40. Put radosti - NEDELA

sorry ze tak neskoro ale nebol nejak cas a na tyzden mi padol net :-D
ale stacilo vyhovoriek - pustme sa do pisania / citania ;-) - ale bude to len strucne (aj preto ze si moc toho uz nepamatam :D)

... vyspal som sa uz lepsie - unava bola vacsia nez samotna bolest. Ale nespal som dlho - o siestej som bol uz na nohach v kupelni a umyval si zuby. Aj ostatny sa pomali preberali. Opat som ako rane vtaca zisiel dole a ako medzi prvymi som uz sedel v telocvicni cakajuc na modlitbu a pocuval kapelu ako sa "steluje" :). Uz som si uvedomval koniec pekneho vikendu a len som to nechaval tak mnou plynut... ani som sa nenazdal a telocvicna uz bola plna. Rejzo (sorry ze v predoslich clankoch som ho volal rezo - uz ma patricne osoby opravili) opat s nami zasarapatil nech trosku zijeme a nespime si na usiach. Pomodlili sme sa spolocne, naranajkovali, niektory uz pobalili - uz mala nasledovat len omsa a po omsi adio... ja som sa siel hned pobalit nech som pripraveny. Spacak som LTT natlacil do obalu a ten so zvyskom veci do vaku. Omsa bola pekna. Hlavne kazen sa mi pacila. otec Marian (abo martin?..uz neviem)rozpraval pribeh o jednom mladom poziarnikovi ako zachranil zivot jednej starenke svojou vierou v uspech akcie aj ked sa zdala byt nemozna, priam sialena. Bol to pekny pribeh a na mna dost zabral... po omsi (abo pred?) sme si este v skupinke povymienali kontakty a rozlucili sa a uz sa len behalo s vakmi a dievcata i s matracami :D (ony spali ako v bavlnke). Dole vo vestibule som cakal Dominiku. Ona v podstate cakala uz predtym mna po omsi a potom ja ju vo vestibule. Po chvilke sa uz zjavila a sli sme spolu rychlo k autobusom. Boli styry - jeden do presova a dalsie do michaloviec. Rychlo sme utekali k prazdnemu nech si mame kde sadnut. Za chvilu sme uz len oknom kivali Rejzovi a dalsim ludom vonku za oknom :) este som sa snazil v buse presvedcit Domku nech ideme vlakom ale ze nie... tak nie. Na autobusovej stanici sme zistili ze bus ide az o hodinu tak naproti bola dajaka hospodka tak sme si tam sli sadnut - my a este jej kamaratky z valalik. Dali sme si caj a nejake zvysne BeBe co mala Domka este vo vaku. Celkom usla ta hospodka. Vela som nerozpraval.... Po hodinke sme uz nastupovali na bus do KE.. bol preplneny - jedno miesto sme este nasli tak som nechal posadit sa Domku - nezne pohlavie musi sediet. Pocas cesty jej prislo zle - opat pocit bezmocnosti - len som na nu sypal nejake rady ktore poznam z osobnych skusenosti ked mi je zle alebo od mamky. V KE som jej dal este liek co som mal so sebou a napit z vody. Na vzduchu jej uz bolo lepsie - sice neskor mi vravela ze potom jej este bolo dost zle - ale ked sme sa lucili uz vyzerala lepsie.. chuda moje.. este jedno objatie a utekal som na svoj bus. Sedela v nom uz Monika. Ona sla vlakom :D. Tak sme pokecali o dojmoch a pocitoch - posmiali sa a prebrali to, ze sa tesime nadalsiu put :)...
Home, sweet HOME...


...a posledne Rejzove slova: Boh ma plne zuby tych, ktori ho maju plne usta ;-) tak zime