Laska je trpezliva, laska je dobrotiva, nezavidi, nevypina sa, nevystatuje sa, nie je nehanebna, nie je sebecka, nerozculuje sa, nemysli na zle, netesi sa z nepravosti, ale raduje sa z pravdy. Vsetko znasa, vsetzko veri, vsetko dufa, vsetko vydrzi.
prvy list Korintanom 13
Dominika ma "pozvala" na Put radosti (uz dlhsie som sa chcel niecoho podobneho zucastnit ale zatial bezuspesne... ale to je uz ina tema). Kona sa, ak si dobre pamatam, styrikrat do roka a kazda je na inu temu. V poslednom case rozoberaju postupne prave tento uryvok z Bilbie, ktorym som zacal, Hymnus na Lasku. Ta najblizsia (13-15.2.2009) bude na temu: Laska sa nevystatuje. Tak mi to nedalo a povedal som si, ze sa pripravim, trosku popremyslam, vytvorim si vlastny nazor a necham sa prekvapit ci ma tam vo svojom nazore len upevnia, abo ten smer trosku napravia...
Laska sa nevystatuje. Vystatovat sa, to znamena vyvysovat sa nad druhych, pohrdat ostatnymi, milovat len seba. Kedze Laska taka nie je, potom musi byt pokorna, pretoze to je podla mna opakom pychy. Ale aby som lepsie potom pochopil co to vlastne znamena tak si musim to slovo rozobrat. Co teda znamena byt pokorny, co je to ta pokora?? Myslim, ze mnohy z nas pomyslia najprv na skromnost ked sa povie pokora. Mna vsak napadne skor vyrovnanost duse. Niektory ludia totiz tu skromnost pretlacuju nad vsetky svoje schopnosti a potom sa ich skromnost stava prehnanou. Poznam ludi ktori su doslova "pysni na svoju skromnost". Skromnost je dobra vlastnost, ale myslim ze je to taka vlastnost, ktoru si vie vypracovat kazdy. Myslim, ze kazdy sme do vienka dostali nieco viac, co by sme mali hladat. Teraz myslim na Jezisovo podobenstvo o talentoch. Neviem ho uplne naspamat, ale v skratke: pan odchadzal z krajiny a svoj majetok rozdelil trom sluhom. Jednemu dal 5 talentov, dalsiemu 3 a poslednemu 1 a odisiel. Prvy sluha siel na trh a svojich 5 talentov zdvojnasobil na 10. Druhy siel podobne a taktiez svoj podiel zdvojnasobil z 3 na 6. Avsak posledny sluha sa bal, ze o svoj 1 talent pride a tak ho zakopal. Dalej uz asi viete co sa stalo. Pan sa vratil, pochvalil prvych dvoch sluhov a pokarhal posledneho ze svoj talent zakopal. Co tym chcem povedat? Len tolko, ze si myslim, ze ak chceme dosiahnut vyrovnanost, nemali by sme zahadzovat tie svoje talenty a pochovavat ich. Ak sme ich este nenasli najdime ich a znasobujme ich. K tomu podobenstvu chcem este podotknut taky historicky fakt. Talent bola urcita suma vtedajsej meny, ktora predstavovala vysku v nasich uz zaslich korunach 1 000 000. Cize to nebola mala ciastka ktoru dostali. My sme tiez dostali od Pana svoje talenty. Mozno niekto 5, mozno iny zas jeden, ale nikdy to nie je malo. Boh vie kolko dal komu a pri sude na to nezabudne. Ludia, ktori maju vacsinou ten jeden talent, potom si vacsinou myslia, ze nic nemozu dosiahnut a niekedy ten pocit bezmocnosti utapaju v hladani chyb na tych, ktori nieco dosiahli - coho su prikladom bulvare. Boh urcil kazdemu z nas nejaku cestu, zmysel, a len na tejto ceste mozme byt naozaj stastni. A clovek naozaj stastny je aj naozaj milujuci. Mozno mi budete oponovat, ze to je nezmysel...
Cital som teraz jeden clanok s nazvom "Milujem Ta a bodka". V nom autor pripomina, ze slovencina je na pojem, vlastne cit, Laska velmi chudobny, pretoze laska ma mnozstvo podob. Autor tam uviedol priklad z grectiny, v ktorej existuje niekolko pojmov na rozne "druhy" lasky. Posledny, ktory uviedol, a ktoremu sa aj venoval, bol:
"Agape - láska k blížnemu. V Novom zákone je práve toto tá láska, ktorou nás miluje Boh, ale zároveň, ktorou my máme milovať jeho i seba navzájom."
A o tejto Laske hovorim aj ja. Neviem ci mate skusenost s tym pocitom naplnenia, pocitom cisteho stastia, ked by ste chceli jasat, spievat, tancovat, chvalit, ale hlavne rozdavat. Rozdavat seba druhym. Nechat ich, nech sa napiju z vasho stastia, z vasej radosti. Ja som takyto pocit uz parkrat zazil a mozem vam povedat, ze takyto clovek, ktory je tejto radosti plny ani nepomysli na povyseneckost, na pychu. Praveze naopak, odrazu miluje kazdeho, aj ked mu ublizili, mozno ho to trapi, ale nezahadzuje nic. Chce rast a chce pomoct rast aj ostatnym okolo.
Kedze tu radost dosiahneme len na ceste, ktoru nam urcil Boh, zostava nam len otazka ako ju hladat. Kde najst zmysel nasho zivota, v ktorom sa naplnime? Pomocou predosleho clanku som sa nastastie dostal k dalsiemu. Autor v nom tentokrat pise o rakuskom psychiatroviViktorovi Emanuelovi Franklovi, zakladatelovi logoterapie, ktory vidal zopar velmi zaujimavych knih, ktore aj momentalne ja sam zhanam. Prezil koncentracne tabory a po vsetkych svojich skusenostiach sa zaoberal aj zmyslom zivota. Podla neho existuju tri sposoby ako najst individualny zmysel:
"1) Plnením povinností a zdolávaním životných výziev, respektíve tvorivým vykonávaním nejakej zmysluplnej práce.
2) Zažívaním niečoho (krása prírody, umenia) alebo niekoho (láska k nejakej osobe, vzťah k Bohu, priateľom).
3) Ak je človek konfrontovaný s neznesiteľnou situáciou, ktorá sa nedá zmeniť tvorivým úsilím, stále je z nej možné vydolovať zmysel. A to postojom, ktorý trpiaci človek k takej situácií zaujme."
Dalej autor este uvazda uryvky z knihy "Vôla k zmyslu" :
"Nie je to len o väzňoch v koncentračnom tábore. Frankl vo svojej knižke Vôľa k zmyslu píše o prípade mladej ženy, ktorá bola v osemnástich rokoch postrelená a ochrnula. Mohla fungovať len pomocou tyčinky v ústach. No aj v takto limitovanej krajnej situácií našla v sebe priestor vnútornej slobody a zvolila si stanovisko, ktorým napokon svojmu utrpeniu dala zmysel. V novinách a televízií vyhľadávala príbehy ľudí s problémami a potom im písala povzbudzujúce listy, aby im vliala útechu.
Frankl spomína aj smetiara, ktorý dostal nemecké štátne vyznamenanie. Dal totiž svojej (spoločnosťou relatívne zaznávanej) práci dodatočný zmysel tým, že medzi smeťami vyhľadával zahodené hračky, ktoré potom po večeroch vo voľnom čase čistil, opravoval a následne rozdával chudobným deťom."
Tak nestracajte nadej a proste o schopnost vidiet pozitivne i v negativnom ak sa vam zda, ze ste v slepej ulicke.
... a to by bol asi zaver mojej uvahy. Mozno, ze som sa nedrzal az tak temy, ale myslim, ze ak clovek chce dosiahnut ozajstnu Lasku, tu lasku-agape (pretoze myslim, ze Pavol pise prave o tejto laske) musi najst ten svoj zmysel, tu svoju cestu, ktoru dostal od Boha a tak dosiahne aj stastie a s nim aj Lasku. Laska a stastie sa totiz nedaju ziskat, ak po nich dychtivo "ideme".
Na zaver este chcem napisat nieco, co sa mi pacilo vo filme "Kingdom of Heaven" a akosi mi to utkvelo v pamati. Hlavny hrdina v jednej pasazi filmu povedal:" Co by som bol za muza, keby som svoju pôdu nezvelebil?" Aby som nediskriminoval nezne pohlavie :-) tak bol to americky film a slovo "man" znamena v anglictine nie len muz ale i clovek... ;-) Takze nenechavajme spustnut nasu "podu", ktoru sme dostali od Boha.
linky na tie dva clanky:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára