???

So smútkom priznávam, že opäť to na mňa došlo. Opäť sa necítim na správnom mieste. Opäť ma prepadajú myšlienky na to, kde by som mohol byť a čo lepšie tam spraviť než tu. A, a to sa ti nebude páčiť, ma prepadajú predstavy, čo by bolo, keby som bol kňazom - a sú to tak krásne predstavy plné pokoja...
Predtým som s tým bojoval. Najprv som myslel, že je to dobre a chcel som sa riadiť tými predstavami, snami, ale prišiel som na to, že to nie je správne. Došiel som vtedy k verdiktu, že Boh ma ešte nepovolal do tej služby. Teraz určite nie...
No tá škola ma ubíja, neviem nájsť ani štipku sily na to, aby som sa učil, aby som sa pripravoval. Modlím sa, aby som to zvládol nejak, ale možno sa modlím zle...
Viem, že chcem. Že chcem sa rozdať druhým...
No ešte akosi neviem ako na to. Akosi som nenašiel tú odvahu. Akosi to stále ostáva na báze myšlienok a poznania...