piatok 27. marca 2009

vdaka ze ste tu, moji anjeli...

dnesny den bol plny skusok - a este asi aj bude.. ale zatial co skuska - to zlyhanie :-(... ale ako sa Zem nezastavitelne toci tak i moj zivot napreduje dalej a mne neostava nic ine, len sa priputat. Nezda sa mi, ze by siel prirychlo, len mam pocit ze nejdem cestou ale polom. Abo skor lesom? takym tmavym - sem tam svetielko cez koruny stromov, ktore su tak vysoko, ze ma az hlava boli ked sa v nich snazim to svetlo najst. Neni to len beznadej - snazim sa tej potvore vyhnut, ale kazdym padom si pripadam slabsi.. dnes som pozeral Batmana a Alfred opat povedal svoje :" .. padame, aby sme sa naucili vstat." .. a opat chvilka usmevu, chvylka zdvihnutej hlavy, chvilka pocitu, ze to neni zbytocne... a opat pad a opat tma a opat zufalstvo... Julka mala pravdu, ze v takej chvili je to nebezpecne a treba byt silny lebo diabol ma v takej dobe takmer otvorene dvere.
Vcera som videl jeden film, ktory som videl velmi davno - Garden state (slovensky nazov neviem). Chvilami som mal pocit, ze ten film je o mne. Az na to, ze ja nie som zid a ze si myslim, ze v Boha verim... a az na ten happyend - mam rad filmy s happyendom - sice je to vraj uz klise, ale preco by som mal byt po filme smutny? Uz nechcem smutit. Uz som asi smutil vela. Chcem sa usmiat, chcem sa opriet o rameno a povedat :" Vdaka, ze si tu... mam ta rad" ... a chcem plakat uz len od stastia...

Žiadne komentáre: