Boh, diabol a ja

Určite poznáte množstvo filmov o konšpiračných teóriách. Mňa teraz napadá hlavne trilógia Jasona Bourna, ale videl som ich viacero. Práve Jason asi nie je ten najlepší príklad, ktorým vám chcem vysvetliť svoje pocity.


Predstavte si situáciu, v ktorej sa mnohý takýto hlavný hrdinovia týchto filmov ocitli. Ocitnete sa uprostred veľkého sveta mašinérie, v ktorom neviete, komu môžte veriť a komu nie. Dokonca i ľudia, ktorých ste milovali, alebo do ktorých ste vkladali nádeje, vás chcú oklamať a uväzniť.

A teraz si predstavte, že toto všetko sa deje vo vašej hlave. Nie je to hmatateľné. Je to len na báze myšlienok. Myšlienky, o ktorých ste si mysleli, že sú správne, sa vám zdajú byť už nie také správne. Vaša myseľ sa rozdelila na dve strany, ale vaša podstata je medzi nimi uprostred, v krížovej paľbe. Cítite sa nahý, uprostred dažďa, schúlený v kúte s pocitom, že ste sami, ale nie ste. Stojí nad vami niekto, ale neviete ho rozpoznať. Chce mi pomôcť? Chce ma zabiť? Chcete utiecť, chcete sa stratiť a hľadáte možné únikové cesty, no zatiaľ nikam neviedli. Len ste upadli hlbšie do pút neistoty.

Avšak. JE tu predsa niečo, čoho sa možno chytiť. Držím to pevne v rukách a snažím sa z toho nabrať čo najviac, i keď často krát sa zdá, že bez odozvy. Malá žiarovka v hlbokej tme mojej cely. Ledva svieti, ale i to malé svetlo prekrojilo tú tmu a zaplnilo pokojom každý kút mojej duše. Aspoň chvíľka ticha. Aspoň raz sladký spánok. Troška radosti a tepla.
Na chvíľu som tu žiarovku pustil z očí a bol som opäť tam kde predtým...


Načiahol som sa v bolestných kŕčoch po nej. Chvíľu to trvalo, kým som ju v tme nahmatal. Oči som mal zlepené blatom. Držal som ju pevne. Všetko svoje minulé, terajšie i budúce "ja" som vložil do nej. Jej svetlo a teplo mnou prenikli ako elektrina mŕtvym telom chudáka.
Bol to boj. Boj o život. Boj o lásku. Boj o vieru a za vieru. Boj, ktorý nekončí.
Držal som ju tam visiac vo víre výkrikov, úderov, bolesti. Zvíjal som sa ako na elektrickom kresle. Jediné, čo ma na nej držalo, bola nádej. Takmer slepá nádej, že len ona ma môže zachrániť. Nemyslel som na nič iné, len na ňu. Celým telom, celou dušou a celým srdcom som sa ocitol v mojej ruke, kde som držal malú žiarovku. Nič iné som nevnímal, nič iné som nepovažoval za podstatnejšie, i keď sa to snažilo na mňa doľahnúť. V ústach som mal Slovo, v mysli Svetlo a v ruke žiarovku.

Dobojované.

Búrka stíchla tak náhle, ako prišla. Na chvíľku pohltili moju celu tma a ticho. Vôkol zavládol pokoj. Bola to chvíľa uzdravenia. Chvíľa, v ktorej nemusíte byť prítomný a ste v nej.
Niekto zapol svetlo. Nie je podstatné kto. Podstatné je, že je tu Svetlo. Bol som nahé dieťa. Nahý v radosti.

A v ústach som mal Slovo, v mysli Svetlo a v ruke žiarovku...