som predosli clanok i preto, lebo dnes sa neda ani mysliet nejak extra fylozoficky :-D chcel som ho najprv napisat vcera, lenze tu sedela Ludka a potom Andrej taze sa nedalo. A dnes je to presne 20 rokov co som uzrel prvykrat svetlo sveta - alebo lepsie svetlo neoniek kosickej nemocnice... v kazdom okamihu dna, ked som si uvedomil, ze uz som tak stary :) som si spomenul na moju spoved z pred desiatich rokov. Duchovny mi vtedy blahozelal k mojmu veku a vravel, ze teraz to len pojde ako z kopca, ze sa nenazdam a bude tu 20, 30, 40 ... myslim, ze mal pravdu - uslo to strasne rychlo. TGV je sice stale najrychlejsie - neprekonal som ho, ale i tak... zbehlo to az sa bojim ci som nieco nezmeskal. Ludia sa obcas ocitnu tvarou v tvar otazke, ci to bolo spravne a ze keby sa to dalo tak ci by sa vratili a napravili to, alebo urobili uplne inak... Ja sa nesnazim na tuto otazku velmi mysliet. Spravil som chyby... a nebolo ich malo... ale spravil som ich aby som sa z nich poucil tak snad o dalsich desat rokov si budem moct zagratulovat, ze som zil lepsie, spravnejsie. Malo to tak byt a stalo sa. Treba sa pozerat pod nohy, aby sme nezakopli pri napredovani. Obcasne obzretie nie je zle, ale utapat sa v nostalgii nechcem... 

Takze prejdem k niecomu krajsiemu... rad by som povedal, ze Dominika mi zablahozelala prva :), ale skutocnost je taka, ze kvoli spatnym informaciam si mnohy mysleli, ze mam narodky skor :-D. Ale ak mam brat len tento den tak tak aj bolo - Domka prva... potom vygenerovane spravy z fora stranky Evermotion a EngoyCG ( ...tam som uz nebol vecnost :D) a potom rodinny prislusnici :). 

Bol som si sam spravit radost s Lukasom v meste. Vytiahol som 341 eur a siel si kupit darceky :).. nooo. darceky ako darceky :D odchadza nam graficka karta tak som objednal novu - trosku kvalitnejsiu. Potom som musel kupit farbu do tlaciarne bo uz mesiac nemame, dalej som kupil spacak na Put - nech nezmrznem... a este nejaky pripitok na nedelu a 8 rimskych svetlic na piatok :D na silvestra sme sa nimi ostrelovali a bola to supa tak pojdeme aj teraz :D uprostred noci - je to skoro ako scena z harryho potera - drzite v ruke dlhy klacek z ktoreho stielaju farebne letiace gulky :D odporucam kazdemu ale bacha na vlasi a odev z bavlny :D to sa rychlo chyta ... :D :D :D 

Chcel som byt na narodky s Domkou, ale ma vela hodin - sice o hodinu menej ako som bol informovany (7) ale i tak vela a zajtra pise pisomku z nabozka - ked mi vravela ze z coho - ze sekty a prvych 6. storoci krestanstva tak sa mi az oci prevratili... netusil som ze co vsetko sa moze ucit na nabozenstve ked z neho maturujete... myslel som, ze pridete a poviete desatoro, patoro, sestoro, maximalne rozoberiete nejake evanjelium a idete... :D - asi idilka

no vidim, ze opat dlhy clanok :D nejak ma to pisanie chytilo... ale na Ludku to nema - kratke ale nadherne ;) - v jednoduchosti je sila a krasa - rad to hovorim a je to pravdive... asi sa musim zjednodusit :D