streda 18. februára 2009

40. Put Radosti - cast druha: Valentin

Sobota:

Aaaaaaaaauč.... Nevyspal som sa velmi dobre, vsetko ma bolelo. Citil som sa ako matka po porode trojcat. Bolo to este horsie nez v lete na stanovacke ked som si celu noc hladal polohu medzi troma kamenmi - som si pripadal jak ten lenochod z Ice Age 1. Ale inak nebolo to nic hrozne, lebo hned ked som otvoril oci tak som si uvedomil kde som. A potesilo ma to. Vcera som bol uz aj so skupinkou a zistil som, ze to neni take "hrozne" ako som si najprv myslel. V skupinke som mal velmi milych ludi :) (Zdravim vsetkych :)) ja som sa im sice moc neodhalil, ale snad sa to casom napravi ;) ... este som lezal do 6:00 rano. Nechcel som nikoho rusit lebo vsetci okolo este spali - po lavej strane Jozo so svojou partou a po pravici jedna skupinka chalanov na cele s jednym starsim - prisli asi spolu. Ten "veduci" bol dost funny - som pocuval ich rozhovory. Aj som sa chcel prihovorit, ale uz ma asi poznate z predoslich clankov... vecer este pustal z mobilu take sranda pesnicky :) ta sme sa vsetci v spacakoch rehlili. Uz ked sme pri rehleni - este viac sme sa rehlili ked si jeden z Jozovych partakov rano taku uhol, ze to zobudilo celu chodbu :D typ: kralovsky rozparovac :D - to bol nas budik v sobotu i v nedelu :D Ale tesilo ma to, lebo to nebol taky smiech ako poznam - ze sa ti vysmievaju, rehlia do tvare a odsudzuju. Nie, toto bol taky prijemny pobaveny smiech a ani nahodou tam nebolo nieco proti akterovi :) a to bolo nieco... Takze o siestej uz sme boli vsetci hore  :D Postupne sme vstavali, obliekali sa, sli sa umyt, poskladat si veci a tak. Po umyti a upratani spacaku a deky som isiel dole. Este som nevedel, kde je silencium - hladal som ho ale na nespravnom mieste... nasiel som len sakrestiu a dievcenske sprchy :D tak som si siel sadnut do telocvicne - boli tam len asi traja ludia - chalani hrali na gytarach a navzajom sa ucili nove veci :) potom dolsa i kapela a zvukar a zacali sa pripravovat - to sa mi pacilo - hudbu mam rad - aj som nieco nahraval (mozte si pozriet na mojom pokeci vo videoalbume ;-)) Sedel som tam asi tristvrt hodiny cakajuc na ranne modlitby o 7:30. Tak ma napadlo, ako som to sledoval, ze keby som mal kameru, tak to cele, tu polhodku, nahravam a potom spravim taky mini klip, ako sa to cele naplna a potom chvali Boha :) musim splasit kameru a dam sa do medialneho tymu pute :) prisadla si ku mne rano i Domka - tak na skok. Vtedy som vlastne uz ani nemyslel na vcerajsok :) ja som bol tak naplneny a ohureny, ze ledva som stihal vnimat pritomnost :D bavilo ma to... Mozno, ze este to rano som si pripadal tak trochu sam, ale to sa zlepsilo casom. Uz si velmi nespominam na ten rychly rozhovor s Dominikou. Tusim sme prebrali len skupinky, ze ako sa nam paci a tak. Potom sla ku svojej - teraz rozmyslam ci si to nepletiem :D casovo myslim. No ale keby ze hej, tak to napravim ked si spomeniem, alebo mi niekto pomoze spomenut si... Dosiel Rezo :D no uzas - ranna rozcvicka v podobe dalsich vymyvacich songov. Jedna i po anglicky - hardcore level ;) :D vlastne texty som sa ani nesnazil registrovat do pamate. Uplne mi stacilo ked sa mi darilo spravne "skakat" ako Rezo "piska" :D a ked som nanho nahodou nevidel tak som kopiroval okolie... niektore som ani netancoval - taky vnutorny boj este vo mne bol - ze co som sprosty, skakat tu jak dajaky trapos... ale po adorke to bolo prec ;) za co som vdacny celemu okoliu a Bohu :) po Rezovi boli ranne modlitby v style chval - modlitbovy tym visiel hore na podium k oltaru a modlili sa - a my s nimi :) . V duchu somprosil za to, nech to dopadne dobre, ale v podstate som si uvedomil, ze nech by to dopadlo akokolvek, stale by to bolo dobre, lebo to chce On :)... po modlibach opat Rezo - cely nabity energiou :D bolo velmi zaujimave a prijmne ho sledovat - vseobecne - nie len vtedy. Naozaj prima clovek. Myslim, ze jemu asi v detstve strpli mimicke svaly a uz ich ziaden chirurg nevie napravit, lebo ja som na jeho tvari nic ine nez usmev (ci rehot) nevidel :) To cloveka dost povzbudi ked vidi takych ludi. Usmev je naozaj dar a mali by sme sa nim obdaruvat stale :) Je takym liekom na vsetko. Jezis sa tiez musel vela usmievat- myslim... OK - Rezo z nas vyskakal dusu a takto vytraseny sme sa vrhli vsetci do jedalne na ranajky. Jedalen nebola velka a aj tak stolov bolo malo taze skupinky si museli hladat alternativne miesta - my sme sa usalasili na schodoch. Doniesol som svoju karimatku, na ktoru sme si posadali a pustili sa do jedenia - Majka ako nasa animatorka - mamicka :)  nam vsetkym zaradom namastila chlieb i s dzemom. Najprv som chcel, ze jej poviem, ze nech necha - ze to spravim. Ale prislo mi to potom ako taky akt - akt dovery alebo ja neviem coho - ze proste ona je "vodca, ucitel" a tymto nam preukazuje nieco .. akosi to teraz neviem pomenovat, ale proste nieco na sposob, ako ked Jezis pri poslednej veceri umyval ucenikom nohy. Bolo to pekne ;) ked to clovek zobral takto. Mali sme cely chlieb, ale vela sme z neho nezjedli. Ja som sa este premohol a dal si jeden krajec (obycajne nemam ani jeden na ranajky :D). Megy este doniesla kazdemu caj, tak sme to vypili, poskladali sa a vypravili na prednasku "Laska sa nevystatuje". Odniesol som karimatku na chodbu k svojim veciam a utekal do telocvicne. Opat zauradoval chvilku Rezo :D a potom sme sa zvytali s hostom, ktory mal prednasat. Bohuzial si nespomeniem na meno. Ale pamatam sa, ze bol nizsieho vzrastu, cierne vlasy mal, zelenu mikinu a cerveny nos - bol chripkou odrovnany :) cely cas si robil take pauzicky na pitie caju z tzv. kvetinaca (objemny oranzovy hrncek) :D a bol to tazky pohodak - ale zato nic "ujeté" ako sa vravi tam v dalekych cechach :D V podstate hovoril o tom co mam aj ja napisane :) ale lepsie. Taktiez poukazal na pychu a pokoru ako opak pychy a upresnil ma v tom ze pokora je vlastne pravda, pravdivost - spravodlivost :) Este pre pokus povedal jeden vtip na ucet mnisiek. Vacsina ludi sa smialo a musim priznat ze aj ja. Potom povedal, ze je to dost blbe ze sa na tom smejeme, co si aj uvedomujem - a castokrat - hlavne pri takychto vtipoch ale vlastne pri vsetkych kotre znevazuju nieco , co je svate, co je od Boha. Ale proste urcite to poznate, ze aj ked viete, ze to neni spravne, proste vam neda nezasmiat sa - a ked sa este zacnu druhy smiat tak duplom. Ale nechcem tym nic ospravedlnovat ani na nikoho poukazovat so zdvihnutym prstom. Samozrejme - ako spravny krestania by sme si po vypocuti takeho to vtipu mali uvedomit ze neni spravne sa na nom smiat a sirit ho dalej a poucit dotycneho rozpravaca o spravnosti veci :) Ale neverim, ze vacsina z nas je taka .. by som povedal az chladna ale neni to spravny vyraz... ze po vypocuti nejakeho takeho vtipu zostane bez pohnutia - samozrejme zalezi od vtipu a od povahy cloveka co ho dokaze rozosmiat ... ale ja som to bral v pohode - ten test myslim - bol na mieste. Jedine co my najviac na tej prednaske vadilo, ze ked uz chcel povedat nejaky vtip tak povedal politicky :( - ja neznasam politicke vtipy a duplom z ust knaza. Taketo vtipy su nieco ako antipropaganda na daneho politika ci stranu. Ja som toho nazoru ze kazdy si musi robit vlastny nazor co sa politiky tyka- bez nejakych donucovacich aspektov. A politika verzus cirkev? - som totalne proti. Ale to je na dlhsiu a vaznejsiu debatu takze radsje pokracujem v popise mojich zazitkov :)... jednoducho - prednaska sa mi docela pacila, ten clovek bol mudry a vedel o com hovori a hovoril spravne co sa tyka Lasky ... a mozme byt v podstate vdacny Bohu za takychto fararov ;) po prednaske sa zisli opat skupinky a diskutovali na dane otazky: 1-Preco sa clovek vlastne vystatuje. 2-Co robit aby sa nevystatoval... Mali sme to pisat na papier. Posadali sme si a debatovali. Mal som chut predniest svoju tezu na tuto temu (myslim to co mam nizsie uvedene v clanku Laska ako produkt vyrovnanosti), ale akosi som sa neodhodlal. Kazdy nieco povedal, nejaky ten svoj postreh - ale chlapci najmenej - mlcali sme dost ... :D Nieco sme uz mali napisane a casu bolo este vela do konca debatovania tak sme si povedali, ze nech kecame len tak - o hocicom. Prislo k nam este jedno dievca ktore doslo az v sobotu - Viktoria sa volala. Predstavila sa nam a nieco aj povedala - taku vlastnu skusenost (ale to nebudem asi rozpisovat - nemam na to asi pravo...), potom sa osmelil aj Jozo a povedal taku svoju story ako sa sem vlastne dostal a cim si presiel - vlastne to bol postreh na Modlitbu prihovoru - to sa nas pytala Majka ci sme to uz zazili a Jozo hej... Ja neviem ci by som siel na nieco take. Ja sa radsej modlim za druhych ako za seba a neviem ci by som vedel prijat to, aby sa modlili druhy za mna a predomnou. Na svete je omnoho viac ludi, ktori maju vacsie problemy ako ja a potrebovali by takuto duchovnu oporu... Jozo taktiez spomenul ze mal na strednej problemy s kolektivom a na vyske je to uplne ine - lepsie. To ma posmelilo a povedal som aj ja svoje skusenosti. ze proste vacsinou patrim k tym slabsim a silnejsi to potom zneuzivaju na dokazovanie si svojej "velkosti". Ale ja som to zatial vedel dobre zvladat - nejak som si casom vybudoval nejaku tu "imunitu" voci vonkajsiemu prostrediu. I David povedal podobne s tou slabostou a vyskou... Taze docela podobny chalani sme tam boli :) Potom Majka navrhla hru. Pocitanie oveciek :D celkom zabita hra - pozoroval som aj ostatne skupinky a trosku mi bolo luto ze mi nie sme az taka sudrzna skupinka - nejak sme sa bali jeden druheho asi - aspon mi chalani urcite - mysli ... tak uz bol cas - po debatovani sa preslo na otazky na hosta - vacsinou to boli otazky na Lasku a na neho ci mal dievcata :D ... klasika .) odpovedal trefne, humorne a pravdivo ;) co viac dodat... Prisiel cas hodovania- fajnova vona gulasa sa len tak sirila celou skolou (kedze konzumenti boli na kazdom kroku - od jedalne, cez satne, chodby a schody a kto vie este kde ) Gulasu bolo hodne a aj hodne rozdavali - v hlbokych miskach. Ja som si akosi nevedel najst miesto tak som si jak posledny bezdak sadol na medzipodlazie schodista a to este tak supovo - medzi chlapcenskym a dievcenskym poschodim :D Prach bol vsade - nastastie nie v polievke - ta bola vyborna a nasytila ma. Ked si tak spomeniem - vsetko to jedlo co som kupil som kupil zbytocne - nic som tam z toho nezjedol - az na tu jednu bagetu s ktorou mi este aj Domka pomahala a jedno 
BeBe a snickers (ktory som asi nespomenul tak spominam ze boli 2 :D). Zastihla ma aj Monika - zo Slanca - jak furt cela vysmiata a ze co tu robim takto sam na zemi :D ta kusa sme pokecali a potom sla dalej a ja tiez - prebadat hlbociny polievkovej misky :) po dobyti posledneho kuska masa som sa zdvihol a odniesol vratit misku - stretol som Domku na podlazi nizsie - s nejakym chalanom debatovali - pozdravil som ju a siel rychlo vratit misku (mam taku dilemu ze ci tam nema byt tvrde y - tak ak hej tak si ho tam predstavujte :D) a takmer utekal spat - trosku som chcel este pobudnut s Domkou, ale uz tam nebola.... Teraz mam slaby vypadok ze ako sa veci zomlely ale ocitol som sa s Dominikou na chlapcenskom podlazi - sadli sme si na stolicky pri oknach a pozorovali priestor za nim - fascinovala ma ta strecha ktora bola hned za oknom - hned by som ho otvoril a vysiel na nu :D no ale len blazon by utekal od Domky :D - a kedze som blazon tak som aj odisiel :(- ale kvoli tomu ze bol cas na put... tak som sa siel obliect, obut a vysiel som vonku pred skolu. Opat som sa ocitol sam urpsotred mnozstva ludi... DO FRASA - musim s tym nieco robit ... no cakal som len na to, ze dojde niekto zo skupinky - nastastie dosla Majka a Megy. Ostatny zostali valat sunky :) nevadiii - Lets GO !! boli sme takmer na cele celeho pochodu. Vsetci sme sa spolocne modlili ruzenec - Bolo to pekne - sice ja pod pojmom "put" si predstavim fyzicky narocny vystup do vysokohorskeho prostredia s mnozstvom zivotun-nebezpecnych prekazok a psychologickych testov stylu - ma to vsetko zmysel? vydrzim i nadalej? zjem partnerovi nohu od hladu alebo len ruku??? :D ale co - uspokojim sa aj s rovnou asfaltkou - aspon ze ten vietor fukal a sneh kruto slahal do tvare bo inak by som sa otocil :D :D takze po takych 20 minutach sme asi dorazili do Vysokej k Domceku. Spravili sme si malu exurziu jeho interierom - zase ako stavbar som si pochvaloval jeho modernost a zaroven zachovanie si takeho niecoho - utulneho :) dali sme si caj - trosku pobudli v obyvacke a sli zase von. Spievali sme a Rezo pustal z mobilu do mikrofonu take velice funny songy ako znelka z A je to a podobne :D... s usmevom na perach sme dosli az na cintorin. Otec Marian mal kratsi prihovor, pomodlili sme sa a presli od cintorina k soche. Ttam Rezo precital jednu nadhernu basen o zene- musim si ju potom vyhladat a dam ju aj tu ;) inak cela ta put bola nadherna - taka prijemna. Mal som cas na premyslanie a prechadzky mam jednoducho rad :) v kazdom pocasi - ako pan host (prednsajuci :D) spomenul sv. Michala - my sme obdivovatelmi Boha - nase meno aj znamena : Kto je Boh, alebo Kto je ako Boh? a ja ho obdivujem i v takom pocasi - vsetko je to nadherne - ten sneh ako padal, ty ludia, ta modlitba, spev (nohy jelenic - moja oblubena :D) vietor, hrob a modlitba pri nom - prislo mi to velmi pekne a hlavne posilnujuce - i som sa viac snazil rozpravat s Majkou a Megy :)... spät sme sa uz trosku ponahlali lebo o 18:00 mala byt omsa - s arcim :) tak sme chceli zaposobit. Tesne pred vstupom do skoly mi prezvanala Domka. Ani som sa neprezliekal a cakal som ju na chodbe. Ja zase ako "snilek" ( ale skor by som povedal ze ako filmovy a rozpravkovy maniak) som sa ponoril do svojich predstav : princezna zchadza po schodoch k svojmu princovi :) kaslal som na to ze namiesto nadhernej dobovej vyzdvoby a cerveneho koberca na zemi je tam len chladna zaprasena zula poskladana do kubisticko-socialistickej skoly a ze princezna nema na sebe obrovske nadherne saty ale kabat ( co vobec nie je horsie podotykam :)) a ze namiesto mnozstva lokajov a dvoranov a zamoznych ludi zo susednych kralovstiev je tam mladez ktora ani zdaleka nemala upreny pohlad na to kto zchadza a kto caka a ze vonku ma necakal nadherny osedlany biely zrebec - :D proste mam rad taketo "svoje chvilky" a mozte si mysliet co chcete - ze mam vlastny svet, ze mi sibe abo co len chcete - ja to mam rad :)  nechcem to menit - tieto chvilky robia moj zivot krajsim a myslim, ze to je lepsie ako sa pozerat na vsetko cez ciernobiele okuliare ;). Ale pokracujem. Domka zisla ku mne a sli sme spolu na omsu. Kostol nebol daleko - len kusok od skoly. Asi podobne velky ako ten nas v Slanci. Kapela uz bola rozlozena a ladili. Aj zopar mladych tam uz bolo a babicky ktore uz poctivo odriekavali ruzenec :) Niekedy sa rad zapocuvam do ich modlitieb - ako to odriekavaju, ako komolia texty modlitieb, lebo barz sa nad tym nezamyslaju :) ale mne to neprekaza, nezazlievam im to - su uz stare a mozno ze sa boja - o seba, o manzela v ocistci, o deti - a chcu sa za nich pomodlit. Oni nemali take prilezitosti ako mi dnes - ziadne pute radosti, ci campfesty a lumen-festy :) Niekedy sa proste rad s nimi modlim... s Domkou sme si sadli tak do stredu kostola na pravu stranu. Lavice boli asi navrhovane len pre babicky a ludi ich vzrastu :D takze viete si predstavit ako som tam asi sedel - ale nebolo to nic hrozne ;) dost sa tie lavice podobali na tie v Dome sv. Alzbety, podobne drevo to bolo - take tmave a mohutne - ale uz rozkyvane. Ludia sa pomali zbierali. Postupne zaplnili vsetky miesta v lavickach a dalsi zostavali stat - kostol bol po chvili preplneny :) S Domkou sme sa teraz velmi nerozpravali - za prve preto lebo ja sa nedar rozpravam v kostole, a za druhe preto, lebo tesne pred tym mi tak kruto povedala ze som cudny.. so mnou to dost seklo, tesil som sa a teraz som cudny - prislo mi to tak ze som cudny preto, lebo viac prezivam Boha, viac zijem s Bohom - ale ved ona ma sem priviedla - jej za to vdacim :) a budem vdacit ;) ... nechcel som na to, mysliet. Snazil som sa upriamit svoju pozornost na kostol a na bliziacu sa omsu. Sice nemohol som si odpustit obcasne pohlady na nu... Zazvonili zvonceky a vsetci sme vstali. Omsa uz zacala - slavnostna omsa - knazi prisli v psrievode hlavnym vchodom :) bola pekna - hrala aj nasa kapela aj kostolny zbor (vlastne asi len organista :)) Kazen pana arcibiskupa sa mi az tak nepacila - nebola zla, to nie, len proste jeho kazne nie su pre mladych - on je uz starsi clovek - a vazeny ;) on si presiel inymi cestickami. Ale na koci mal este pekny prihovor. Docela aj zabavny co som sa pocudoval :D... Po omsi mal byt belgicak a vecera - Domka ma celu cestu z kostola presviedcala nech idem na belgicak ale ja ze nie, este vo mne doznievalo to :"si cudny...". Aj som sa jej spytal ze ako to myslela ale nejak to z nej nevyslo... Povedal som ze mi chyba ticho - uz od rana - proste ja sa viem najlepsie pomodlit len v tichosti - tu to bolo dobre ale nebolo to az take osobne, blizke s Bohom. Potreboval som byt s Bohom - len mi dvaja proste, a ked ste obklopeny mnozstvom ludi tak sa to neda. Navrhol som kratku modlitbu v silencium. Videl som ze radsej by sla na ten belgicak :( ale v tom okamihu som sa nevedel premoct... tuzil som po chvilke ticha -s Bohom alebo s nou - najlepsie s oboma :) hoc som vedel ze ona by radsej tancovala a zabavala sa - ja som vsak uz nevladal - cely den som sa snazil a uz to bolo vela - ako nemyslim to tak ze mi tam bolo neprijemne - snazil som sa zmenit a aj sa dalej snazim - byt privetivejsi, milsi, komunikativnejsi - ale u mna to je zkocit z jedneho extremu do druheho - z tepla do ladovej vody - proste som potreboval trosku pauzu asi... Sli sme dnu - ja som siel k sebe a ona tiez k sebe - dat si dole kabaty. Uz si nepamatam ci sme sa dohodli na tom ze sa stretneme alebo sme sa len tak mlcky rozisli ale proste len som zo seba zhodil vetrovku a rovno siel do silencia.  Siel som rovno tam - ani som sa neotacal - nejak ma to tam tahalo... Konecne ... ta miestnost bola prazdna - len jedna holka sa tam uz modlila, svetlo bolo zhasnute - Monstranciu osvetlovala len ziara dvoch sviecok.. a to naramne tichooo... normalne sa mi ulavilo - sadol som si do zadu a vydychol.... v jednom momente som na vsetko zabudol - naozaj som tam bol len ja a On... modlil som sa, dakoval som, tesil sa i dokonca plakal (skoro - kto ma pozna vie ze ja akosi uz neviem plakat... neviem preco - asi mi vyschli kanaliky :D) Plakal som kvoli Domke - bal som sa... preto som sa modlil este viac - za co som sa modlil vas trapit nemusi - to je len moja a Jeho vec... :D ale hlavne o silu a dakoval som za to vsetko co som prave prezival, dakoval som za vsetko co mam, co mi dal... klacal som, sedel som a chvilu potom len sedel na nohach v uplnej tichosti so zatvorenymi ocami... otvorili sa dvere a dnu vosla nejaka postava, zatvorila dvera a pomalicky si cupla a klakla - bola to Domka... srdce mi len tak poskocilo :) chcel som najprv ist k nej, ale nechal som ju nech sa modli - klacali a sedeli sme tak este dlho... vosli dalsi ludia a zapalili svetlo - az vtedy som si vsimol ze vedla mna lezi svate pismo. Zobral som si ho a cital som si - najprv evanjelium na sobotu a potom hymnus na Lasku - prednasajuci nam poradil nech namiesto slova Laska tam potom vsunieme Otec, Mama, Ja ... a tak dalej - ludi s ktorymi zijeme - dal som si tam najprv otca - zistil som ze ho asi nepoznam, lebo som nevedel posudit ci ma alebo nema tie vlastnosti - ale tak sa mi zdalo ze vacsinu ma. Mozno neni trpezlivy a sem tam sa rozculi, ale inak ostatne myslim ze ma... chvilu som tak este premyslal a potom som siel k Domke. Usmiala sa :) .. poviem vam - usmev na nezaplatenie :) Uz sa nemodlila - aspon som si myslel - tak som sa spytal ci uz ideme bo uz ludia tam dost chodili... tak ze hej... zvestovala mi ze belgicak ani nebol - ci to vravela o veceri??? :D uz nepamatam ale rozhodli sme sa ze pojdeme vonku... Snezilo - nic extra romanticke ako v piatok vecer :) ale dalo sa... z pociatku sme vela toho nehovorili - rozobrali sme to "si cudny" a ten sneh a tak... ale aj som sa citil cudne - nevedel som ze co mozem a co nie - mozno to poznate... trosku sme sa presli po dedine a ked sme si mysleli ze sme uz daleko tak sme sa otocili a sli spat ku skole. Ale dnu som nechcel - a ani ona nechcela...  zrazu sa jej ruka ocitla v mojej :)...  Vedla skoly bol taky akoze park kde bola nejaka socha - najprv sme si mysleli, ze to je tiez Anka, ale po preskumani sme prisli na to ze to Anka nebude - bol to nejaky socialisticky pamatnik :D Zacalo odzvanat na 20:00. Nechcel som mysliet na to ze sa musime vratit... nechceli sme sa vratit :) zacali sme sa gulovat :D - mozno ze som to trochu prehnal - jak maly ma to vzalo - uz som sa neguloval vecnost taze som sa aj snazil :D sice urcite zabrany tu boli ked som natahoval ruku s gulou - mam hodit, nemam hodit? a silnu ci len tak leda bolo???... mozno som sa mal nechat parkrat trafit umyselne - ale ani netrebalo - vie tiez dobre mierit - bolo to pekne... dalsich 15 minut neopisujem :) len si predstavte parik skryvajuci sa pred svetlom poulicnej lampy v tienoch korun stromov :) sice to si predstavite asi par zabijakov :D ale proste to boli velmi pekne chvilky - patrili len nam :) po tych 15 minutach sme uz uznali, ze uz sa musime vratit, bo nam daco povedia. Za ruky sme sli spät do skoly. Bol som velmi stastny a DAKUJEM TI DOMKA za to vsetko :) a DAKUJEM TI PANE ZA DOMINIKU :) - rychlo sme sa sli vyzliect a utekali sme spolu na svedectva-  uz boli v plnom prude. Potichu sme vosli dnu do telocvicne - svetla boli vypnute - svietil len jedne reflektor priamo na toho, kto rozpraval  svedectvo... presli sme k lavickam v zadu a sadli si... chvilu som sa ani nevedel sustredit na to, co sa tam deje - musel som mysliet na Domku a to vsetko :) po chvili som sa uz zkoncetroval, usalasil (na maximalne nepohodlnej lavicke ) a zapocuval sa... bolo to zaujimave - pocuvat pribehy tych ludi, ale asi to neni pre mna... myslim ze svedectva su pre ludi, ktory pochybuju, alebo si nevedia radi a potrebuju pocut to :"Boh Vam vsetkym pomoze lebo vas miluje" - lenze ja to uz viem :) samozrejme - niekedy je tomu tazke verit, ale ja verim... ale to co prislo po svedectvach bolo nadherne... adoracia - doma sme tiez mavali kedysi - ale tie boli uplne tiche - maximalne niekto cital nieco na meditaciu - ale bolo to skor take tiche.. v com som sa aj vyzival :D ale toto bolo ine - a tiez silne :) Chcel som zazit nieco take - videl som na youtube ako ludia dvihaju ruky k nebu a modlia sa spolocne - sestry a brat to sice odsudzovali, ale ja som zostal taky otvoreny - chcel som proste zazit ako to je - a ono to prislo samo - najprv som sa akosi branil tomu, nechcel som to vpustit - stale som sa bal, hambil, ale potom som si uvedomil ze je to zbytocne, ze je jedno ci sa ti budu smiat, ci nie - ide tu predsa o teba a o Neho. Dvihol som ruky... ale fakt to slo z vnutra - chcel som uz skor ale bal som sa, no posmelili ma prave ludia co tam boli a modlili sa. Jeden povedal aby sme sa nebali zodvihnut ruky k Nemu - a hned co sa dvihla prva ruka dvihol som aj ja - bolo to nadherne, uzasne - neopisatelny pocit - spojenie s Bohom.. myslim ze je to individualne.. niekto v tom spojenie nevidi, niekto to ani neuciti - kazdy je iny a nikoho neodsudzujem za to, ze mi povie ze v tom nic nevidi. Ale ja som proste taky - symbolista a .. neviem opisat presne co som.. ako to prezivam - ale mam rad gesta, vsetko co vyjadruju, ale musia byt naozaj prezivane, vrucne, plne takej milosti - a myslim nie len to zdvihanie ruk - i taky jednoduchy pozdrav :) .. a takto som prezival asi celu tu hodinku ci dve co bola adoracia... taktiez sme spievali a uz som sa nebal otvorit usta - sice bali sa asi ti naokolo :D ja neviem moc dobre spievat, ale teraz som chcel :) .. Domka trosku plakala :) myslel som ze aj ja budem, ale nasilu naco... chcel som chytit Domku za ruku a ti ludia mi fakt asi citali myslienky :D prave ked som sa chystal ju chytit povedali, ze nech sa objimeme navzajom - pochytat sa za ramena... chvilu sme tak vsetci zotrvali a modlili sa za seba :) a potom som ju uz chytil za rucku a drzal az do konca :) myslim ze toto su tie najkrajsie spolocne chvile s Domkou a nikdy na ne nezabudnem :) Adorka sa uz blizila ku koncu - este sa incenzovala sviatost a pozehnavali sa nou vsetky strany... Ludia sa potom pomaly zacali rozchadzat - niektori este zotrvali v modlitbach - ini sli uz unaveni spat, dalsi sa este porozpravat - zajtra uz vela casu na to nebude a my s Domkou sme sa sli zapisat do adoracnej miestnosti (silencia) na tichu adoraciu.... zapisali sme sa na 00:30. Mali sme este hodinu casu. Domak uz bola dotahana, ale nechcel som ju nechat ist spat, lebo som nevedel, ci by sa potom zobudila a ja by som ju nechcel budit-  nie len kvoli tomu ze je na dievcenskom poschodi, ale proste kto by budil spiacu krasku??? :D tak sme si nasli miesto, sadli a pocuvali spolocne MP3... opat sme sa dostali na pesnicku Anjel... drzala sa statocne :D mozno ze len slzicka, abo dve :) Oprel som si ju o rameno, nech aspon tak si trosku oddychne... Citil som sa ako muz - ochranca... proste mna tesi ked mozem niekomu pomoct a takto je to najkrajsie - ked mozem niekomu poskytnut utociste, miesto pokoja... tak sme preckali tu hodinku a sli sa pomodlit. Myslim, ze to zapisovanie nemalo vyznam - chodil si tam kazdy ako chcel ... a svietili tam :( mam radsej ked sa modli a je tma - to je najlepsie. No ale klakli sme si a asi tak polhodinku sme sa v tichosti modlili. Nevedel som sa velmi sustredit - aj som zaspaval na kolenach ale aj preto ze tam bolo vela ludi. Este som sa snazil a potom som sa uz spytal Domky ci ideme... tak sme sa pomaly pozbierali a sli spat - odprevadil som ju hore - este pusa a krizik na dobru noc :) a siel som si lahnut.  opat noc bolesti - ale ani z daleka som na nu nemyslel. Hlavu som mal plnu zazitkov, ktore sa nedaju opisat slovami - alebo aspon teraz - v tomto case, v tomto veku, ich neviem opisat :) este dlho som myslel na Boha a na Domku... SVATY PAN - VELEBIM TA ... 


Žiadne komentáre: