dnesny den bol plny skusok - a este asi aj bude.. ale zatial co skuska - to zlyhanie :-(... ale ako sa Zem nezastavitelne toci tak i moj zivot napreduje dalej a mne neostava nic ine, len sa priputat. Nezda sa mi, ze by siel prirychlo, len mam pocit ze nejdem cestou ale polom. Abo skor lesom? takym tmavym - sem tam svetielko cez koruny stromov, ktore su tak vysoko, ze ma az hlava boli ked sa v nich snazim to svetlo najst. Neni to len beznadej - snazim sa tej potvore vyhnut, ale kazdym padom si pripadam slabsi.. dnes som pozeral Batmana a Alfred opat povedal svoje :" .. padame, aby sme sa naucili vstat." .. a opat chvilka usmevu, chvylka zdvihnutej hlavy, chvilka pocitu, ze to neni zbytocne... a opat pad a opat tma a opat zufalstvo... Julka mala pravdu, ze v takej chvili je to nebezpecne a treba byt silny lebo diabol ma v takej dobe takmer otvorene dvere.
Vcera som videl jeden film, ktory som videl velmi davno - Garden state (slovensky nazov neviem). Chvilami som mal pocit, ze ten film je o mne. Az na to, ze ja nie som zid a ze si myslim, ze v Boha verim... a az na ten happyend - mam rad filmy s happyendom - sice je to vraj uz klise, ale preco by som mal byt po filme smutny? Uz nechcem smutit. Uz som asi smutil vela. Chcem sa usmiat, chcem sa opriet o rameno a povedat :" Vdaka, ze si tu... mam ta rad" ... a chcem plakat uz len od stastia...
piatok 27. marca 2009
piatok 20. marca 2009
...
Kto sa ma v tebe vyznat?
ked neodhalis ani kusok seba
ked nepovies co citis
ked nepovies "chcem len teba"
Ked sa spravas odmerane
ked sa citim sam a ne dne
ked nechces pocut moje slova
ktore skladat ti chcem zas a znova
Preco clovek nemysli na vyznam
a vety sklada bez rozmyslu
a zajtra si ani nepriznam
ze som skaldal niekomu prislub
nechcem zabudnut ale utrpenia sa bojim este viac
po nociach len hladim na mesiac
a po lici mi steka slza
studena a zmrzla
ked neodhalis ani kusok seba
ked nepovies co citis
ked nepovies "chcem len teba"
Ked sa spravas odmerane
ked sa citim sam a ne dne
ked nechces pocut moje slova
ktore skladat ti chcem zas a znova
Preco clovek nemysli na vyznam
a vety sklada bez rozmyslu
a zajtra si ani nepriznam
ze som skaldal niekomu prislub
nechcem zabudnut ale utrpenia sa bojim este viac
po nociach len hladim na mesiac
a po lici mi steka slza
studena a zmrzla
nedeľa 15. marca 2009
dokonaly=sväty=vstupenka do neba
... dnes som sa bol len tak prejst s Andym na izranskej ceste a nejako sme dosli v rozhovore k evanjelikom a k tomu, ze neuznavaju pannu Mariu a svatych. Moj prvotny nazor na svatych a podobne bol asi taky, ze akosi som nevidel zmysel sa k nim modlit. Prislo mi to skor ako porusovanie prveho bozieho prikazania (vid priklad juhoamericke staty a ich modlitby k svatemu Antonkovi). Ja som to chapal tym stylom ze svaty, to je byt dokonaly (co od nas ziada aj Boh). Ty svaty dosiahli tu duchovnu dokonalost a nam by mali byt prikladom v zivote. Ukazkou "ze sa to da" a nevidel som nejaky dovod sa k nim modlit - bral som ich ako taku dopravnu znacku na ceste zivota. Ale potom brat povedal, ze pri modlitbe k svatemu neziadam o odpustenie abo nieco take (co by bolo fakt uz porusenie 1. prikazania) ale o orodovanie - a to preto lebo kedze su svaty - asi su urcite v nebi, blizko Boha a mozu ho o to prosit. Vtedy mi doslo ze vlastne v nebi su vsetci svaty... aspon nejak tak sme to prebrali.. zaujimave hypotezy...
tym ma aj napada taka tema na ktoru niekedy myslim, ze mnoho ludi - i veriacich, akosi neveri na take veci. Myslim, ze pojmy ako nebo, peklo, diabol, zly duch, anjel beru skor ako nieco mytologicke a rozpravkove. Sme v dobe ked sa kazdy snazi vsetko odvovodnit logicky a vedecky. No myslim ze nie vsetko sa da odvodit tymto sposobom. Ja verim na zazraky. Ved si precitajte trosku z Pisma a tam je skoro v kazdom texte nejaky zazrak. Minule som si tak cital jedno evanjelium (uz si nespomeniem ze ktore ale tusim ze to bolo ked Jezis vzkriesil mrtve dievca) a tak som si predstavil ze som jednym z davu. Lebo clovek ked to precita tak to zoberie asi tak nadnesene, asi tak ze:" aaa, Biblia". To ze sa v Biblii pise o zazrakoch sa berie nejak ako za samozrejmost. V dnesnom svete uz nemame take zazraky ako v Biblii (sice aj take sa najdu), ale ja osobne mam pocit ze kazdodenny zivot je preplneny zazrakmi - sice len takymi drobnymi.Osobne som mal moznost zazit take. Mozno ze keby som vam ich povedal tak by ste povedali :"Aaale, to je len nahoda, alebo len nieco bezne..." ale ja to beriem inak.
Prednedavnom na pokeci napisal jeden chalan (neviem presne) :"Doba, ked zili apostoly bola plna zazrakov aby ludia uverili a apostoly zapisovali, po ich smrti ked uz to bolo spisane, nebolo treba zazrakov - staci verit Pismu" . Nenapisal som to presne, to staci som tam dostrcil ja - a to kvoli tomu ze je to tak jenoduche pochopit a pritom tak zlozite uverit. Dnes tu mame miliony Tomasov ktori neveriacky krutia hlavami a pytaju si zazraky. Ale v Biblii Jezis hovori tiez o pokoleni, ktore neuveri ani zazrakom a prednedavnom bola citana pasaz z Izaiasa, kde hovori, ze ludia co neuveria Mojzisovim slovam, neuveria ani keby niekto zmrtvych vstal. Naozaj prorocke slova...
Na druhej strane ma boli, ze taky ludia sa potom asi nedostanu do neba, alebo ja neviem. Stale asi budu zapierat...
tym ma aj napada taka tema na ktoru niekedy myslim, ze mnoho ludi - i veriacich, akosi neveri na take veci. Myslim, ze pojmy ako nebo, peklo, diabol, zly duch, anjel beru skor ako nieco mytologicke a rozpravkove. Sme v dobe ked sa kazdy snazi vsetko odvovodnit logicky a vedecky. No myslim ze nie vsetko sa da odvodit tymto sposobom. Ja verim na zazraky. Ved si precitajte trosku z Pisma a tam je skoro v kazdom texte nejaky zazrak. Minule som si tak cital jedno evanjelium (uz si nespomeniem ze ktore ale tusim ze to bolo ked Jezis vzkriesil mrtve dievca) a tak som si predstavil ze som jednym z davu. Lebo clovek ked to precita tak to zoberie asi tak nadnesene, asi tak ze:" aaa, Biblia". To ze sa v Biblii pise o zazrakoch sa berie nejak ako za samozrejmost. V dnesnom svete uz nemame take zazraky ako v Biblii (sice aj take sa najdu), ale ja osobne mam pocit ze kazdodenny zivot je preplneny zazrakmi - sice len takymi drobnymi.Osobne som mal moznost zazit take. Mozno ze keby som vam ich povedal tak by ste povedali :"Aaale, to je len nahoda, alebo len nieco bezne..." ale ja to beriem inak.
Prednedavnom na pokeci napisal jeden chalan (neviem presne) :"Doba, ked zili apostoly bola plna zazrakov aby ludia uverili a apostoly zapisovali, po ich smrti ked uz to bolo spisane, nebolo treba zazrakov - staci verit Pismu" . Nenapisal som to presne, to staci som tam dostrcil ja - a to kvoli tomu ze je to tak jenoduche pochopit a pritom tak zlozite uverit. Dnes tu mame miliony Tomasov ktori neveriacky krutia hlavami a pytaju si zazraky. Ale v Biblii Jezis hovori tiez o pokoleni, ktore neuveri ani zazrakom a prednedavnom bola citana pasaz z Izaiasa, kde hovori, ze ludia co neuveria Mojzisovim slovam, neuveria ani keby niekto zmrtvych vstal. Naozaj prorocke slova...
Na druhej strane ma boli, ze taky ludia sa potom asi nedostanu do neba, alebo ja neviem. Stale asi budu zapierat...
sobota 14. marca 2009
Tri dni
Prečo moje srdce plače, túžobne lapá po dychu,
včera to bolo ešte krásne, dnes však sedím sám v tichu.
Iba som chcel byť s tebou a dívať sa ti do očí,
iba som si prial, nech sa to nikdy neskončí.
Túžil som počuť tvoje ÁNO, NIE a zopár viet rozvitých.
Je to azda len pár snov, pre mňa v hĺbkach noci ukrytých.
Prečo si niekedy tak chladná a nevidíš v druhom lásku Človeka?
Prečo len hľadíš na to vonkajšie, veď nepoznáš čo je Pravda odveká?
Tebe boli tajomstvá odhalené a i tak si oči zavieraš.
Azda sa bojíš a radšej to všetko popieraš?
Ja všetko som ti dať chcel, a podeliť sa so svojim poznaním,
svojou radosťou i smútkom, dokázať Lásku konaním.
Vylieval som sa ti do dlaní ako voda, ktorá ti chce pery ovlažiť,
no ty si ma prstami nechala pretieknuť a na zemi chladom poraziť.
...
No i tak ti ďakujem, moja Dominika,
hoc mi z teba rozum uniká.
Viem že stretnúť som ťa mal,
lebo predvčerom som ešte spal,
no dnes som zo sna vstal.
včera to bolo ešte krásne, dnes však sedím sám v tichu.
Iba som chcel byť s tebou a dívať sa ti do očí,
iba som si prial, nech sa to nikdy neskončí.
Túžil som počuť tvoje ÁNO, NIE a zopár viet rozvitých.
Je to azda len pár snov, pre mňa v hĺbkach noci ukrytých.
Prečo si niekedy tak chladná a nevidíš v druhom lásku Človeka?
Prečo len hľadíš na to vonkajšie, veď nepoznáš čo je Pravda odveká?
Tebe boli tajomstvá odhalené a i tak si oči zavieraš.
Azda sa bojíš a radšej to všetko popieraš?
Ja všetko som ti dať chcel, a podeliť sa so svojim poznaním,
svojou radosťou i smútkom, dokázať Lásku konaním.
Vylieval som sa ti do dlaní ako voda, ktorá ti chce pery ovlažiť,
no ty si ma prstami nechala pretieknuť a na zemi chladom poraziť.
...
No i tak ti ďakujem, moja Dominika,
hoc mi z teba rozum uniká.
Viem že stretnúť som ťa mal,
lebo predvčerom som ešte spal,
no dnes som zo sna vstal.
Sobota v sade
.. tak ako predoslu sobotu tak aj tu dnesnu sme boli s bratom strihat broskyne v sade. Sad mame docela velky, cize roboty je stale. Ale nechcel som pisat o robote... Uz minuly tyzden ked sme tam prisli ma opat naplnil uzasny pocitu, skoro nieco ako pocit domova. Pocit ktory by sa dal pomenovat vetou :" Tu chcem umriet..." Vystupil som z auta a prv nez som sa nadychol ma privital prijemny, trosku studeny vetrik. Sta sa mi hodil okolo krku ako blizka osoba, ktora na mna uz dlho cakala. Nadychol som sa s tymto pocitom a nosom mi prebehli myslienky a spomienky na les, travu, vodu, vietor, jar, stromy... prirodu ako vrchol Bozieho diela. Pripadal som si ako jeden z mojich oblubenych filmovych hrdinov, ked sa vracia domov po vitaznom, oslobodzujucom boji, zoskakuje z kona a nadovsetko si vazi tuto chvilku, ze moze byt opat tam kde patri. Vychutnaval som si kazdy krok, hoc som vedel, ze zanedlho budem musiet tvrdo makat. Ale praca ide aj tak od ruky ked sa nachadzate v tom lone "matky prirody". Zobral som si so sebou MP3ku, ze budem pocas strihania pocuvat hudbu, ale nedokazal som prerusit to spojenie medzi mnou a Bohom. Ano, ja to beriem presne tak... On nam dal mnoztvo toho krasna, ktore nas obklopuje kazdy den a casto na to zabudame. Dal nam ho aby sme sa z neho tesili. A tym, ze sa z neho vieme takto tesit je podla mna tiez jeden sposob vzdavania chvali... Dnes to uz mozno nebolo take intenzivne ako minulu sobotu, ale i tak sa mi tam velmi paci a chcem dodrzat to co som si zaumienil - ze si tam ako buduci stavbar postavim nejaku chatku a na starobu sa uchylim prave tam :-)
Dakujem...
Dakujem...
streda 11. marca 2009
40. Put radosti - NEDELA
sorry ze tak neskoro ale nebol nejak cas a na tyzden mi padol net :-D
ale stacilo vyhovoriek - pustme sa do pisania / citania ;-) - ale bude to len strucne (aj preto ze si moc toho uz nepamatam :D)
... vyspal som sa uz lepsie - unava bola vacsia nez samotna bolest. Ale nespal som dlho - o siestej som bol uz na nohach v kupelni a umyval si zuby. Aj ostatny sa pomali preberali. Opat som ako rane vtaca zisiel dole a ako medzi prvymi som uz sedel v telocvicni cakajuc na modlitbu a pocuval kapelu ako sa "steluje" :). Uz som si uvedomval koniec pekneho vikendu a len som to nechaval tak mnou plynut... ani som sa nenazdal a telocvicna uz bola plna. Rejzo (sorry ze v predoslich clankoch som ho volal rezo - uz ma patricne osoby opravili) opat s nami zasarapatil nech trosku zijeme a nespime si na usiach. Pomodlili sme sa spolocne, naranajkovali, niektory uz pobalili - uz mala nasledovat len omsa a po omsi adio... ja som sa siel hned pobalit nech som pripraveny. Spacak som LTT natlacil do obalu a ten so zvyskom veci do vaku. Omsa bola pekna. Hlavne kazen sa mi pacila. otec Marian (abo martin?..uz neviem)rozpraval pribeh o jednom mladom poziarnikovi ako zachranil zivot jednej starenke svojou vierou v uspech akcie aj ked sa zdala byt nemozna, priam sialena. Bol to pekny pribeh a na mna dost zabral... po omsi (abo pred?) sme si este v skupinke povymienali kontakty a rozlucili sa a uz sa len behalo s vakmi a dievcata i s matracami :D (ony spali ako v bavlnke). Dole vo vestibule som cakal Dominiku. Ona v podstate cakala uz predtym mna po omsi a potom ja ju vo vestibule. Po chvilke sa uz zjavila a sli sme spolu rychlo k autobusom. Boli styry - jeden do presova a dalsie do michaloviec. Rychlo sme utekali k prazdnemu nech si mame kde sadnut. Za chvilu sme uz len oknom kivali Rejzovi a dalsim ludom vonku za oknom :) este som sa snazil v buse presvedcit Domku nech ideme vlakom ale ze nie... tak nie. Na autobusovej stanici sme zistili ze bus ide az o hodinu tak naproti bola dajaka hospodka tak sme si tam sli sadnut - my a este jej kamaratky z valalik. Dali sme si caj a nejake zvysne BeBe co mala Domka este vo vaku. Celkom usla ta hospodka. Vela som nerozpraval.... Po hodinke sme uz nastupovali na bus do KE.. bol preplneny - jedno miesto sme este nasli tak som nechal posadit sa Domku - nezne pohlavie musi sediet. Pocas cesty jej prislo zle - opat pocit bezmocnosti - len som na nu sypal nejake rady ktore poznam z osobnych skusenosti ked mi je zle alebo od mamky. V KE som jej dal este liek co som mal so sebou a napit z vody. Na vzduchu jej uz bolo lepsie - sice neskor mi vravela ze potom jej este bolo dost zle - ale ked sme sa lucili uz vyzerala lepsie.. chuda moje.. este jedno objatie a utekal som na svoj bus. Sedela v nom uz Monika. Ona sla vlakom :D. Tak sme pokecali o dojmoch a pocitoch - posmiali sa a prebrali to, ze sa tesime nadalsiu put :)...
Home, sweet HOME...
...a posledne Rejzove slova: Boh ma plne zuby tych, ktori ho maju plne usta ;-) tak zime
ale stacilo vyhovoriek - pustme sa do pisania / citania ;-) - ale bude to len strucne (aj preto ze si moc toho uz nepamatam :D)
... vyspal som sa uz lepsie - unava bola vacsia nez samotna bolest. Ale nespal som dlho - o siestej som bol uz na nohach v kupelni a umyval si zuby. Aj ostatny sa pomali preberali. Opat som ako rane vtaca zisiel dole a ako medzi prvymi som uz sedel v telocvicni cakajuc na modlitbu a pocuval kapelu ako sa "steluje" :). Uz som si uvedomval koniec pekneho vikendu a len som to nechaval tak mnou plynut... ani som sa nenazdal a telocvicna uz bola plna. Rejzo (sorry ze v predoslich clankoch som ho volal rezo - uz ma patricne osoby opravili) opat s nami zasarapatil nech trosku zijeme a nespime si na usiach. Pomodlili sme sa spolocne, naranajkovali, niektory uz pobalili - uz mala nasledovat len omsa a po omsi adio... ja som sa siel hned pobalit nech som pripraveny. Spacak som LTT natlacil do obalu a ten so zvyskom veci do vaku. Omsa bola pekna. Hlavne kazen sa mi pacila. otec Marian (abo martin?..uz neviem)rozpraval pribeh o jednom mladom poziarnikovi ako zachranil zivot jednej starenke svojou vierou v uspech akcie aj ked sa zdala byt nemozna, priam sialena. Bol to pekny pribeh a na mna dost zabral... po omsi (abo pred?) sme si este v skupinke povymienali kontakty a rozlucili sa a uz sa len behalo s vakmi a dievcata i s matracami :D (ony spali ako v bavlnke). Dole vo vestibule som cakal Dominiku. Ona v podstate cakala uz predtym mna po omsi a potom ja ju vo vestibule. Po chvilke sa uz zjavila a sli sme spolu rychlo k autobusom. Boli styry - jeden do presova a dalsie do michaloviec. Rychlo sme utekali k prazdnemu nech si mame kde sadnut. Za chvilu sme uz len oknom kivali Rejzovi a dalsim ludom vonku za oknom :) este som sa snazil v buse presvedcit Domku nech ideme vlakom ale ze nie... tak nie. Na autobusovej stanici sme zistili ze bus ide az o hodinu tak naproti bola dajaka hospodka tak sme si tam sli sadnut - my a este jej kamaratky z valalik. Dali sme si caj a nejake zvysne BeBe co mala Domka este vo vaku. Celkom usla ta hospodka. Vela som nerozpraval.... Po hodinke sme uz nastupovali na bus do KE.. bol preplneny - jedno miesto sme este nasli tak som nechal posadit sa Domku - nezne pohlavie musi sediet. Pocas cesty jej prislo zle - opat pocit bezmocnosti - len som na nu sypal nejake rady ktore poznam z osobnych skusenosti ked mi je zle alebo od mamky. V KE som jej dal este liek co som mal so sebou a napit z vody. Na vzduchu jej uz bolo lepsie - sice neskor mi vravela ze potom jej este bolo dost zle - ale ked sme sa lucili uz vyzerala lepsie.. chuda moje.. este jedno objatie a utekal som na svoj bus. Sedela v nom uz Monika. Ona sla vlakom :D. Tak sme pokecali o dojmoch a pocitoch - posmiali sa a prebrali to, ze sa tesime nadalsiu put :)...
Home, sweet HOME...
...a posledne Rejzove slova: Boh ma plne zuby tych, ktori ho maju plne usta ;-) tak zime
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
