.. mám chuť už to vzdať :-( viem, že to nie je správne, že by som mal bojovať, ale ja už neviem ako... neviem akosi načerpať síl... zase som na hojdačke... teraz sa cítim zase pod psa a zajtra si poviem aký krásny deň to bol... lenže to nie je dobré, alebo je to dobré? Tichosť mi našepkáva, nech bojujem ďalej - ale telo už nevládze, nevie si nájsť záchytný bod ktorého by sa držalo, ktorý by ho držal vo viere... v dôvere... mám pred očami hmlisté spomienky na minulosť.. ale práve preto, že to bola minulosť, už niesu aktuálne a neliečia tak ako predtým...
Tichosť káže, nech sa na telo vykašlem, veď i tak pominie. Ale je to ešte pre mňa ťažké. Som príliš veľký na to, aby som to dokázal. Príliš veľký sebec...
Budem sa zatiaľ modliť - tam som vždy našiel oporu. Snáď mi samota opäť niečo pošepne. Snáď to budem aj schopný prijať...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára