nedeľa 29. novembra 2009

1. adventná nedeľa

Tak a práve sme sa domodlili ruženec pri adventnom venci. Není to síce už to, čo bývalo ako za mladi. Ako deti sme to možno krajšie vnímali. Všetci spolu. Spoločná modlitba a nejaké pekné pesničky na záver (Ktoo - stvooo - riil .... :)). Ale dnes to i tak bolo lepšie ako minulý rok - po všetkých stránkach. Síce ako už každú nedeľu v tomto roku sa Andrej s ocom pochytili na hlúpostiach...
A ešte k tomu ocko doniesol na stôl k modlitbe ten obrázok, čo som mu doniesol z Čenstochovej. Takže chvíľka záplav spomienok :) Ach, leto, Poľsko... aj mi to chýba všetko. Asi kvôli tomu aké to je teraz. A možno len kvôli počasiu :-D

Ale inak ADVENT. Čas očakávania. Čas túžob.
Snažím sa vžiť do kože židov v časoch proroctiev o Mesiášovi. Ako čakali a dúfali, že príde a vyslobodí ich z rúk ich utláčateľov.
A prišiel. Dali mu meno Ježiš a vravel, že je Synom božím. Liečil, kriesil, vyháňal zlých duchov a robil mnoho zázrakov. Upozorňoval ich na zatvrdnutosť ich srdca a vyslovil najkrajšie prikázanie :"Miluj blížneho svojho". No i napriek tomu mu neuverili a ukrižovali Ho. Oni chceli mohutného chlapa, ktorý v jednej ruke zahrdúsi cisára a v druhej bude držať čašu hojnosti.

A čo očakávame od Vianoc my?

Nezabudli sme akosi pri tom zhone po darčekoch, vianočnej výzdobe, pri posielaní nekonečných vianočných pozdravoch všetkým... nezabudli sme na to, že vlastne oslavujeme nečije narodeniny? A ten niekto nie je hocikto!
Nie je nič zlé na tom, že chcem obdarovať blízku osobu. Ani na tom, že chcem mať na sviatky príjemne, útulne a pekné. A popriať niekomu pokojné vianočné sviatky tiež nie je zlé. Lenže nezabúdajme, že to, že môžme niekomu niečo kúpiť či vyrobiť, že môžme niečo fajné navariť či nádherne vyzdobiť náš dom, alebo že máme priateľov a dobrých ľudí okolo seba, na ktorých nám záleží - za to všetko vďačíme práve Jemu, na ktorého toľko krát zabúdame práve na Jeho narodky.
Nezabúdajme.
Skúsme sa teraz cez Advent naučiť prijímať od Boha to, čo nám dáva. Veď On najlepšie vie, čo potrebujeme. Naše prosby k Nemu upriamme na veci, ktoré si to naozaj pýtajú.
Učme sa tešiť i z mála a dávať tým ,ktorý to potrebujú.
Veď On chce len jediné - aby sme Ho milovali tak ako On miluje nás.

Žiadne komentáre: