Sobota v sade

.. tak ako predoslu sobotu tak aj tu dnesnu sme boli s bratom strihat broskyne v sade. Sad mame docela velky, cize roboty je stale. Ale nechcel som pisat o robote... Uz minuly tyzden ked sme tam prisli ma opat naplnil uzasny pocitu, skoro nieco ako pocit domova. Pocit ktory by sa dal pomenovat vetou :" Tu chcem umriet..." Vystupil som z auta a prv nez som sa nadychol ma privital prijemny, trosku studeny vetrik. Sta sa mi hodil okolo krku ako blizka osoba, ktora na mna uz dlho cakala. Nadychol som sa s tymto pocitom a nosom mi prebehli myslienky a spomienky na les, travu, vodu, vietor, jar, stromy... prirodu ako vrchol Bozieho diela. Pripadal som si ako jeden z mojich oblubenych filmovych hrdinov, ked sa vracia domov po vitaznom, oslobodzujucom boji, zoskakuje z kona a nadovsetko si vazi tuto chvilku, ze moze byt opat tam kde patri. Vychutnaval som si kazdy krok, hoc som vedel, ze zanedlho budem musiet tvrdo makat. Ale praca ide aj tak od ruky ked sa nachadzate v tom lone "matky prirody". Zobral som si so sebou MP3ku, ze budem pocas strihania pocuvat hudbu, ale nedokazal som prerusit to spojenie medzi mnou a Bohom. Ano, ja to beriem presne tak... On nam dal mnoztvo toho krasna, ktore nas obklopuje kazdy den a casto na to zabudame. Dal nam ho aby sme sa z neho tesili. A tym, ze sa z neho vieme takto tesit je podla mna tiez jeden sposob vzdavania chvali... Dnes to uz mozno nebolo take intenzivne ako minulu sobotu, ale i tak sa mi tam velmi paci a chcem dodrzat to co som si zaumienil - ze si tam ako buduci stavbar postavim nejaku chatku a na starobu sa uchylim prave tam :-)
Dakujem...