Tak a som doma. Bol to nadherny a neopakovatelny vikend, mozno ze aj najlepsi v zivote - to neviem ale urcite lepsi nez tie doteraz ktore si pamatam... plny radosti, pokoja, stastia, lasky, priatelstva a takeho naplnenia. Ale mal by som asi po poriadku a nebol by som to ja keby som sa nerozpisal na tri A4ky :D takze podme na to ;)
Piatok:
... nebol som este rano zbaleny, nechal som si to na takmer poslednu chvilu a co je horise, na poslednu chvilu som si nechal aj oznamenie ockovi, ze niekam idem a idem tam na tri dni. Ale co uz, to som ja :) ani si uz nepamatam ze kedy som vstaval a tak (hoc myslel som na to ze si to budem vsetko kazdy den zapisovat aby som to mohol lepsie opisat a aby som potom na nieco nezabudol, ale k pisaniu som sa akosi nedostal ani jeden vecer...). no ale mal som v plane odist do KE busom o 10:30, takze cas pred tym som vyuzil na jednu kavu, jednu sprchu, jedno WC a cca 3 casti Pushing Daisy (novy serial) cize kedze som sa do toho so sestrickami zapozeral tak som odlozil odchod z 10:30 na 10:50 :D .. ked som zchadzal z povali s karimatkou v rukach oco si to vsimol a zacial sa cudne usmievat a ja som hned vedel : on to uz vie, ale caka kedy mu to poviem aby ma mohol zrubat za to ze to hovorim neskoro... tak som to vysolil a bolo ako som myslel - ale nic extra, len sa potom pytal ze kam idem, kedy idem, ako idem, s kym idem - na pocudovanie sa nespytal "na ako dlho idem" ale to mu uz asi zvestoval rano andrej :) tak som sa dobalil. Spacak, karimatka, ponozky (4x - pre istotu keby som zmokol), pradlo, kefka, pasta, mydlo, dezodorant, vonajuca voda (neviem ako sa to vola kedze to neni ani sprej - ale myslim ze je to toaletna voda ci ako - ADIDAS :D), nejake lieky keby nieco (a aj nieco bolo...), obvazy, tampony, lepiaca paska na obvazy (jak do dzungle nie??? ), uteraky, mala deka, cisty notes, plny peracnik, MP3, fotak, servitky, hygienicke vreckovky a hajzel papiiir :D najdolezitejsie na koniec... tak, nabaleny a snad i pripraveny som sa vidal na cestu. Fukalo a snezilo - zima ako v ruskom filme, no fakt. Na zastavke som chvilku cakal a potom busom sup do KE. S Domkou som sa mal stretnut o 12:45 pred Tescom. Mal som este cas a aj som ho chcel bo som chcel este kupit nejake zasoby jedla a nove sluchatka. Kupil som si bagety, nejake croasany, BeBe dobre rano a dve baldovske. Sluchatka konecne poriadne - tie predosle bola spatna kupa - nepozrel som sa kolko meraju a boli tak kratke ze som musel nosit MP3 pripnutu uplne pri krku. Hotovo - nakupene - 12:00. Co teraz. Kopa casu. Este som sa presiel po hlavnej k divadlu a spat a pochopil som ze pomalicky a prijemne sa prejst po meste s vakom na chrbte je nemozne - ramena ma tak zacali boliet ze priam sa mi vak zarezaval do koze... siel som spat k tescu a pred nim som si zlozil vak na zem a oprel ho on. Ja som najprv myslel ze sme sa dohodli na 12:25 ale ked prisiel ten cas pochopil som ze tam bolo asi ine cislo nie 2ka. Cakam cakaam, 12:45, 12:55, 13:00 a nic. Asi tak na 13:05 zvoni Domka, ze uz ide. Pred tym som mal chut ju roztrhat (len obrazne), ale ked ju pocujem tak to clovek zmakne jak maslo v lete. Tak prisla. Chcel som jej pomoct s taskou, ale ona je vraj silna zena :D tak si ju niesla sama (nie dlho). Este sme zasli kupit "zensku" vodu do DMka a potom na stanicu. A tu sa zacinaju najvacsie problemy :D Kupili sme si listky. Ja polovicny, kedze ISIC, a ona cely a sli sme sa pozriet na tabulu ci nebude vyvesene kedy a odkial nam ide. Este nebolo tak sme sli hore trosku na vzduch. Chvilu volala s kamaratkou, ja som zatial rozbaloval a skusal nove sluchatka a potom sme nemo skumali odkial nam to asi pojde a rozmyslali ci ta kopa mladych su len studenti na ceste domov alebo tiez idu na put. Este som haldel nemo smerom na Opatske - take nostalgicke spomienky na strednu ma napadali - a snazil som sa nimi asi prekryt tie myslienky na to, co bolo predtym s Domkou. Sam som nevedel , ze co. Po takej polhodinke sme sa vratili omrknut tabulu - 3. nastupiste 14:20 odchod. Tak sme sli. Pred tretim nastupistom bolo na tabuli : Kolaj v lavo - Poprad, Kolaj vpravo Humenne, Cierna nad Tysou. Takze kolaj vpravo... visli sme hore a bol tam na nasej kolaji len jeden vlak - tak reku to bude asi on. Nastupili sme, zhodili zo seba vetrovky (kabaty) a usadili sa. Uz vtedy som mal tusaka ze nieco asi nie je v poriadku - nemam rad veci na rychlo a toto bolo narychlo. 14:20 - nehybeme sa, 14:40 - hybeme ... SHIT, uz sme vedeli, ze nieco neni dobre :D prisiel sprievodca - pozrel na listok, na nas, na listok :"Vy idete do Michaloviec cez Michalany???" :D tak nam ich nestikol a poradil ze mame vystupit v Michalanoch na stanici a pockat na dalsi vlak do Humenneho. Supa. Domka sa sice smiala, ale asi tak ako ked mi zdochol motor uprostred krizovatky :D proste sa smeje, ale vy citite, ze to neni zo srandy, ze jej neni vsetko jedno a ZE BY VAS NAJRADSEJ ROZTRHALA :D no co - ja stary a zvyknuty optimista na taketo malere som to bral trosku nednesene - sice tiez mi nebolo vsetko jedno a od vtedy az do vecera som sa takmer s dokonalou pravidelnostou na hodinu ospravedlnoval za vzniknute potize :D no dosli sme do Michalan (oco mi doma potom povedal - Michalny? koniec, diera, cierne miesto na mape :-D) zistili sme, ze ten vlak, ktory nam dobry pan sprievodza odporuca,l asi uz isiel takze po organizacnom telefonate s anickou sme zistili ze cakame do 17:44 na dalsi - pre spresnenie v Michalanoch sme boli uz okolo 15:10. Na stanici bol akysi dedko. Ked som telefonoval tak sa prihovoril k Domke - vzdaval jej poklonu :) betaar - sice musim priznat ze mi to nebolo jedno, ale bral som to ze je to stary clovek tak co, a nic take nehovoril, len neskor, ze je najkrajsia a tak - ale hovoril to tak ze zeny ako vseobecne su naj... a pytal sa na valentina a oboznamil nas s historiou sviatku ( ze vraj to slavili vychodni Nemci - abo zapadni to boli???). Potom sme vysli von. Opat som sa ospravedlnoval. Uz jej bola kosa. Stvalo ma to, ale nechcel som sa rozhodit. Tesil som sa na to - z pociatku hlavne na Domku, potom na to ze proste nejak ozivim moj vztah s Bohom a potom dajak ma presiel "smiech" a nakoniec som siel len kvoli tomu, ze som to slubil Domke. Ale teraz som sa tesil. Hned ked prisla som sa zacal tesit a to ze sme "zabludili" mi prislo este lepsie. Mozno je to sebecke, ale take cestovania su aj tak zaujimavejsie a mate viac casu na rozhovory a tak... sice ja a rozhovory - to su ako dve opacne poli magnetov ale snazim sa ich pritlacit k sebe :D... no ale vratim sa - Prisiel potom este ten starky. Predstavil sa Domke, ze je Mario. My sme sa tiez predstavili :D Videl som na Domke, ze jej to neni prijemne. No neviem. Ja to vzdy beriem tak, ze proste niekto je komunikativny a ja nie som. Ale zato ze nie som mu nezkazim radost a neodbijem ho svojim postojom. Drzim sa (aspon sa snazim drzat) hesla - Usmev nic nepokazi :) Tak sa usmievam, mozno niekedy priblbo ale co uz :D povedal nam, ze je koiscan a ide do nejakej dedinky. Kupil si tam od ineho kosicana chatu. Je vraj basnik. Povedal aj Dominike nejaku basnicku na jej meno, ale potom vecer sme sa z toho smiali lebo to sa vobec nerymovalo - ani sme to nepochopili :D Inak dost sa mi zdal taky povedomi.. ale v poslednom case mi je skoro kazdy povedomi. Uz mrzla tak chcela ist dnu. Musim sa priznat, ze ja som nechcel, aj kvoli tomu ze dnu boli ludia a ze som hanblivy, ale aj kvoli tomu, ze dnu su ludia a nemohol by som sa s nou tak rozpravat ako by som chcel... a aj nejak som nechcel proste, myslim ze medzi tym sme este nieco si vraveli, ale nespominam si, ze co - akosi sme sa ticho pohnevali ... prvykrat som ju taku videl.. isla dnu - ja som zostal vonku, sadol si na lavicku a trucovite mrzol :( Som pako - ja viem... tak som premyslal nad vsetkym co bolo a dajak mi prislo smutne z toho vsetkeho a mal som chut ist domov - hoc aj pesi. Zrazu sa otvorili dvere a vysla Domka s taskou. Potesilo ma to ale to sla len na WC :( tak som sedel sam - potom sa vratila a sla zase dnu. Uz som to nevydrzal. Siel som aj ja - nie preto zeby mi bola zima, ale nechcel som aby to tak bolo. A bal som sa, ze jej tam dnu niekto nieco spravi (ja mam furt take katastroficke predstavy). Bola dnu uz sama. Sadol som si vedla nej, ale medzi nas som dal moj vak - ktory bol tak vysoky, ze ked sme sedeli tak sme sa vlastne nevideli :( (prepac...) Uz neviem ako ale dajak som presunul vak a sadol si ku nej blizsie. Chcela pocuvat MP3 tak som vytiahol, podal jej jedno sluchatko, druhe si dal ja a zapol. Sla taka smutna pomala klavirovka od Yanna Tiersena. Aj sa ma pytala, ze co mi je - ja ze nic - bezna odpoved, ale myslim ze ludia by si mali vraviet vsetko asi.. i ked je to neprijemne - ci uz pre rozpravaca abo posluchaca. Ale vtedy "nic". Pocuvali sme dalej. Potom chcela pocut pesnicku Anjel od Kompromisu - vedel som, ze predtym pri nej plakala doma (to je ine story) a ani vo vlaku nechcela pocuvat lebo sa rozplace ale teraz chcela... zapol som - chvilku sa drzala a zrazu jej zacali po jej krasnej tvari stekat slzicky... poprosila nech to vypnem. Ja sa v takych situaciach neviem akosi spravat. A kedze bolo co bolo tak som sa bal ju objat tak som ju aspon pohladkal po ramene, jemne prihovoril, spytal sa, ze preco vlastne ale nic, chcel som jej rukou utriet slzy ale nechcela tak som jej dal aspon vreckovky... polozil som jej ruku na jej ruky a ona ju pevne chytila do svojich a hladkala tak, ako to vie len ona. Ja som nevedel.... ja som dost zmateny z toho nasho "vztahu" ale to je asi na dlhsie a osobne vysvetlovanie... nechcel som ju odtiahnut - plakala a mne bolo kvoli tomu tiez do placu... chvilku este plakala (uz aj mne je do placu ked si na to spomeniem) a potom prestala, nadychla sa a :" chcem jest" - jak babo ... tak som jej pohotovo vybral bagetu, ktoru sme nedojedli vo vlaku - pocas toho ako jedla prisli take dve romske dievcata a pustali na mobile pesnicky - aj popularne aj take ciganske popularne - texty neboli zle, ale proste to bolo tak smiesne podane - aspon pre mna to bolo smiesne a aj Domka sa zacala smiat - prislo i tretie dievca a to si to vsimlo a skazilo to hlaskou :" ked sa niekomu nepaci nech povie". Potom dosiel taky chalan - poznal sa s nimi a proste bol to ten typ, ktoreho ked vidite tak viete, ze neni to cista ovecka s cistimi umyslami a ked si sadol oproti a zacal sa tak hnusne pozerat na Domku a potom si napravovat krk ked videl mna tak mi nebolo vsetko jedno. Ale nedal som najavo strach. Sedel som, usmieval sa a cakal kym Domka nedoje tu bagetu. Sli sme potom von - odlahlo mi trosku - opat som mal totiz take katastroficke predstavi :"dvaja mlady mrtvy na ceste do Vysokej za Bohom..." :D Vonku si polozila tasku na zem a objala ma. Chvilu sme stali v objati a potom prisiel nejaky osobak z KE - tak sme zchmatli tasky a isli, ale este som sa nejak intuitivne, pouceny z predoslej skusenosti, opytal sprievodcu, ktory prave vysiel zo stanice, ze ci tento vlak ide do Humenneho a on, ze nie, ze ten na dalsej kolaji (ktory tam stal uz asi polhodinu :D). No stastie, ze som sa spytal, bo by sme boli na ceste zase nieka uplne mimo :-D. Tak sme sadli a konecne do spravneho vlaku. Domka uz bola unavena, zlozila si hlavku na moje rameno a trosku si "polezala" :). Najprv sme skoro vystupili v Trebisove - nastastie sme si to vonku hned uvedomili a naskocili spat :D a po takej polhodinke sme konecne dosli do Michaloviec. Nanestastie bus, ktory bol objednany pre ludi, ktori sli na put, uz bol na ceste, taze dalsia cakacka. Dalsi siel na 20:10 tak to sme mali este nieco vyse hodinky. Sadli sme si dnu - celkom peknu vlakovu stanicu maju MI. Velky presklenny strop a pekne ozdobeny areal zelenou a originalnim rozmiestnenim originalnych laviciek... celkom moderne to vyzeralo hoc bolo jasne ze je to uz starsia budova. Ako buduci stavbar si uz take vsimam :D no tak sme sedeli a cakali. Trosku kecali o Domkinom rozhovore s ich kaplanom a jednim fararom (tusim) s ktorym sa predtym poznala a teraz je v bardejove. Nieco sme rozoberal a tak... bol tam taky ciganik - maly chalan - mozno ze maximalne 12 rokov mal. Pytal peniaze. Domka mu nejake dala a aj ja nieco. Potom si Domka odskocila a on sa vratil. Este nebol uplne zmeneny zlym prostredim - isla z neho radost - mal medzi tou zelenou v kvetinacoch odlozenu flasu s vodou a sacok s rozkami - uz starymi a suchymi a trosku pokrkvanym jablckom. Sadol si predomna pod schody, usmieval sa, vytesoval z peniazkov a rozkov, ukazoval mi ich, ze ich ma a sadol si, vytiahol jablko a zahryzol sa donho. Bolo mi ho luto, ale bol som aj taky nedovercivy trosku - poznam niektore finty a clovek nikdy nevie - a ja viem ze ja sa lahko viem nachytat na vsetko. No ale trosku som sa s nim dal do reci - posilnilo ma vedomi, ze idem za Bohom tak preco nie.. On sa len potesi... tak som sa spytal ze kde spi - ze vonku. :" a nie je ti vonku zima? nezamrznes?".. pokrcil iba plecami a hryzol dalej.."rodicov mas?" "nie" ... Potom mi este vysvetloval, ze rozky ma od nejakej tety, asi nejakej predavacky na stanici, a ukazal mi, ze este ma cigarety a chcel ist vonku so mnou zakurit. Trosku ma to zarazilo. Je to strasne, co dokaze svet spravit s dietatom. Povedal som mu, ze nefajcim, tak si sadol spat a jedol dalej to jablko. Za ten cas uz prisla Domka spät a pocudovala sa, ze je tam. Som jej povedal, ze to prisiel za nou lebo ju chcel este vidiet co je taka krasna :D Myslim, ze opat nahodila ten face co aj pri Mariovi :D Niekedy ma ten face stve - trosku mi tak pohrdavo pride... milujme bliznych svojich !! vsetci sme na obraz Bozi tak naco robit rozdiely ;)..., ale nevadi... potom sa usmiala, na mna i na neho. Cakali sme uz len chvilku a potom sme vysli von na zastavku cakat bus. Boli sme tam prvy. Prisiel dajaky ujo a pytal sa, ci ide ten bus do Prahy :D ze nie... Domka spomenula, ze strasne rada by tam sla. I sme tak premyslali, ze keby sme mali peniaze tak to zbalime a ideme na tri dni do Prahy :D, ale nakoniec (po uvedomeni si financneho stavu) sme sa dohodli, ze pojdeme spolu po maturite... ked spravi - ale ja verim, ze spravi - ked som ja, taky pako, spravil tak ona spravi urcite ;) Pomali sa nabrali dalsi ludia a konecne dosiel bus. Sadli sme si, chytili za ruky a pozerali raz na seba, raz do okna. Spytala sa ma na moj sen o nas. Snivalo sa mi uz davnejsie o nasej svadbe. Ale to bol cisto divny sen :D ani obrad tam nebol - len proste oslava, ale take divne to bolo vsetko.. i ona trosku... ale bol to iba sen :) uz ked som pri takych veciach, ze "verit na sny a bla bla" tak ma hecovala cely cas, ze zacne verit na piatky 13. ho :D Dufam, ze len zo sradny lebo vedela, ze jak reagujem na to :D no presli sme Michalovcami a sli prvou dedinkou - vtedy nam doslo, ze zase neviem kde vystupit. Tak som sa snazil sledovat tabule za oknom. Najprv bol nejaky Pulin a potom .....nad Uh.... nevidel som velmi. Tak Domka zacala lovit v pamati, ze ci skor je Vysoke, ci Pavlovce. Po chvilke zvazil,a ze to budu Pavlovce,ale nebola si ista, tak som sa este spytal pani pred nami a ona to len potvrdila - zpakovali sme sa a vystupili. Nadherne snezilo :) videl som na Domke, ze chce byt vonku a ja som chcel tiez, akosi sa nam spolu ani nechcelo tam ist :D no tak sme sli hladat skolu. Najprv sme isli do starej. Tam nebol nikto. Myslim, ze sme to obaja vedeli, ze tam nikto nebude. Ale bolo to take pekne. Stastne chvilky. Sneh nadherne praskal pod nohami a vlocky pomaly zasypavali cesty, stromy, budovy, nas... :) tak sme sa vybrali spät, pred nami sli este dvaja mlady, nabaleny po hlavu, tak sme sli po ich stopach :D nebolo to tazke - hned za rohom bola rozsvietena obrovska budova skoly :) tak sme sa vybrali k nej. Za vchodovymi dverami uz cakali USBckari :D otvorili nam dvere, zvytali sme sa, zhodili zo seba sneh a poslali nas prihlasit sa. To vsak nevyslo, lebo omsa bola uz v plnom prude a nikto kompetenty (kedze prvykrat bolo prihlasovanie elektronicke) nebol na mieste tak nam povedali nech sa ideme zlozit, prezut a nech ideme na omsu a potom sa prihlasit. Tak sme sa zlozili na chlapcenskom poschodi (kedze Domka nevedela ze kde, lebo kamaratka jej uz obsadila flek) a sli sme na omsu. Nespomenul som, ze uz som mal obavi z toho. Nie som spolocensky typ a tak. Ale ked som vosiel do telocvicne prerobenej na chram, pocul ten spev a zazival tu atmosferu - vsetko opadlo - bolo to uzasne :) kazen sme uz nestihli. Omsu som este tak velmi nevnimal - nestihal som poriadne prijimat to vsetko. To ze som tam, ze je pri mne i Domka, ktora este pred chvilkou plakala a teraz sa pri mne smeje a tesi, tu uzasnu hudbu, tych perfektnych ludi, z ktorych som mal take obavy... a este ked sme sa na Otce nas vsetci pochytali - to bolo nieco ... uzasne.... a na konci Rezo a jeho sibnute pesnicky na vymyvanie mozgov :D kto nezazil nepochopi :D ale ak by to niekedy Rezo cital - tak nic v zlom to vymyvanie - ty si jeden z navacsich prekvapeni co som tam zazil a bez teba by to nebolo take ake to je - take uzasne ;). Po Rezovi este boli nejake informacie, ale to sme sli sa registrovat uz radsej, aby sme stihali na skupinky. Stretli sme Lenku Simkovu - Anickinu byvalu spoluziacku zo zakladky - a jej privitanie nemalo chybu - pozrela na nas, pozrela na Domku :" Teba poznam a teba (pozrela na mna) som tu ani necakala" :D. No tak sme sa zaregistrovali, dostal som skupinku cislo 13 ( :D) a Domka 16. Trosku jej to bolo luto, ale po tom vsetkom som usudil, ze takto to je lepsie, ked v skupinke nepoznate nikoho. No sli sme si hladat skupinky - s tym bol problem - z telocvicne vychadzali uz ludia s cislami nad hlavou - presla po chvilke okolo nas aj 16tka, ale Domka ma nechcela nechat sameho, strateneho, tak cakala dalej - ale nikto uz neprisiel. Tak sme sli na poschodie - tam neboli, sli sme do jedalne - tam bola 16ka - Domku som uz presvedcil, ze ja si uz poradim, tak sla k svojim. Ja som siel do telocvicne - tam boli skupinky od 1-15 tak som behal od lavicky k lavicke a pytal sa na cisla :D nakoniec som ich nasiel :) Bola tam zatial iba Majka (animatorka) Megy, Jakub, David a Julka. Tusim sme mali byt desiati ale nakoniec dosli uz len Erika a Jozo (ak si dobre pamatam) tak sme sa predstavovali so svieckou v rukach. Malo to byt na sposob, ze ten co drzi sviecku mlci a druhy o nom hovoria - lenze som meskal, taze oni sa uz medzi sebou poznali, ale mna este nie a ani Eriku. Takze my sme sa predstavovali sami. Ako stale pri takychto "hrach" som mal tremu a aby som nebol v blizkej buducnosti zahanbeny v kuse som si opakoval mena a strucne informacie v hlave dookola :D nakoniec som aj tak nic nehovoril, len o sebe - ale aspon som si zapamatal mena - na ne mam vacsinou problem sa rozpamatat... Este bola modlitba a potom rozchod, spat. Povedali sme si, ze rano o 7:30 tu a ze stale budeme v telocvicni a rozisli sme sa. Na chodbe som este cakal Domku - aby som jej odovzdal veci. Cakala ju tam aj jej kamoska Nika, s ktoru niekolko krat telefonovala pocas nasej strastiplnej ceste, aby sme ich informovali o problemoch :D no ale nedal som sa nejak do reci (jak furt) Po nejakom tom case dosla Dominika - doniesol som jej veci, vyniesol som jej ich hore, predstavila nas oficilane s Veronikou, zaprial som jej dobru noc, rychla pusa a sup spat... Keby som len vedel co ma caka v noci :D to bolo mucenie a nie spanok - ak nabuduce mam spat zase na zemi tak to cim skor musim pribrat aby som sa nejak vyplnil tukom, lebo s tymi kostami na zemi to bolo utrpenie - bolest v kazdej jednej polohe - ale to uz spada do dalsieho dna :D takze ... TO BE CONTINUED... zajtra pokracujem - teraz je uz neskoro ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára