A potom prišli týždne plné zábavy na stanovačkách, potu na dvore, či dnu za kuchynskím stolom, rôznych stretnutí s miništrantami či kamarátmi... sem tam bolestivá myšlienka na Domku, ale modlil som sa za ňu, nech sa jej darí, nechcel som na nikoho zle myslieť - nič to človeku neosoží (Anselm Grun). Chcem vidieť v druhých len to dobré, i keď to tam možno není, alebo to iba spí a čaká na prebudenie... Mnoho som čítal toto obdobie prázdnin. Hlavne spomínaného, obľubeného, Anselma Gruna. Veľmi dobrý duchovný spisovateľ. Odporúčam hocktorú jeho knihu každému ;).
Po Poľsku sme šli, my súrodenci a mamka, na takú "dovolenku" na chatu do Kováčovej pri Zvolene. Veľmi pekne tam bolo a mamka si aspoň odýchla. Ona totiž keď ma dovolenku, tak to není dovolenka, ale opäť len robota a robota... Pekné hory, kúpalisko (do ktorého ma nikto nedostal :D), ticho, zeleninový šalát každý deň a večere pri pivku s Andym. Síce vzťah medzi ním a zvyškom rodiny sa rapídne zhoršuje, mám rád tieto chvíle keď si aspoň trošku rozumieme a môžme vkľude posedieť :)
Ďalej si spomínam na kúpalisko s duchovným a miništrantmi :D Opôť deň, vešania sa na moj krk, neustáleho sudenia ich sporov, šalenia sa jak vyšinutý a tak ďalej. Veď to poznáte... či nie??? Tak o veľa prichádzate :D Ja ak sa na niečo najviac teším na tomto pozemskom živote tak sú to asi deti :D aaa... ako sa len tešín na nočné ponocovanie nad pokakanou plienkou :D :D ... No ale vrátim sa na kúpalisko. Najviac si spomínam na to, že som týždeň nemohol pohnúť krkom, lebo sme tam hrali námorne bitky a stali sme sa tak neskôr stredobodom pozornosti - čisto gladiátorské zápasy :D .. a dostal som úpal - to je tak : JA + KUPKO = UPAL :D
Takmer každý piatok, prosto vždy keď to vyšlo, sme ja, Andrej, Epko a Tomi (a neskor sa už ako stáli členovia pripojili Mário s Jarkou, Peťo a Lukáš) stanovali pri našom bunkri. Voláme to lesík :D je to totiž v takom izolovanom "lesíku" uprostred lúky. Každou stanovačkou sa jej uroveň zlepšovala. Ku koncu sme mali i jeden veľký stan čisto na veci naše, kotlík s tomášovím gulášom (mnami mnam), celkom kvalitne spravený stôl s občerstvením a tak... a posledná stanovačka bola naj - to už sme mali i loptu tak sme celý večer hrali fucik a potom vyčerpaný sa dosýtosti najedli gulášu, dali si pivčo, rozprávali vtipi, spievali národne piesne :D, o pol noci hymna a spať :D ... ale po pravde - štve ma to. Nebolo to také dobré ako to opisujem. Bohužiaľ si Andrej s Tomášom vybrali kusa odlišnú cestu ako ja, takže bez vulgarizmov a snahe opiť sa sa nevedeli zaobísť. Ja tiež nie som baránok, ale tešilo ma, že na poslednej stanovačke som vedel konečne povedať nie - i cigaretám i nadmernému pitiu. A i preto bola práve tá posledná asi najvydarenejšia...
Potom prišiel Campfest a Festival radosti :)
žeby som to nemal rozhádzane, teraz nachvílku tieto dve (naj)akcie preskočím a pokračujem v prázdninovaní :D .. s Ľudkou sme začali chodiť na túry - a také poriadne - take 20km :) vždy som chcel chodiť na túry ale samému sa mi nechcelo.
Dva dni som makal na duchovného stavbe - veľmi pekne si spravil ten domček :) Duchovný ma vkus ;). Ja som pomahal so strechou - dávali sme škridlu - sa ponáhľal lebo za pár dní cestuje do USA za kamošom Vladom (tuším som ho už tu spomínal). Zažil som tak duchovného i v iných zaujímavých situáciach :D Ale veď všetci sme len ľudia :) Makačka to zato bola - všetkých tých cca 2000 škridlí prešli mojimi rukami. Ale to sa vráti keď si večer sadnete pred stavbu s pivkom alebo kávičkou, pokecáte, pokukáte na výsledok... paráda - asi fakt mám byť stavbárom :D
Ten spomínaný vzťah Andrej vs. My sa totalne vyhrotil. Nepojdem do podrobností, ale dostalo sa to do fázy, keď oco vraví :" .. zabil som s tým človekom zbytočne 10 rokov..." , keď mamka plače na zemi počas toho ako sa tí dvaja hádaju a Andrej sa vyhráža rôznymi spôsobmi a je neustále podráždený na každého...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára