Sobota:
Aaaaaaaaauč.... Nevyspal som sa velmi dobre, vsetko ma bolelo. Citil som sa ako matka po porode trojcat. Bolo to este horsie nez v lete na stanovacke ked som si celu noc hladal polohu medzi troma kamenmi - som si pripadal jak ten lenochod z Ice Age 1. Ale inak nebolo to nic hrozne, lebo hned ked som otvoril oci tak som si uvedomil kde som. A potesilo ma to. Vcera som bol uz aj so skupinkou a zistil som, ze to neni take "hrozne" ako som si najprv myslel. V skupinke som mal velmi milych ludi :) (Zdravim vsetkych :)) ja som sa im sice moc neodhalil, ale snad sa to casom napravi ;) ... este som lezal do 6:00 rano. Nechcel som nikoho rusit lebo vsetci okolo este spali - po lavej strane Jozo so svojou partou a po pravici jedna skupinka chalanov na cele s jednym starsim - prisli asi spolu. Ten "veduci" bol dost funny - som pocuval ich rozhovory. Aj som sa chcel prihovorit, ale uz ma asi poznate z predoslich clankov... vecer este pustal z mobilu take sranda pesnicky :) ta sme sa vsetci v spacakoch rehlili. Uz ked sme pri rehleni - este viac sme sa rehlili ked si jeden z Jozovych partakov rano taku uhol, ze to zobudilo celu chodbu :D typ: kralovsky rozparovac :D - to bol nas budik v sobotu i v nedelu :D Ale tesilo ma to, lebo to nebol taky smiech ako poznam - ze sa ti vysmievaju, rehlia do tvare a odsudzuju. Nie, toto bol taky prijemny pobaveny smiech a ani nahodou tam nebolo nieco proti akterovi :) a to bolo nieco... Takze o siestej uz sme boli vsetci hore :D Postupne sme vstavali, obliekali sa, sli sa umyt, poskladat si veci a tak. Po umyti a upratani spacaku a deky som isiel dole. Este som nevedel, kde je silencium - hladal som ho ale na nespravnom mieste... nasiel som len sakrestiu a dievcenske sprchy :D tak som si siel sadnut do telocvicne - boli tam len asi traja ludia - chalani hrali na gytarach a navzajom sa ucili nove veci :) potom dolsa i kapela a zvukar a zacali sa pripravovat - to sa mi pacilo - hudbu mam rad - aj som nieco nahraval (mozte si pozriet na mojom pokeci vo videoalbume ;-)) Sedel som tam asi tristvrt hodiny cakajuc na ranne modlitby o 7:30. Tak ma napadlo, ako som to sledoval, ze keby som mal kameru, tak to cele, tu polhodku, nahravam a potom spravim taky mini klip, ako sa to cele naplna a potom chvali Boha :) musim splasit kameru a dam sa do medialneho tymu pute :) prisadla si ku mne rano i Domka - tak na skok. Vtedy som vlastne uz ani nemyslel na vcerajsok :) ja som bol tak naplneny a ohureny, ze ledva som stihal vnimat pritomnost :D bavilo ma to... Mozno, ze este to rano som si pripadal tak trochu sam, ale to sa zlepsilo casom. Uz si velmi nespominam na ten rychly rozhovor s Dominikou. Tusim sme prebrali len skupinky, ze ako sa nam paci a tak. Potom sla ku svojej - teraz rozmyslam ci si to nepletiem :D casovo myslim. No ale keby ze hej, tak to napravim ked si spomeniem, alebo mi niekto pomoze spomenut si... Dosiel Rezo :D no uzas - ranna rozcvicka v podobe dalsich vymyvacich songov. Jedna i po anglicky - hardcore level ;) :D vlastne texty som sa ani nesnazil registrovat do pamate. Uplne mi stacilo ked sa mi darilo spravne "skakat" ako Rezo "piska" :D a ked som nanho nahodou nevidel tak som kopiroval okolie... niektore som ani netancoval - taky vnutorny boj este vo mne bol - ze co som sprosty, skakat tu jak dajaky trapos... ale po adorke to bolo prec ;) za co som vdacny celemu okoliu a Bohu :) po Rezovi boli ranne modlitby v style chval - modlitbovy tym visiel hore na podium k oltaru a modlili sa - a my s nimi :) . V duchu somprosil za to, nech to dopadne dobre, ale v podstate som si uvedomil, ze nech by to dopadlo akokolvek, stale by to bolo dobre, lebo to chce On :)... po modlibach opat Rezo - cely nabity energiou :D bolo velmi zaujimave a prijmne ho sledovat - vseobecne - nie len vtedy. Naozaj prima clovek. Myslim, ze jemu asi v detstve strpli mimicke svaly a uz ich ziaden chirurg nevie napravit, lebo ja som na jeho tvari nic ine nez usmev (ci rehot) nevidel :) To cloveka dost povzbudi ked vidi takych ludi. Usmev je naozaj dar a mali by sme sa nim obdaruvat stale :) Je takym liekom na vsetko. Jezis sa tiez musel vela usmievat- myslim... OK - Rezo z nas vyskakal dusu a takto vytraseny sme sa vrhli vsetci do jedalne na ranajky. Jedalen nebola velka a aj tak stolov bolo malo taze skupinky si museli hladat alternativne miesta - my sme sa usalasili na schodoch. Doniesol som svoju karimatku, na ktoru sme si posadali a pustili sa do jedenia - Majka ako nasa animatorka - mamicka :) nam vsetkym zaradom namastila chlieb i s dzemom. Najprv som chcel, ze jej poviem, ze nech necha - ze to spravim. Ale prislo mi to potom ako taky akt - akt dovery alebo ja neviem coho - ze proste ona je "vodca, ucitel" a tymto nam preukazuje nieco .. akosi to teraz neviem pomenovat, ale proste nieco na sposob, ako ked Jezis pri poslednej veceri umyval ucenikom nohy. Bolo to pekne ;) ked to clovek zobral takto. Mali sme cely chlieb, ale vela sme z neho nezjedli. Ja som sa este premohol a dal si jeden krajec (obycajne nemam ani jeden na ranajky :D). Megy este doniesla kazdemu caj, tak sme to vypili, poskladali sa a vypravili na prednasku "Laska sa nevystatuje". Odniesol som karimatku na chodbu k svojim veciam a utekal do telocvicne. Opat zauradoval chvilku Rezo :D a potom sme sa zvytali s hostom, ktory mal prednasat. Bohuzial si nespomeniem na meno. Ale pamatam sa, ze bol nizsieho vzrastu, cierne vlasy mal, zelenu mikinu a cerveny nos - bol chripkou odrovnany :) cely cas si robil take pauzicky na pitie caju z tzv. kvetinaca (objemny oranzovy hrncek) :D a bol to tazky pohodak - ale zato nic "ujeté" ako sa vravi tam v dalekych cechach :D V podstate hovoril o tom co mam aj ja napisane :) ale lepsie. Taktiez poukazal na pychu a pokoru ako opak pychy a upresnil ma v tom ze pokora je vlastne pravda, pravdivost - spravodlivost :) Este pre pokus povedal jeden vtip na ucet mnisiek. Vacsina ludi sa smialo a musim priznat ze aj ja. Potom povedal, ze je to dost blbe ze sa na tom smejeme, co si aj uvedomujem - a castokrat - hlavne pri takychto vtipoch ale vlastne pri vsetkych kotre znevazuju nieco , co je svate, co je od Boha. Ale proste urcite to poznate, ze aj ked viete, ze to neni spravne, proste vam neda nezasmiat sa - a ked sa este zacnu druhy smiat tak duplom. Ale nechcem tym nic ospravedlnovat ani na nikoho poukazovat so zdvihnutym prstom. Samozrejme - ako spravny krestania by sme si po vypocuti takeho to vtipu mali uvedomit ze neni spravne sa na nom smiat a sirit ho dalej a poucit dotycneho rozpravaca o spravnosti veci :) Ale neverim, ze vacsina z nas je taka .. by som povedal az chladna ale neni to spravny vyraz... ze po vypocuti nejakeho takeho vtipu zostane bez pohnutia - samozrejme zalezi od vtipu a od povahy cloveka co ho dokaze rozosmiat ... ale ja som to bral v pohode - ten test myslim - bol na mieste. Jedine co my najviac na tej prednaske vadilo, ze ked uz chcel povedat nejaky vtip tak povedal politicky :( - ja neznasam politicke vtipy a duplom z ust knaza. Taketo vtipy su nieco ako antipropaganda na daneho politika ci stranu. Ja som toho nazoru ze kazdy si musi robit vlastny nazor co sa politiky tyka- bez nejakych donucovacich aspektov. A politika verzus cirkev? - som totalne proti. Ale to je na dlhsiu a vaznejsiu debatu takze radsje pokracujem v popise mojich zazitkov :)... jednoducho - prednaska sa mi docela pacila, ten clovek bol mudry a vedel o com hovori a hovoril spravne co sa tyka Lasky ... a mozme byt v podstate vdacny Bohu za takychto fararov ;) po prednaske sa zisli opat skupinky a diskutovali na dane otazky: 1-Preco sa clovek vlastne vystatuje. 2-Co robit aby sa nevystatoval... Mali sme to pisat na papier. Posadali sme si a debatovali. Mal som chut predniest svoju tezu na tuto temu (myslim to co mam nizsie uvedene v clanku Laska ako produkt vyrovnanosti), ale akosi som sa neodhodlal. Kazdy nieco povedal, nejaky ten svoj postreh - ale chlapci najmenej - mlcali sme dost ... :D Nieco sme uz mali napisane a casu bolo este vela do konca debatovania tak sme si povedali, ze nech kecame len tak - o hocicom. Prislo k nam este jedno dievca ktore doslo az v sobotu - Viktoria sa volala. Predstavila sa nam a nieco aj povedala - taku vlastnu skusenost (ale to nebudem asi rozpisovat - nemam na to asi pravo...), potom sa osmelil aj Jozo a povedal taku svoju story ako sa sem vlastne dostal a cim si presiel - vlastne to bol postreh na Modlitbu prihovoru - to sa nas pytala Majka ci sme to uz zazili a Jozo hej... Ja neviem ci by som siel na nieco take. Ja sa radsej modlim za druhych ako za seba a neviem ci by som vedel prijat to, aby sa modlili druhy za mna a predomnou. Na svete je omnoho viac ludi, ktori maju vacsie problemy ako ja a potrebovali by takuto duchovnu oporu... Jozo taktiez spomenul ze mal na strednej problemy s kolektivom a na vyske je to uplne ine - lepsie. To ma posmelilo a povedal som aj ja svoje skusenosti. ze proste vacsinou patrim k tym slabsim a silnejsi to potom zneuzivaju na dokazovanie si svojej "velkosti". Ale ja som to zatial vedel dobre zvladat - nejak som si casom vybudoval nejaku tu "imunitu" voci vonkajsiemu prostrediu. I David povedal podobne s tou slabostou a vyskou... Taze docela podobny chalani sme tam boli :) Potom Majka navrhla hru. Pocitanie oveciek :D celkom zabita hra - pozoroval som aj ostatne skupinky a trosku mi bolo luto ze mi nie sme az taka sudrzna skupinka - nejak sme sa bali jeden druheho asi - aspon mi chalani urcite - mysli ... tak uz bol cas - po debatovani sa preslo na otazky na hosta - vacsinou to boli otazky na Lasku a na neho ci mal dievcata :D ... klasika .) odpovedal trefne, humorne a pravdivo ;) co viac dodat... Prisiel cas hodovania- fajnova vona gulasa sa len tak sirila celou skolou (kedze konzumenti boli na kazdom kroku - od jedalne, cez satne, chodby a schody a kto vie este kde ) Gulasu bolo hodne a aj hodne rozdavali - v hlbokych miskach. Ja som si akosi nevedel najst miesto tak som si jak posledny bezdak sadol na medzipodlazie schodista a to este tak supovo - medzi chlapcenskym a dievcenskym poschodim :D Prach bol vsade - nastastie nie v polievke - ta bola vyborna a nasytila ma. Ked si tak spomeniem - vsetko to jedlo co som kupil som kupil zbytocne - nic som tam z toho nezjedol - az na tu jednu bagetu s ktorou mi este aj Domka pomahala a jedno
BeBe a snickers (ktory som asi nespomenul tak spominam ze boli 2 :D). Zastihla ma aj Monika - zo Slanca - jak furt cela vysmiata a ze co tu robim takto sam na zemi :D ta kusa sme pokecali a potom sla dalej a ja tiez - prebadat hlbociny polievkovej misky :) po dobyti posledneho kuska masa som sa zdvihol a odniesol vratit misku - stretol som Domku na podlazi nizsie - s nejakym chalanom debatovali - pozdravil som ju a siel rychlo vratit misku (mam taku dilemu ze ci tam nema byt tvrde y - tak ak hej tak si ho tam predstavujte :D) a takmer utekal spat - trosku som chcel este pobudnut s Domkou, ale uz tam nebola.... Teraz mam slaby vypadok ze ako sa veci zomlely ale ocitol som sa s Dominikou na chlapcenskom podlazi - sadli sme si na stolicky pri oknach a pozorovali priestor za nim - fascinovala ma ta strecha ktora bola hned za oknom - hned by som ho otvoril a vysiel na nu :D no ale len blazon by utekal od Domky :D - a kedze som blazon tak som aj odisiel :(- ale kvoli tomu ze bol cas na put... tak som sa siel obliect, obut a vysiel som vonku pred skolu. Opat som sa ocitol sam urpsotred mnozstva ludi... DO FRASA - musim s tym nieco robit ... no cakal som len na to, ze dojde niekto zo skupinky - nastastie dosla Majka a Megy. Ostatny zostali valat sunky :) nevadiii - Lets GO !! boli sme takmer na cele celeho pochodu. Vsetci sme sa spolocne modlili ruzenec - Bolo to pekne - sice ja pod pojmom "put" si predstavim fyzicky narocny vystup do vysokohorskeho prostredia s mnozstvom zivotun-nebezpecnych prekazok a psychologickych testov stylu - ma to vsetko zmysel? vydrzim i nadalej? zjem partnerovi nohu od hladu alebo len ruku??? :D ale co - uspokojim sa aj s rovnou asfaltkou - aspon ze ten vietor fukal a sneh kruto slahal do tvare bo inak by som sa otocil :D :D takze po takych 20 minutach sme asi dorazili do Vysokej k Domceku. Spravili sme si malu exurziu jeho interierom - zase ako stavbar som si pochvaloval jeho modernost a zaroven zachovanie si takeho niecoho - utulneho :) dali sme si caj - trosku pobudli v obyvacke a sli zase von. Spievali sme a Rezo pustal z mobilu do mikrofonu take velice funny songy ako znelka z A je to a podobne :D... s usmevom na perach sme dosli az na cintorin. Otec Marian mal kratsi prihovor, pomodlili sme sa a presli od cintorina k soche. Ttam Rezo precital jednu nadhernu basen o zene- musim si ju potom vyhladat a dam ju aj tu ;) inak cela ta put bola nadherna - taka prijemna. Mal som cas na premyslanie a prechadzky mam jednoducho rad :) v kazdom pocasi - ako pan host (prednsajuci :D) spomenul sv. Michala - my sme obdivovatelmi Boha - nase meno aj znamena : Kto je Boh, alebo Kto je ako Boh? a ja ho obdivujem i v takom pocasi - vsetko je to nadherne - ten sneh ako padal, ty ludia, ta modlitba, spev (nohy jelenic - moja oblubena :D) vietor, hrob a modlitba pri nom - prislo mi to velmi pekne a hlavne posilnujuce - i som sa viac snazil rozpravat s Majkou a Megy :)... spät sme sa uz trosku ponahlali lebo o 18:00 mala byt omsa - s arcim :) tak sme chceli zaposobit. Tesne pred vstupom do skoly mi prezvanala Domka. Ani som sa neprezliekal a cakal som ju na chodbe. Ja zase ako "snilek" ( ale skor by som povedal ze ako filmovy a rozpravkovy maniak) som sa ponoril do svojich predstav : princezna zchadza po schodoch k svojmu princovi :) kaslal som na to ze namiesto nadhernej dobovej vyzdvoby a cerveneho koberca na zemi je tam len chladna zaprasena zula poskladana do kubisticko-socialistickej skoly a ze princezna nema na sebe obrovske nadherne saty ale kabat ( co vobec nie je horsie podotykam :)) a ze namiesto mnozstva lokajov a dvoranov a zamoznych ludi zo susednych kralovstiev je tam mladez ktora ani zdaleka nemala upreny pohlad na to kto zchadza a kto caka a ze vonku ma necakal nadherny osedlany biely zrebec - :D proste mam rad taketo "svoje chvilky" a mozte si mysliet co chcete - ze mam vlastny svet, ze mi sibe abo co len chcete - ja to mam rad :) nechcem to menit - tieto chvilky robia moj zivot krajsim a myslim, ze to je lepsie ako sa pozerat na vsetko cez ciernobiele okuliare ;). Ale pokracujem. Domka zisla ku mne a sli sme spolu na omsu. Kostol nebol daleko - len kusok od skoly. Asi podobne velky ako ten nas v Slanci. Kapela uz bola rozlozena a ladili. Aj zopar mladych tam uz bolo a babicky ktore uz poctivo odriekavali ruzenec :) Niekedy sa rad zapocuvam do ich modlitieb - ako to odriekavaju, ako komolia texty modlitieb, lebo barz sa nad tym nezamyslaju :) ale mne to neprekaza, nezazlievam im to - su uz stare a mozno ze sa boja - o seba, o manzela v ocistci, o deti - a chcu sa za nich pomodlit. Oni nemali take prilezitosti ako mi dnes - ziadne pute radosti, ci campfesty a lumen-festy :) Niekedy sa proste rad s nimi modlim... s Domkou sme si sadli tak do stredu kostola na pravu stranu. Lavice boli asi navrhovane len pre babicky a ludi ich vzrastu :D takze viete si predstavit ako som tam asi sedel - ale nebolo to nic hrozne ;) dost sa tie lavice podobali na tie v Dome sv. Alzbety, podobne drevo to bolo - take tmave a mohutne - ale uz rozkyvane. Ludia sa pomali zbierali. Postupne zaplnili vsetky miesta v lavickach a dalsi zostavali stat - kostol bol po chvili preplneny :) S Domkou sme sa teraz velmi nerozpravali - za prve preto lebo ja sa nedar rozpravam v kostole, a za druhe preto, lebo tesne pred tym mi tak kruto povedala ze som cudny.. so mnou to dost seklo, tesil som sa a teraz som cudny - prislo mi to tak ze som cudny preto, lebo viac prezivam Boha, viac zijem s Bohom - ale ved ona ma sem priviedla - jej za to vdacim :) a budem vdacit ;) ... nechcel som na to, mysliet. Snazil som sa upriamit svoju pozornost na kostol a na bliziacu sa omsu. Sice nemohol som si odpustit obcasne pohlady na nu... Zazvonili zvonceky a vsetci sme vstali. Omsa uz zacala - slavnostna omsa - knazi prisli v psrievode hlavnym vchodom :) bola pekna - hrala aj nasa kapela aj kostolny zbor (vlastne asi len organista :)) Kazen pana arcibiskupa sa mi az tak nepacila - nebola zla, to nie, len proste jeho kazne nie su pre mladych - on je uz starsi clovek - a vazeny ;) on si presiel inymi cestickami. Ale na koci mal este pekny prihovor. Docela aj zabavny co som sa pocudoval :D... Po omsi mal byt belgicak a vecera - Domka ma celu cestu z kostola presviedcala nech idem na belgicak ale ja ze nie, este vo mne doznievalo to :"si cudny...". Aj som sa jej spytal ze ako to myslela ale nejak to z nej nevyslo... Povedal som ze mi chyba ticho - uz od rana - proste ja sa viem najlepsie pomodlit len v tichosti - tu to bolo dobre ale nebolo to az take osobne, blizke s Bohom. Potreboval som byt s Bohom - len mi dvaja proste, a ked ste obklopeny mnozstvom ludi tak sa to neda. Navrhol som kratku modlitbu v silencium. Videl som ze radsej by sla na ten belgicak :( ale v tom okamihu som sa nevedel premoct... tuzil som po chvilke ticha -s Bohom alebo s nou - najlepsie s oboma :) hoc som vedel ze ona by radsej tancovala a zabavala sa - ja som vsak uz nevladal - cely den som sa snazil a uz to bolo vela - ako nemyslim to tak ze mi tam bolo neprijemne - snazil som sa zmenit a aj sa dalej snazim - byt privetivejsi, milsi, komunikativnejsi - ale u mna to je zkocit z jedneho extremu do druheho - z tepla do ladovej vody - proste som potreboval trosku pauzu asi... Sli sme dnu - ja som siel k sebe a ona tiez k sebe - dat si dole kabaty. Uz si nepamatam ci sme sa dohodli na tom ze sa stretneme alebo sme sa len tak mlcky rozisli ale proste len som zo seba zhodil vetrovku a rovno siel do silencia. Siel som rovno tam - ani som sa neotacal - nejak ma to tam tahalo... Konecne ... ta miestnost bola prazdna - len jedna holka sa tam uz modlila, svetlo bolo zhasnute - Monstranciu osvetlovala len ziara dvoch sviecok.. a to naramne tichooo... normalne sa mi ulavilo - sadol som si do zadu a vydychol.... v jednom momente som na vsetko zabudol - naozaj som tam bol len ja a On... modlil som sa, dakoval som, tesil sa i dokonca plakal (skoro - kto ma pozna vie ze ja akosi uz neviem plakat... neviem preco - asi mi vyschli kanaliky :D) Plakal som kvoli Domke - bal som sa... preto som sa modlil este viac - za co som sa modlil vas trapit nemusi - to je len moja a Jeho vec... :D ale hlavne o silu a dakoval som za to vsetko co som prave prezival, dakoval som za vsetko co mam, co mi dal... klacal som, sedel som a chvilu potom len sedel na nohach v uplnej tichosti so zatvorenymi ocami... otvorili sa dvere a dnu vosla nejaka postava, zatvorila dvera a pomalicky si cupla a klakla - bola to Domka... srdce mi len tak poskocilo :) chcel som najprv ist k nej, ale nechal som ju nech sa modli - klacali a sedeli sme tak este dlho... vosli dalsi ludia a zapalili svetlo - az vtedy som si vsimol ze vedla mna lezi svate pismo. Zobral som si ho a cital som si - najprv evanjelium na sobotu a potom hymnus na Lasku - prednasajuci nam poradil nech namiesto slova Laska tam potom vsunieme Otec, Mama, Ja ... a tak dalej - ludi s ktorymi zijeme - dal som si tam najprv otca - zistil som ze ho asi nepoznam, lebo som nevedel posudit ci ma alebo nema tie vlastnosti - ale tak sa mi zdalo ze vacsinu ma. Mozno neni trpezlivy a sem tam sa rozculi, ale inak ostatne myslim ze ma... chvilu som tak este premyslal a potom som siel k Domke. Usmiala sa :) .. poviem vam - usmev na nezaplatenie :) Uz sa nemodlila - aspon som si myslel - tak som sa spytal ci uz ideme bo uz ludia tam dost chodili... tak ze hej... zvestovala mi ze belgicak ani nebol - ci to vravela o veceri??? :D uz nepamatam ale rozhodli sme sa ze pojdeme vonku... Snezilo - nic extra romanticke ako v piatok vecer :) ale dalo sa... z pociatku sme vela toho nehovorili - rozobrali sme to "si cudny" a ten sneh a tak... ale aj som sa citil cudne - nevedel som ze co mozem a co nie - mozno to poznate... trosku sme sa presli po dedine a ked sme si mysleli ze sme uz daleko tak sme sa otocili a sli spat ku skole. Ale dnu som nechcel - a ani ona nechcela... zrazu sa jej ruka ocitla v mojej :)... Vedla skoly bol taky akoze park kde bola nejaka socha - najprv sme si mysleli, ze to je tiez Anka, ale po preskumani sme prisli na to ze to Anka nebude - bol to nejaky socialisticky pamatnik :D Zacalo odzvanat na 20:00. Nechcel som mysliet na to ze sa musime vratit... nechceli sme sa vratit :) zacali sme sa gulovat :D - mozno ze som to trochu prehnal - jak maly ma to vzalo - uz som sa neguloval vecnost taze som sa aj snazil :D sice urcite zabrany tu boli ked som natahoval ruku s gulou - mam hodit, nemam hodit? a silnu ci len tak leda bolo???... mozno som sa mal nechat parkrat trafit umyselne - ale ani netrebalo - vie tiez dobre mierit - bolo to pekne... dalsich 15 minut neopisujem :) len si predstavte parik skryvajuci sa pred svetlom poulicnej lampy v tienoch korun stromov :) sice to si predstavite asi par zabijakov :D ale proste to boli velmi pekne chvilky - patrili len nam :) po tych 15 minutach sme uz uznali, ze uz sa musime vratit, bo nam daco povedia. Za ruky sme sli spät do skoly. Bol som velmi stastny a DAKUJEM TI DOMKA za to vsetko :) a DAKUJEM TI PANE ZA DOMINIKU :) - rychlo sme sa sli vyzliect a utekali sme spolu na svedectva- uz boli v plnom prude. Potichu sme vosli dnu do telocvicne - svetla boli vypnute - svietil len jedne reflektor priamo na toho, kto rozpraval svedectvo... presli sme k lavickam v zadu a sadli si... chvilu som sa ani nevedel sustredit na to, co sa tam deje - musel som mysliet na Domku a to vsetko :) po chvili som sa uz zkoncetroval, usalasil (na maximalne nepohodlnej lavicke ) a zapocuval sa... bolo to zaujimave - pocuvat pribehy tych ludi, ale asi to neni pre mna... myslim ze svedectva su pre ludi, ktory pochybuju, alebo si nevedia radi a potrebuju pocut to :"Boh Vam vsetkym pomoze lebo vas miluje" - lenze ja to uz viem :) samozrejme - niekedy je tomu tazke verit, ale ja verim... ale to co prislo po svedectvach bolo nadherne... adoracia - doma sme tiez mavali kedysi - ale tie boli uplne tiche - maximalne niekto cital nieco na meditaciu - ale bolo to skor take tiche.. v com som sa aj vyzival :D ale toto bolo ine - a tiez silne :) Chcel som zazit nieco take - videl som na youtube ako ludia dvihaju ruky k nebu a modlia sa spolocne - sestry a brat to sice odsudzovali, ale ja som zostal taky otvoreny - chcel som proste zazit ako to je - a ono to prislo samo - najprv som sa akosi branil tomu, nechcel som to vpustit - stale som sa bal, hambil, ale potom som si uvedomil ze je to zbytocne, ze je jedno ci sa ti budu smiat, ci nie - ide tu predsa o teba a o Neho. Dvihol som ruky... ale fakt to slo z vnutra - chcel som uz skor ale bal som sa, no posmelili ma prave ludia co tam boli a modlili sa. Jeden povedal aby sme sa nebali zodvihnut ruky k Nemu - a hned co sa dvihla prva ruka dvihol som aj ja - bolo to nadherne, uzasne - neopisatelny pocit - spojenie s Bohom.. myslim ze je to individualne.. niekto v tom spojenie nevidi, niekto to ani neuciti - kazdy je iny a nikoho neodsudzujem za to, ze mi povie ze v tom nic nevidi. Ale ja som proste taky - symbolista a .. neviem opisat presne co som.. ako to prezivam - ale mam rad gesta, vsetko co vyjadruju, ale musia byt naozaj prezivane, vrucne, plne takej milosti - a myslim nie len to zdvihanie ruk - i taky jednoduchy pozdrav :) .. a takto som prezival asi celu tu hodinku ci dve co bola adoracia... taktiez sme spievali a uz som sa nebal otvorit usta - sice bali sa asi ti naokolo :D ja neviem moc dobre spievat, ale teraz som chcel :) .. Domka trosku plakala :) myslel som ze aj ja budem, ale nasilu naco... chcel som chytit Domku za ruku a ti ludia mi fakt asi citali myslienky :D prave ked som sa chystal ju chytit povedali, ze nech sa objimeme navzajom - pochytat sa za ramena... chvilu sme tak vsetci zotrvali a modlili sa za seba :) a potom som ju uz chytil za rucku a drzal az do konca :) myslim ze toto su tie najkrajsie spolocne chvile s Domkou a nikdy na ne nezabudnem :) Adorka sa uz blizila ku koncu - este sa incenzovala sviatost a pozehnavali sa nou vsetky strany... Ludia sa potom pomaly zacali rozchadzat - niektori este zotrvali v modlitbach - ini sli uz unaveni spat, dalsi sa este porozpravat - zajtra uz vela casu na to nebude a my s Domkou sme sa sli zapisat do adoracnej miestnosti (silencia) na tichu adoraciu.... zapisali sme sa na 00:30. Mali sme este hodinu casu. Domak uz bola dotahana, ale nechcel som ju nechat ist spat, lebo som nevedel, ci by sa potom zobudila a ja by som ju nechcel budit- nie len kvoli tomu ze je na dievcenskom poschodi, ale proste kto by budil spiacu krasku??? :D tak sme si nasli miesto, sadli a pocuvali spolocne MP3... opat sme sa dostali na pesnicku Anjel... drzala sa statocne :D mozno ze len slzicka, abo dve :) Oprel som si ju o rameno, nech aspon tak si trosku oddychne... Citil som sa ako muz - ochranca... proste mna tesi ked mozem niekomu pomoct a takto je to najkrajsie - ked mozem niekomu poskytnut utociste, miesto pokoja... tak sme preckali tu hodinku a sli sa pomodlit. Myslim, ze to zapisovanie nemalo vyznam - chodil si tam kazdy ako chcel ... a svietili tam :( mam radsej ked sa modli a je tma - to je najlepsie. No ale klakli sme si a asi tak polhodinku sme sa v tichosti modlili. Nevedel som sa velmi sustredit - aj som zaspaval na kolenach ale aj preto ze tam bolo vela ludi. Este som sa snazil a potom som sa uz spytal Domky ci ideme... tak sme sa pomaly pozbierali a sli spat - odprevadil som ju hore - este pusa a krizik na dobru noc :) a siel som si lahnut. opat noc bolesti - ale ani z daleka som na nu nemyslel. Hlavu som mal plnu zazitkov, ktore sa nedaju opisat slovami - alebo aspon teraz - v tomto case, v tomto veku, ich neviem opisat :) este dlho som myslel na Boha a na Domku... SVATY PAN - VELEBIM TA ...
streda 18. februára 2009
40. Put Radosti - cast druha: Valentin
pondelok 16. februára 2009
40. Puť Radosti - cast prva: Piatok 13teho
Tak a som doma. Bol to nadherny a neopakovatelny vikend, mozno ze aj najlepsi v zivote - to neviem ale urcite lepsi nez tie doteraz ktore si pamatam... plny radosti, pokoja, stastia, lasky, priatelstva a takeho naplnenia. Ale mal by som asi po poriadku a nebol by som to ja keby som sa nerozpisal na tri A4ky :D takze podme na to ;)
Piatok:
... nebol som este rano zbaleny, nechal som si to na takmer poslednu chvilu a co je horise, na poslednu chvilu som si nechal aj oznamenie ockovi, ze niekam idem a idem tam na tri dni. Ale co uz, to som ja :) ani si uz nepamatam ze kedy som vstaval a tak (hoc myslel som na to ze si to budem vsetko kazdy den zapisovat aby som to mohol lepsie opisat a aby som potom na nieco nezabudol, ale k pisaniu som sa akosi nedostal ani jeden vecer...). no ale mal som v plane odist do KE busom o 10:30, takze cas pred tym som vyuzil na jednu kavu, jednu sprchu, jedno WC a cca 3 casti Pushing Daisy (novy serial) cize kedze som sa do toho so sestrickami zapozeral tak som odlozil odchod z 10:30 na 10:50 :D .. ked som zchadzal z povali s karimatkou v rukach oco si to vsimol a zacial sa cudne usmievat a ja som hned vedel : on to uz vie, ale caka kedy mu to poviem aby ma mohol zrubat za to ze to hovorim neskoro... tak som to vysolil a bolo ako som myslel - ale nic extra, len sa potom pytal ze kam idem, kedy idem, ako idem, s kym idem - na pocudovanie sa nespytal "na ako dlho idem" ale to mu uz asi zvestoval rano andrej :) tak som sa dobalil. Spacak, karimatka, ponozky (4x - pre istotu keby som zmokol), pradlo, kefka, pasta, mydlo, dezodorant, vonajuca voda (neviem ako sa to vola kedze to neni ani sprej - ale myslim ze je to toaletna voda ci ako - ADIDAS :D), nejake lieky keby nieco (a aj nieco bolo...), obvazy, tampony, lepiaca paska na obvazy (jak do dzungle nie??? ), uteraky, mala deka, cisty notes, plny peracnik, MP3, fotak, servitky, hygienicke vreckovky a hajzel papiiir :D najdolezitejsie na koniec... tak, nabaleny a snad i pripraveny som sa vidal na cestu. Fukalo a snezilo - zima ako v ruskom filme, no fakt. Na zastavke som chvilku cakal a potom busom sup do KE. S Domkou som sa mal stretnut o 12:45 pred Tescom. Mal som este cas a aj som ho chcel bo som chcel este kupit nejake zasoby jedla a nove sluchatka. Kupil som si bagety, nejake croasany, BeBe dobre rano a dve baldovske. Sluchatka konecne poriadne - tie predosle bola spatna kupa - nepozrel som sa kolko meraju a boli tak kratke ze som musel nosit MP3 pripnutu uplne pri krku. Hotovo - nakupene - 12:00. Co teraz. Kopa casu. Este som sa presiel po hlavnej k divadlu a spat a pochopil som ze pomalicky a prijemne sa prejst po meste s vakom na chrbte je nemozne - ramena ma tak zacali boliet ze priam sa mi vak zarezaval do koze... siel som spat k tescu a pred nim som si zlozil vak na zem a oprel ho on. Ja som najprv myslel ze sme sa dohodli na 12:25 ale ked prisiel ten cas pochopil som ze tam bolo asi ine cislo nie 2ka. Cakam cakaam, 12:45, 12:55, 13:00 a nic. Asi tak na 13:05 zvoni Domka, ze uz ide. Pred tym som mal chut ju roztrhat (len obrazne), ale ked ju pocujem tak to clovek zmakne jak maslo v lete. Tak prisla. Chcel som jej pomoct s taskou, ale ona je vraj silna zena :D tak si ju niesla sama (nie dlho). Este sme zasli kupit "zensku" vodu do DMka a potom na stanicu. A tu sa zacinaju najvacsie problemy :D Kupili sme si listky. Ja polovicny, kedze ISIC, a ona cely a sli sme sa pozriet na tabulu ci nebude vyvesene kedy a odkial nam ide. Este nebolo tak sme sli hore trosku na vzduch. Chvilu volala s kamaratkou, ja som zatial rozbaloval a skusal nove sluchatka a potom sme nemo skumali odkial nam to asi pojde a rozmyslali ci ta kopa mladych su len studenti na ceste domov alebo tiez idu na put. Este som haldel nemo smerom na Opatske - take nostalgicke spomienky na strednu ma napadali - a snazil som sa nimi asi prekryt tie myslienky na to, co bolo predtym s Domkou. Sam som nevedel , ze co. Po takej polhodinke sme sa vratili omrknut tabulu - 3. nastupiste 14:20 odchod. Tak sme sli. Pred tretim nastupistom bolo na tabuli : Kolaj v lavo - Poprad, Kolaj vpravo Humenne, Cierna nad Tysou. Takze kolaj vpravo... visli sme hore a bol tam na nasej kolaji len jeden vlak - tak reku to bude asi on. Nastupili sme, zhodili zo seba vetrovky (kabaty) a usadili sa. Uz vtedy som mal tusaka ze nieco asi nie je v poriadku - nemam rad veci na rychlo a toto bolo narychlo. 14:20 - nehybeme sa, 14:40 - hybeme ... SHIT, uz sme vedeli, ze nieco neni dobre :D prisiel sprievodca - pozrel na listok, na nas, na listok :"Vy idete do Michaloviec cez Michalany???" :D tak nam ich nestikol a poradil ze mame vystupit v Michalanoch na stanici a pockat na dalsi vlak do Humenneho. Supa. Domka sa sice smiala, ale asi tak ako ked mi zdochol motor uprostred krizovatky :D proste sa smeje, ale vy citite, ze to neni zo srandy, ze jej neni vsetko jedno a ZE BY VAS NAJRADSEJ ROZTRHALA :D no co - ja stary a zvyknuty optimista na taketo malere som to bral trosku nednesene - sice tiez mi nebolo vsetko jedno a od vtedy az do vecera som sa takmer s dokonalou pravidelnostou na hodinu ospravedlnoval za vzniknute potize :D no dosli sme do Michalan (oco mi doma potom povedal - Michalny? koniec, diera, cierne miesto na mape :-D) zistili sme, ze ten vlak, ktory nam dobry pan sprievodza odporuca,l asi uz isiel takze po organizacnom telefonate s anickou sme zistili ze cakame do 17:44 na dalsi - pre spresnenie v Michalanoch sme boli uz okolo 15:10. Na stanici bol akysi dedko. Ked som telefonoval tak sa prihovoril k Domke - vzdaval jej poklonu :) betaar - sice musim priznat ze mi to nebolo jedno, ale bral som to ze je to stary clovek tak co, a nic take nehovoril, len neskor, ze je najkrajsia a tak - ale hovoril to tak ze zeny ako vseobecne su naj... a pytal sa na valentina a oboznamil nas s historiou sviatku ( ze vraj to slavili vychodni Nemci - abo zapadni to boli???). Potom sme vysli von. Opat som sa ospravedlnoval. Uz jej bola kosa. Stvalo ma to, ale nechcel som sa rozhodit. Tesil som sa na to - z pociatku hlavne na Domku, potom na to ze proste nejak ozivim moj vztah s Bohom a potom dajak ma presiel "smiech" a nakoniec som siel len kvoli tomu, ze som to slubil Domke. Ale teraz som sa tesil. Hned ked prisla som sa zacal tesit a to ze sme "zabludili" mi prislo este lepsie. Mozno je to sebecke, ale take cestovania su aj tak zaujimavejsie a mate viac casu na rozhovory a tak... sice ja a rozhovory - to su ako dve opacne poli magnetov ale snazim sa ich pritlacit k sebe :D... no ale vratim sa - Prisiel potom este ten starky. Predstavil sa Domke, ze je Mario. My sme sa tiez predstavili :D Videl som na Domke, ze jej to neni prijemne. No neviem. Ja to vzdy beriem tak, ze proste niekto je komunikativny a ja nie som. Ale zato ze nie som mu nezkazim radost a neodbijem ho svojim postojom. Drzim sa (aspon sa snazim drzat) hesla - Usmev nic nepokazi :) Tak sa usmievam, mozno niekedy priblbo ale co uz :D povedal nam, ze je koiscan a ide do nejakej dedinky. Kupil si tam od ineho kosicana chatu. Je vraj basnik. Povedal aj Dominike nejaku basnicku na jej meno, ale potom vecer sme sa z toho smiali lebo to sa vobec nerymovalo - ani sme to nepochopili :D Inak dost sa mi zdal taky povedomi.. ale v poslednom case mi je skoro kazdy povedomi. Uz mrzla tak chcela ist dnu. Musim sa priznat, ze ja som nechcel, aj kvoli tomu ze dnu boli ludia a ze som hanblivy, ale aj kvoli tomu, ze dnu su ludia a nemohol by som sa s nou tak rozpravat ako by som chcel... a aj nejak som nechcel proste, myslim ze medzi tym sme este nieco si vraveli, ale nespominam si, ze co - akosi sme sa ticho pohnevali ... prvykrat som ju taku videl.. isla dnu - ja som zostal vonku, sadol si na lavicku a trucovite mrzol :( Som pako - ja viem... tak som premyslal nad vsetkym co bolo a dajak mi prislo smutne z toho vsetkeho a mal som chut ist domov - hoc aj pesi. Zrazu sa otvorili dvere a vysla Domka s taskou. Potesilo ma to ale to sla len na WC :( tak som sedel sam - potom sa vratila a sla zase dnu. Uz som to nevydrzal. Siel som aj ja - nie preto zeby mi bola zima, ale nechcel som aby to tak bolo. A bal som sa, ze jej tam dnu niekto nieco spravi (ja mam furt take katastroficke predstavy). Bola dnu uz sama. Sadol som si vedla nej, ale medzi nas som dal moj vak - ktory bol tak vysoky, ze ked sme sedeli tak sme sa vlastne nevideli :( (prepac...) Uz neviem ako ale dajak som presunul vak a sadol si ku nej blizsie. Chcela pocuvat MP3 tak som vytiahol, podal jej jedno sluchatko, druhe si dal ja a zapol. Sla taka smutna pomala klavirovka od Yanna Tiersena. Aj sa ma pytala, ze co mi je - ja ze nic - bezna odpoved, ale myslim ze ludia by si mali vraviet vsetko asi.. i ked je to neprijemne - ci uz pre rozpravaca abo posluchaca. Ale vtedy "nic". Pocuvali sme dalej. Potom chcela pocut pesnicku Anjel od Kompromisu - vedel som, ze predtym pri nej plakala doma (to je ine story) a ani vo vlaku nechcela pocuvat lebo sa rozplace ale teraz chcela... zapol som - chvilku sa drzala a zrazu jej zacali po jej krasnej tvari stekat slzicky... poprosila nech to vypnem. Ja sa v takych situaciach neviem akosi spravat. A kedze bolo co bolo tak som sa bal ju objat tak som ju aspon pohladkal po ramene, jemne prihovoril, spytal sa, ze preco vlastne ale nic, chcel som jej rukou utriet slzy ale nechcela tak som jej dal aspon vreckovky... polozil som jej ruku na jej ruky a ona ju pevne chytila do svojich a hladkala tak, ako to vie len ona. Ja som nevedel.... ja som dost zmateny z toho nasho "vztahu" ale to je asi na dlhsie a osobne vysvetlovanie... nechcel som ju odtiahnut - plakala a mne bolo kvoli tomu tiez do placu... chvilku este plakala (uz aj mne je do placu ked si na to spomeniem) a potom prestala, nadychla sa a :" chcem jest" - jak babo ... tak som jej pohotovo vybral bagetu, ktoru sme nedojedli vo vlaku - pocas toho ako jedla prisli take dve romske dievcata a pustali na mobile pesnicky - aj popularne aj take ciganske popularne - texty neboli zle, ale proste to bolo tak smiesne podane - aspon pre mna to bolo smiesne a aj Domka sa zacala smiat - prislo i tretie dievca a to si to vsimlo a skazilo to hlaskou :" ked sa niekomu nepaci nech povie". Potom dosiel taky chalan - poznal sa s nimi a proste bol to ten typ, ktoreho ked vidite tak viete, ze neni to cista ovecka s cistimi umyslami a ked si sadol oproti a zacal sa tak hnusne pozerat na Domku a potom si napravovat krk ked videl mna tak mi nebolo vsetko jedno. Ale nedal som najavo strach. Sedel som, usmieval sa a cakal kym Domka nedoje tu bagetu. Sli sme potom von - odlahlo mi trosku - opat som mal totiz take katastroficke predstavi :"dvaja mlady mrtvy na ceste do Vysokej za Bohom..." :D Vonku si polozila tasku na zem a objala ma. Chvilu sme stali v objati a potom prisiel nejaky osobak z KE - tak sme zchmatli tasky a isli, ale este som sa nejak intuitivne, pouceny z predoslej skusenosti, opytal sprievodcu, ktory prave vysiel zo stanice, ze ci tento vlak ide do Humenneho a on, ze nie, ze ten na dalsej kolaji (ktory tam stal uz asi polhodinu :D). No stastie, ze som sa spytal, bo by sme boli na ceste zase nieka uplne mimo :-D. Tak sme sadli a konecne do spravneho vlaku. Domka uz bola unavena, zlozila si hlavku na moje rameno a trosku si "polezala" :). Najprv sme skoro vystupili v Trebisove - nastastie sme si to vonku hned uvedomili a naskocili spat :D a po takej polhodinke sme konecne dosli do Michaloviec. Nanestastie bus, ktory bol objednany pre ludi, ktori sli na put, uz bol na ceste, taze dalsia cakacka. Dalsi siel na 20:10 tak to sme mali este nieco vyse hodinky. Sadli sme si dnu - celkom peknu vlakovu stanicu maju MI. Velky presklenny strop a pekne ozdobeny areal zelenou a originalnim rozmiestnenim originalnych laviciek... celkom moderne to vyzeralo hoc bolo jasne ze je to uz starsia budova. Ako buduci stavbar si uz take vsimam :D no tak sme sedeli a cakali. Trosku kecali o Domkinom rozhovore s ich kaplanom a jednim fararom (tusim) s ktorym sa predtym poznala a teraz je v bardejove. Nieco sme rozoberal a tak... bol tam taky ciganik - maly chalan - mozno ze maximalne 12 rokov mal. Pytal peniaze. Domka mu nejake dala a aj ja nieco. Potom si Domka odskocila a on sa vratil. Este nebol uplne zmeneny zlym prostredim - isla z neho radost - mal medzi tou zelenou v kvetinacoch odlozenu flasu s vodou a sacok s rozkami - uz starymi a suchymi a trosku pokrkvanym jablckom. Sadol si predomna pod schody, usmieval sa, vytesoval z peniazkov a rozkov, ukazoval mi ich, ze ich ma a sadol si, vytiahol jablko a zahryzol sa donho. Bolo mi ho luto, ale bol som aj taky nedovercivy trosku - poznam niektore finty a clovek nikdy nevie - a ja viem ze ja sa lahko viem nachytat na vsetko. No ale trosku som sa s nim dal do reci - posilnilo ma vedomi, ze idem za Bohom tak preco nie.. On sa len potesi... tak som sa spytal ze kde spi - ze vonku. :" a nie je ti vonku zima? nezamrznes?".. pokrcil iba plecami a hryzol dalej.."rodicov mas?" "nie" ... Potom mi este vysvetloval, ze rozky ma od nejakej tety, asi nejakej predavacky na stanici, a ukazal mi, ze este ma cigarety a chcel ist vonku so mnou zakurit. Trosku ma to zarazilo. Je to strasne, co dokaze svet spravit s dietatom. Povedal som mu, ze nefajcim, tak si sadol spat a jedol dalej to jablko. Za ten cas uz prisla Domka spät a pocudovala sa, ze je tam. Som jej povedal, ze to prisiel za nou lebo ju chcel este vidiet co je taka krasna :D Myslim, ze opat nahodila ten face co aj pri Mariovi :D Niekedy ma ten face stve - trosku mi tak pohrdavo pride... milujme bliznych svojich !! vsetci sme na obraz Bozi tak naco robit rozdiely ;)..., ale nevadi... potom sa usmiala, na mna i na neho. Cakali sme uz len chvilku a potom sme vysli von na zastavku cakat bus. Boli sme tam prvy. Prisiel dajaky ujo a pytal sa, ci ide ten bus do Prahy :D ze nie... Domka spomenula, ze strasne rada by tam sla. I sme tak premyslali, ze keby sme mali peniaze tak to zbalime a ideme na tri dni do Prahy :D, ale nakoniec (po uvedomeni si financneho stavu) sme sa dohodli, ze pojdeme spolu po maturite... ked spravi - ale ja verim, ze spravi - ked som ja, taky pako, spravil tak ona spravi urcite ;) Pomali sa nabrali dalsi ludia a konecne dosiel bus. Sadli sme si, chytili za ruky a pozerali raz na seba, raz do okna. Spytala sa ma na moj sen o nas. Snivalo sa mi uz davnejsie o nasej svadbe. Ale to bol cisto divny sen :D ani obrad tam nebol - len proste oslava, ale take divne to bolo vsetko.. i ona trosku... ale bol to iba sen :) uz ked som pri takych veciach, ze "verit na sny a bla bla" tak ma hecovala cely cas, ze zacne verit na piatky 13. ho :D Dufam, ze len zo sradny lebo vedela, ze jak reagujem na to :D no presli sme Michalovcami a sli prvou dedinkou - vtedy nam doslo, ze zase neviem kde vystupit. Tak som sa snazil sledovat tabule za oknom. Najprv bol nejaky Pulin a potom .....nad Uh.... nevidel som velmi. Tak Domka zacala lovit v pamati, ze ci skor je Vysoke, ci Pavlovce. Po chvilke zvazil,a ze to budu Pavlovce,ale nebola si ista, tak som sa este spytal pani pred nami a ona to len potvrdila - zpakovali sme sa a vystupili. Nadherne snezilo :) videl som na Domke, ze chce byt vonku a ja som chcel tiez, akosi sa nam spolu ani nechcelo tam ist :D no tak sme sli hladat skolu. Najprv sme isli do starej. Tam nebol nikto. Myslim, ze sme to obaja vedeli, ze tam nikto nebude. Ale bolo to take pekne. Stastne chvilky. Sneh nadherne praskal pod nohami a vlocky pomaly zasypavali cesty, stromy, budovy, nas... :) tak sme sa vybrali spät, pred nami sli este dvaja mlady, nabaleny po hlavu, tak sme sli po ich stopach :D nebolo to tazke - hned za rohom bola rozsvietena obrovska budova skoly :) tak sme sa vybrali k nej. Za vchodovymi dverami uz cakali USBckari :D otvorili nam dvere, zvytali sme sa, zhodili zo seba sneh a poslali nas prihlasit sa. To vsak nevyslo, lebo omsa bola uz v plnom prude a nikto kompetenty (kedze prvykrat bolo prihlasovanie elektronicke) nebol na mieste tak nam povedali nech sa ideme zlozit, prezut a nech ideme na omsu a potom sa prihlasit. Tak sme sa zlozili na chlapcenskom poschodi (kedze Domka nevedela ze kde, lebo kamaratka jej uz obsadila flek) a sli sme na omsu. Nespomenul som, ze uz som mal obavi z toho. Nie som spolocensky typ a tak. Ale ked som vosiel do telocvicne prerobenej na chram, pocul ten spev a zazival tu atmosferu - vsetko opadlo - bolo to uzasne :) kazen sme uz nestihli. Omsu som este tak velmi nevnimal - nestihal som poriadne prijimat to vsetko. To ze som tam, ze je pri mne i Domka, ktora este pred chvilkou plakala a teraz sa pri mne smeje a tesi, tu uzasnu hudbu, tych perfektnych ludi, z ktorych som mal take obavy... a este ked sme sa na Otce nas vsetci pochytali - to bolo nieco ... uzasne.... a na konci Rezo a jeho sibnute pesnicky na vymyvanie mozgov :D kto nezazil nepochopi :D ale ak by to niekedy Rezo cital - tak nic v zlom to vymyvanie - ty si jeden z navacsich prekvapeni co som tam zazil a bez teba by to nebolo take ake to je - take uzasne ;). Po Rezovi este boli nejake informacie, ale to sme sli sa registrovat uz radsej, aby sme stihali na skupinky. Stretli sme Lenku Simkovu - Anickinu byvalu spoluziacku zo zakladky - a jej privitanie nemalo chybu - pozrela na nas, pozrela na Domku :" Teba poznam a teba (pozrela na mna) som tu ani necakala" :D. No tak sme sa zaregistrovali, dostal som skupinku cislo 13 ( :D) a Domka 16. Trosku jej to bolo luto, ale po tom vsetkom som usudil, ze takto to je lepsie, ked v skupinke nepoznate nikoho. No sli sme si hladat skupinky - s tym bol problem - z telocvicne vychadzali uz ludia s cislami nad hlavou - presla po chvilke okolo nas aj 16tka, ale Domka ma nechcela nechat sameho, strateneho, tak cakala dalej - ale nikto uz neprisiel. Tak sme sli na poschodie - tam neboli, sli sme do jedalne - tam bola 16ka - Domku som uz presvedcil, ze ja si uz poradim, tak sla k svojim. Ja som siel do telocvicne - tam boli skupinky od 1-15 tak som behal od lavicky k lavicke a pytal sa na cisla :D nakoniec som ich nasiel :) Bola tam zatial iba Majka (animatorka) Megy, Jakub, David a Julka. Tusim sme mali byt desiati ale nakoniec dosli uz len Erika a Jozo (ak si dobre pamatam) tak sme sa predstavovali so svieckou v rukach. Malo to byt na sposob, ze ten co drzi sviecku mlci a druhy o nom hovoria - lenze som meskal, taze oni sa uz medzi sebou poznali, ale mna este nie a ani Eriku. Takze my sme sa predstavovali sami. Ako stale pri takychto "hrach" som mal tremu a aby som nebol v blizkej buducnosti zahanbeny v kuse som si opakoval mena a strucne informacie v hlave dookola :D nakoniec som aj tak nic nehovoril, len o sebe - ale aspon som si zapamatal mena - na ne mam vacsinou problem sa rozpamatat... Este bola modlitba a potom rozchod, spat. Povedali sme si, ze rano o 7:30 tu a ze stale budeme v telocvicni a rozisli sme sa. Na chodbe som este cakal Domku - aby som jej odovzdal veci. Cakala ju tam aj jej kamoska Nika, s ktoru niekolko krat telefonovala pocas nasej strastiplnej ceste, aby sme ich informovali o problemoch :D no ale nedal som sa nejak do reci (jak furt) Po nejakom tom case dosla Dominika - doniesol som jej veci, vyniesol som jej ich hore, predstavila nas oficilane s Veronikou, zaprial som jej dobru noc, rychla pusa a sup spat... Keby som len vedel co ma caka v noci :D to bolo mucenie a nie spanok - ak nabuduce mam spat zase na zemi tak to cim skor musim pribrat aby som sa nejak vyplnil tukom, lebo s tymi kostami na zemi to bolo utrpenie - bolest v kazdej jednej polohe - ale to uz spada do dalsieho dna :D takze ... TO BE CONTINUED... zajtra pokracujem - teraz je uz neskoro ;)
utorok 10. februára 2009
nedeľa 8. februára 2009
Birthday celebration
Dnes sme slavili. Ja a Ludka. Vcera mala 19. Kazdy rok to tak spajame dokopy, niekedy este aj s Lubovimi narodkami (nas godfather). Prisiel aj duchovny otec a krstna. Nemam rad taketo oslavy. Neviem sa akosi rozpravat s dospelimi - urcite nie s tymito. S duchovnym by som chcel niekedy sa porozpravat tak otvorene, trosku zafilozofovat a nechat sa poucit... ale pred nasimi nie. Este ked si spomeniem na dnesny rozhovor s ocom o zahranici ( napadlo ma totiz ze by som mohol ist studovat grafiku do USA - to som mu sice nepovedal ale nieco zacul a zacal...). Ja mu nedokazem vysvetlit ako to myslim, ako to chcem, lebo si myslim ze by ma nepochopil a keby som mu este povedal ze chcem skoncit vysku a ist kvoli studiu grafiky do USA tak... WELCOM TO HELL. Ale vratim sa k oslave. Duchovny sa vraj u nas citi dobre. S Lubom si velmi dobre rozumeju (pomahal mu navrhovat dom taze hlavne kvoli tomu, ale proste su na jednej vlnovej dlzke myslim - aspon z casti urcite). Spolu s ocom prebrali temy ako Tisso a Hitler, presli na dnesnu politiku Fica a zaparali do nespravnosti KDH, potom sa ocitli v saune (duchovneho najnovsi konicek by sa dalo povedat - chce si aj on spravit v dome) a jej ucinky na organizmus .... ja som len pocuval a snazil som sa zakazdym nejak vyparit. Proste tu nie som "doma". A este duchovneho darcek... kupil mi flasku - Metaxa. No supa (pomyslel som si). Posledne co by som chcel od knaza je flasa. Nezeby som sa na neho hneval - nepozna ma tak dobre a potom som aj tak zistil ze mu to poradila Anicka (budes pikat :-D). Ale pozna ma ako spovednik a a tak a cakal som skor knihu abo hoc len kvety... :) ale to je uz jedno. Strasne ma potesil na omsi. Bola za mna a pri prosbach ked hovoril :"Pane, prosime ta o pozehnanie pre nasho brata Michala, ktory sa doziva krasneho jubilea 20 rokov" sa na mna usmial - bolo to citit ze to citi uplne uprimne - aspon mne sa to zdalo a to bol pre mna vacsi darcek od neho ako ta flaska.
Krstna sa ma v poslednom case vypytuje len na Dominiku... a ja sa jej preto kvoli danej situacii snazim stale vyhnut. Ale stale sa to neda - ale pravdu jej nechcem povedat. Take veci vlastne nemam ani s kym rozobrat. S Ludkou sice dost casto a tom rozpravame - v poslednom case co raz viac. Ale i tak neviem... Mozno ze mam kopu ludi s ktorymi by som to mohol rozobrat, len sa bojim ze mi povedia to co nehcem pocut... :( Chcela ju vidiet tak som jej ukazal fotku z oznamka co mi dala.. Na ten den nikdy nezabudnem ked mi ho dala :) prisla k nam do Slanca, boli sme na hrade, dali sme si Vianocne darceky (dostal som sal) a zmeskali sme bus - bola to vlastne moja vina lebo som si to zle zorganizoval ale co uz - ja som aj tak chcel byt s nou co najdlhsie taze mne osobne to prislo vhod :) ale skoro mi preto umrzla - je velmi citliva na zimu. Bol to pekny den :) ... a teraz. Co je teraz? Sam neviem... mam ju strasne rad, ale uz sa bojim povedat ze ju lubim. Sklamal som sa asi a potrebujem sa asi ujistit alebo nabrat odvahu aby som to mohol povedat zase, hoc to citim... ale uz viac o tom tu nebudem - dnes urcite nie.
Taze ina tema este. Dnes som prisiel na klavesove skratky. Uz davnejsie som poznal tieto :
† (alt a 0134) ‡ (alt a 0135) a ™ (alt a 0153) ale objavil som nove a jednoduhsie :-D budem asi tento tyzden skusat vsetky mozne kombinacie a zapisovat si ich :-D :
☺ (alt 1) ☻ (alt 2) ♥ (alt 3) ♦ (alt 4) atd.... skusajte a hrajte sa :-D je to sranda a druhych tym ohurite ked si s nimi budete pisat ;-) :-D
↨♂♀♪►☼♫▒↕‼ :D
streda 4. februára 2009
nezlomnost
I ked do vnutra sa prepadam a cesty neviem najst,
ked topim sa v soli vlastnych slz.
ja na kamenny oltar chcem svoje srdce klast
a klaciac na kolenach,
hrdou rukou bit sa do prs.
Ja nepadnem v tom boji, On pri mne totiz stoji.
A i v case najhorsom,
nezabudam kym som.
utorok 3. februára 2009
2009-1989=20
Neukoncil som predosli clanok i preto, lebo dnes sa neda ani mysliet nejak extra fylozoficky :-D chcel som ho najprv napisat vcera, lenze tu sedela Ludka a potom Andrej taze sa nedalo. A dnes je to presne 20 rokov co som uzrel prvykrat svetlo sveta - alebo lepsie svetlo neoniek kosickej nemocnice... v kazdom okamihu dna, ked som si uvedomil, ze uz som tak stary :) som si spomenul na moju spoved z pred desiatich rokov. Duchovny mi vtedy blahozelal k mojmu veku a vravel, ze teraz to len pojde ako z kopca, ze sa nenazdam a bude tu 20, 30, 40 ... myslim, ze mal pravdu - uslo to strasne rychlo. TGV je sice stale najrychlejsie - neprekonal som ho, ale i tak... zbehlo to az sa bojim ci som nieco nezmeskal. Ludia sa obcas ocitnu tvarou v tvar otazke, ci to bolo spravne a ze keby sa to dalo tak ci by sa vratili a napravili to, alebo urobili uplne inak... Ja sa nesnazim na tuto otazku velmi mysliet. Spravil som chyby... a nebolo ich malo... ale spravil som ich aby som sa z nich poucil tak snad o dalsich desat rokov si budem moct zagratulovat, ze som zil lepsie, spravnejsie. Malo to tak byt a stalo sa. Treba sa pozerat pod nohy, aby sme nezakopli pri napredovani. Obcasne obzretie nie je zle, ale utapat sa v nostalgii nechcem...
Takze prejdem k niecomu krajsiemu... rad by som povedal, ze Dominika mi zablahozelala prva :), ale skutocnost je taka, ze kvoli spatnym informaciam si mnohy mysleli, ze mam narodky skor :-D. Ale ak mam brat len tento den tak tak aj bolo - Domka prva... potom vygenerovane spravy z fora stranky Evermotion a EngoyCG ( ...tam som uz nebol vecnost :D) a potom rodinny prislusnici :).
Bol som si sam spravit radost s Lukasom v meste. Vytiahol som 341 eur a siel si kupit darceky :).. nooo. darceky ako darceky :D odchadza nam graficka karta tak som objednal novu - trosku kvalitnejsiu. Potom som musel kupit farbu do tlaciarne bo uz mesiac nemame, dalej som kupil spacak na Put - nech nezmrznem... a este nejaky pripitok na nedelu a 8 rimskych svetlic na piatok :D na silvestra sme sa nimi ostrelovali a bola to supa tak pojdeme aj teraz :D uprostred noci - je to skoro ako scena z harryho potera - drzite v ruke dlhy klacek z ktoreho stielaju farebne letiace gulky :D odporucam kazdemu ale bacha na vlasi a odev z bavlny :D to sa rychlo chyta ... :D :D :D
Chcel som byt na narodky s Domkou, ale ma vela hodin - sice o hodinu menej ako som bol informovany (7) ale i tak vela a zajtra pise pisomku z nabozka - ked mi vravela ze z coho - ze sekty a prvych 6. storoci krestanstva tak sa mi az oci prevratili... netusil som ze co vsetko sa moze ucit na nabozenstve ked z neho maturujete... myslel som, ze pridete a poviete desatoro, patoro, sestoro, maximalne rozoberiete nejake evanjelium a idete... :D - asi idilka
no vidim, ze opat dlhy clanok :D nejak ma to pisanie chytilo... ale na Ludku to nema - kratke ale nadherne ;) - v jednoduchosti je sila a krasa - rad to hovorim a je to pravdive... asi sa musim zjednodusit :D
Vôľa
... musim sa opravit. Po doslovne polnocnom premyslani som dosiel k zaveru, ze v tom predoslom clanku sa v istej veci mylim. Ako som porovnaval Cestu s tymi talentmi - mylil som sa. Tie talenty nemozu byt uz danou cestou alebo danym zmyslom. Boh nam nedava individualny zmysel, ale dava nam myslim schopnosti, alebo moznosti a taktiez rady, ako tento zmysel hladat a to uz v hociakej zivotnej situacii. Dosiel som k tomu, ked som si pomyslel na toho spisovatela. Predtym bol vazenym psychologom z uznavanej rodiny a odrazu sa ocitol na dne v koncentracnom tabore - nemohol v obidvoch situaciach plnit rovnaky zmysel, co vysvetluje aj ten treti bod ako si najst individualny zmysel a taktiez tie priklady zeny a smetiara. Takze zmysel si hladame sami a myslim, ze nemusi byt len jeden. Tych zmyslov mozme mat viac. Ako ten smetiar i my mozme kazdu, pre nas neprijemnu, situaciu premenit na nieco krasne, nieco obohacujuce a naplnajuce.
Otazne je uz len, ako je clovek schopny i v tej najkrutejsej chvili mysliet na nieco krasne, mysliet na svoju zachranu. Mysliet na zmysel zivota. Preco vazan nekapituluje, ale bojuje dalej? V hlave sa pohravam s dvoma myslienkami. Jednou je ta, na ktoru som prisiel pocas toho polnocneho rozimania. Rozmyslal som, preco... a prisiel som k tomu ze aby ten vazan bol schopny zmyslu, musi mat volu pre zmysel (... bezpodmienecne potrebujem precitat tu knihu ...). Rozmyslal som co je to ta vôla. Dosiel som k niecomu takemu ako "schopnost konat" (avsak nie je to konecny verdikt... ma to muchy). Zo zaciatku som myslel, ze vola je automaticky schopnost konat dobro, ale asi to tak nie je. Myslim, ze vola je taka schopnost, ktoru dostal kazdy a kazdy ju formuje sam. Skor by som povedal ze to nie je schopnost konat ale schopnost "chciet konat" a zaroven schopnost "prinutit sa konat", ale ako pisem - este to nemam ucelene tak sa vratim zatial k "schopnosti konat". Takze formuje si ju kazdy individualne. Rozmyslal som aky je rozdiel medzi masovym vrahom a dajme tomu knazom. Obaja maju volu, ale jeden k zlu a druhy k dobru. Cim sa teda lisia okrem vole? Dosiel som k tomu (zatial), ze volu ovplivnuje svedomie- pre nas krestanov vnutorny hlas ducha svateho. Takze volu moze ovplivnovat aj toto. Ale i tak. Su ludia cisty a itak nevydrzia natlak krutosti. Tak ako??? Ako prezit chvile neznesitelne bez toho, aby sme stratili svoje hodnoty a este z nich vytazili i stastie a lasku ???
...................................To be continued (... urcite)
nedeľa 1. februára 2009
Laska ako produkt vyrovnanosti...
Laska je trpezliva, laska je dobrotiva, nezavidi, nevypina sa, nevystatuje sa, nie je nehanebna, nie je sebecka, nerozculuje sa, nemysli na zle, netesi sa z nepravosti, ale raduje sa z pravdy. Vsetko znasa, vsetzko veri, vsetko dufa, vsetko vydrzi.
prvy list Korintanom 13
Dominika ma "pozvala" na Put radosti (uz dlhsie som sa chcel niecoho podobneho zucastnit ale zatial bezuspesne... ale to je uz ina tema). Kona sa, ak si dobre pamatam, styrikrat do roka a kazda je na inu temu. V poslednom case rozoberaju postupne prave tento uryvok z Bilbie, ktorym som zacal, Hymnus na Lasku. Ta najblizsia (13-15.2.2009) bude na temu: Laska sa nevystatuje. Tak mi to nedalo a povedal som si, ze sa pripravim, trosku popremyslam, vytvorim si vlastny nazor a necham sa prekvapit ci ma tam vo svojom nazore len upevnia, abo ten smer trosku napravia...
Laska sa nevystatuje. Vystatovat sa, to znamena vyvysovat sa nad druhych, pohrdat ostatnymi, milovat len seba. Kedze Laska taka nie je, potom musi byt pokorna, pretoze to je podla mna opakom pychy. Ale aby som lepsie potom pochopil co to vlastne znamena tak si musim to slovo rozobrat. Co teda znamena byt pokorny, co je to ta pokora?? Myslim, ze mnohy z nas pomyslia najprv na skromnost ked sa povie pokora. Mna vsak napadne skor vyrovnanost duse. Niektory ludia totiz tu skromnost pretlacuju nad vsetky svoje schopnosti a potom sa ich skromnost stava prehnanou. Poznam ludi ktori su doslova "pysni na svoju skromnost". Skromnost je dobra vlastnost, ale myslim ze je to taka vlastnost, ktoru si vie vypracovat kazdy. Myslim, ze kazdy sme do vienka dostali nieco viac, co by sme mali hladat. Teraz myslim na Jezisovo podobenstvo o talentoch. Neviem ho uplne naspamat, ale v skratke: pan odchadzal z krajiny a svoj majetok rozdelil trom sluhom. Jednemu dal 5 talentov, dalsiemu 3 a poslednemu 1 a odisiel. Prvy sluha siel na trh a svojich 5 talentov zdvojnasobil na 10. Druhy siel podobne a taktiez svoj podiel zdvojnasobil z 3 na 6. Avsak posledny sluha sa bal, ze o svoj 1 talent pride a tak ho zakopal. Dalej uz asi viete co sa stalo. Pan sa vratil, pochvalil prvych dvoch sluhov a pokarhal posledneho ze svoj talent zakopal. Co tym chcem povedat? Len tolko, ze si myslim, ze ak chceme dosiahnut vyrovnanost, nemali by sme zahadzovat tie svoje talenty a pochovavat ich. Ak sme ich este nenasli najdime ich a znasobujme ich. K tomu podobenstvu chcem este podotknut taky historicky fakt. Talent bola urcita suma vtedajsej meny, ktora predstavovala vysku v nasich uz zaslich korunach 1 000 000. Cize to nebola mala ciastka ktoru dostali. My sme tiez dostali od Pana svoje talenty. Mozno niekto 5, mozno iny zas jeden, ale nikdy to nie je malo. Boh vie kolko dal komu a pri sude na to nezabudne. Ludia, ktori maju vacsinou ten jeden talent, potom si vacsinou myslia, ze nic nemozu dosiahnut a niekedy ten pocit bezmocnosti utapaju v hladani chyb na tych, ktori nieco dosiahli - coho su prikladom bulvare. Boh urcil kazdemu z nas nejaku cestu, zmysel, a len na tejto ceste mozme byt naozaj stastni. A clovek naozaj stastny je aj naozaj milujuci. Mozno mi budete oponovat, ze to je nezmysel...
Cital som teraz jeden clanok s nazvom "Milujem Ta a bodka". V nom autor pripomina, ze slovencina je na pojem, vlastne cit, Laska velmi chudobny, pretoze laska ma mnozstvo podob. Autor tam uviedol priklad z grectiny, v ktorej existuje niekolko pojmov na rozne "druhy" lasky. Posledny, ktory uviedol, a ktoremu sa aj venoval, bol:
"Agape - láska k blížnemu. V Novom zákone je práve toto tá láska, ktorou nás miluje Boh, ale zároveň, ktorou my máme milovať jeho i seba navzájom."
A o tejto Laske hovorim aj ja. Neviem ci mate skusenost s tym pocitom naplnenia, pocitom cisteho stastia, ked by ste chceli jasat, spievat, tancovat, chvalit, ale hlavne rozdavat. Rozdavat seba druhym. Nechat ich, nech sa napiju z vasho stastia, z vasej radosti. Ja som takyto pocit uz parkrat zazil a mozem vam povedat, ze takyto clovek, ktory je tejto radosti plny ani nepomysli na povyseneckost, na pychu. Praveze naopak, odrazu miluje kazdeho, aj ked mu ublizili, mozno ho to trapi, ale nezahadzuje nic. Chce rast a chce pomoct rast aj ostatnym okolo.
Kedze tu radost dosiahneme len na ceste, ktoru nam urcil Boh, zostava nam len otazka ako ju hladat. Kde najst zmysel nasho zivota, v ktorom sa naplnime? Pomocou predosleho clanku som sa nastastie dostal k dalsiemu. Autor v nom tentokrat pise o rakuskom psychiatroviViktorovi Emanuelovi Franklovi, zakladatelovi logoterapie, ktory vidal zopar velmi zaujimavych knih, ktore aj momentalne ja sam zhanam. Prezil koncentracne tabory a po vsetkych svojich skusenostiach sa zaoberal aj zmyslom zivota. Podla neho existuju tri sposoby ako najst individualny zmysel:
"1) Plnením povinností a zdolávaním životných výziev, respektíve tvorivým vykonávaním nejakej zmysluplnej práce.
2) Zažívaním niečoho (krása prírody, umenia) alebo niekoho (láska k nejakej osobe, vzťah k Bohu, priateľom).
3) Ak je človek konfrontovaný s neznesiteľnou situáciou, ktorá sa nedá zmeniť tvorivým úsilím, stále je z nej možné vydolovať zmysel. A to postojom, ktorý trpiaci človek k takej situácií zaujme."
Dalej autor este uvazda uryvky z knihy "Vôla k zmyslu" :
"Nie je to len o väzňoch v koncentračnom tábore. Frankl vo svojej knižke Vôľa k zmyslu píše o prípade mladej ženy, ktorá bola v osemnástich rokoch postrelená a ochrnula. Mohla fungovať len pomocou tyčinky v ústach. No aj v takto limitovanej krajnej situácií našla v sebe priestor vnútornej slobody a zvolila si stanovisko, ktorým napokon svojmu utrpeniu dala zmysel. V novinách a televízií vyhľadávala príbehy ľudí s problémami a potom im písala povzbudzujúce listy, aby im vliala útechu.
Frankl spomína aj smetiara, ktorý dostal nemecké štátne vyznamenanie. Dal totiž svojej (spoločnosťou relatívne zaznávanej) práci dodatočný zmysel tým, že medzi smeťami vyhľadával zahodené hračky, ktoré potom po večeroch vo voľnom čase čistil, opravoval a následne rozdával chudobným deťom."
Tak nestracajte nadej a proste o schopnost vidiet pozitivne i v negativnom ak sa vam zda, ze ste v slepej ulicke.
... a to by bol asi zaver mojej uvahy. Mozno, ze som sa nedrzal az tak temy, ale myslim, ze ak clovek chce dosiahnut ozajstnu Lasku, tu lasku-agape (pretoze myslim, ze Pavol pise prave o tejto laske) musi najst ten svoj zmysel, tu svoju cestu, ktoru dostal od Boha a tak dosiahne aj stastie a s nim aj Lasku. Laska a stastie sa totiz nedaju ziskat, ak po nich dychtivo "ideme".
Na zaver este chcem napisat nieco, co sa mi pacilo vo filme "Kingdom of Heaven" a akosi mi to utkvelo v pamati. Hlavny hrdina v jednej pasazi filmu povedal:" Co by som bol za muza, keby som svoju pôdu nezvelebil?" Aby som nediskriminoval nezne pohlavie :-) tak bol to americky film a slovo "man" znamena v anglictine nie len muz ale i clovek... ;-) Takze nenechavajme spustnut nasu "podu", ktoru sme dostali od Boha.
linky na tie dva clanky:
