Čítam knihu od Guya Gilberta (francúzsky kňaz a vychovávateľ)- Evanjelium podľa svätého lotra. Nie som ďaleko - čítam ju vlastne veľmi pomaličky, už od Vianoc. Včera pred spaním som si dočítal 16. kapitolu. Volala sa "Krása spasí svet". Už od začiatku myslím bolo známe, že ak niekto chcel meditovať, kontemplovať, tak lepšie miesto ako príroda si na to vybrať nemohol. Byť obklopený stvorením a chválospevmi prírody v podaní spevu vtákov či žblnkajúcej vody v potoku.To ticho a samota. Je to proste úžasné. Dnešný svet sa vyhýba tichu. To je škoda. Hlavne teraz, keď má toľko problémov.
"V samote mi múdrosť zjavuješ." Žalm 51
"Žijem pre dnešný deň" - to je motto mojich posledných dní, ktoré som mal možnosť prežiť. Žiť pre Krista je super. A je to i super ťažké. Ale po takýchto dňoch máte potom úplne iný pocit. Lepší... že neboli premárnené. A i keď vidíte, na čom všetkom ešte musíte pracovať, stále je to lepšie.
Za ten čas som úplne zabudol na to všetko okolo školy a tak. Pripomenul mi to až dnes ráno otec. Opäť som si uvedomil, ako ľahko sa viem pripraviť o pokoj. Stačila jedna otázka a takmer mi rupli nervy. Úplne som zabudol myslieť na svoju budúcnosť v tom ponímaní, že čím sa uživím a podobne. Niekedy pochybujem i o škole, i o grafike. Nemám to ešte stále vyriešené... Tieto dni boli proste krásne. Starať sa o ľudí, starať sa o prírodu. To bolo krásne. Možno je to zlé, nesprávne - myslieť, vlastne nemyslieť na seba a svoju budúcnosť. Mne osobne pri tom všetkom mi to príde až druhoradé. Neviem. Chápem rodičov, že sa trápia. Že chcú, aby som bol zabezpečený do života. Žeby som nemusel drieť. Ale - čo by som bol, ak by som Lásku nemal? Čo by mi osožilo, keby som mal všetko na svete, ale Lásku by som nemal? Pre mňa je prvoradý Boh. A aj keď to tak stále nevyzerá, je prvoradé pre mňa to, aby bol prvoradý pre mňa Boh.
"V samote mi múdrosť zjavuješ." Žalm 51
Je strašné byť zmietaný v otázkach a v predstavách možných odpovedí.
Je dobré vedieť, že je pri vás a že vám pomôže.
streda 31. marca 2010
streda 24. marca 2010
Til Kingdom Come - COLDPLAY
Still my heart and hold my tongue
I feel my time
My time has come
Let me in
Unlock the door
I never felt this way before
And the wheel just keeps on turning
The drummer begins to drum
I don’t know which way I’m going
I don’t know which way I’ve come
Hold my head inside your hands
I need someone who understands
I need someone, someone who hears
For you I’ve waited all these years
For you I’d wait 'til kingdom come
Until my day, my day is done
And say you'll come and set me free
Just say you'll wait, you'll wait for me
In your tears and in your blood
In your fire and in your flood
I hear you laugh, I heard you sing
I wouldn’t change a single thing
And the wheels just keep on turning
The drummers begin to drum
I don’t know which way I’m going
I don’t know what I’ve become
For you I’d wait 'til kingdom come
Until my days, my days are done
And say you'll come and set me free
Just say you'll wait, you'll wait for me
Just say you'll wait, you'll wait for me
Just say you'll wait, you'll wait for me
I feel my time
My time has come
Let me in
Unlock the door
I never felt this way before
And the wheel just keeps on turning
The drummer begins to drum
I don’t know which way I’m going
I don’t know which way I’ve come
Hold my head inside your hands
I need someone who understands
I need someone, someone who hears
For you I’ve waited all these years
For you I’d wait 'til kingdom come
Until my day, my day is done
And say you'll come and set me free
Just say you'll wait, you'll wait for me
In your tears and in your blood
In your fire and in your flood
I hear you laugh, I heard you sing
I wouldn’t change a single thing
And the wheels just keep on turning
The drummers begin to drum
I don’t know which way I’m going
I don’t know what I’ve become
For you I’d wait 'til kingdom come
Until my days, my days are done
And say you'll come and set me free
Just say you'll wait, you'll wait for me
Just say you'll wait, you'll wait for me
Just say you'll wait, you'll wait for me
streda 17. marca 2010
ta žeby sa nepovedalo
Ta píšem žeby sa nepovedalo že nepíšem. :D
Zdanie, že oco je uzmierený s faktom, že budem robiť grafiku, bolo fakt len zdanie. Nenormálne ho šokovalo, keď som povedal, že sa tým chcem živiť, pritom som mu to už hovoril. Takže opäť bola nejaká tá kázeň. Nechcem aby to vyznelo, že to mám na háku. Osobne ma to mrzí, priam štve - i z toho dôvodu, že mňa to robí nepokojným a nahnevaným a potom zle reagujem na podnety a i z toho, že i oni - mamka a ocko - sú potom nervózny a podobne. Niekedy sa mi to zdá neriešiteľné. Inokedy by som najradšej kapituloval a povedal na všetko áno, nech je kľud. A zriedkavo si predstavujem, že sa odvážne postavím a poviem všetko. Mne ani pri tom nejak neprekáža to, že čo so mnou bude, ale to, aká sme rodina - že si nerozumieme a podobne. Nechcem tu vypisovať detaily, lebo mi to už príde skôr ako ohováranie než konštruktívne vysvetľovanie.
Som vďačný Bohu za to, čo mám. Za to ako sa stará, i keď to možno niekedy nevidím. A často si prídem ako málo vďačný, že dávam Bohu málo za to mnoho, čo mi dáva On. Modlím sa za pokoru. Za túžbu po pokore. Myslím, že v nej korení Láska.
Nemám predstavu, že som nič. Skôr mám vieru, že som v Božích rukách. Nesedím si preto len tak na zadku. Snažím sa konať. Vo vízií modlitieb 24/7 je jedna veta :
"Modlia sa, ako keby všetko záviselo od Boha a žijú, ako keby všetko záviselo od nich."
Predtým sa mi tá veta zdala veľmi sporná. Dnes ju možno chápem lepšie. Možno ešte stále málo konám a hanbím sa za svoje konanie. Už nevyhľadávam psychologické "ospravedlnenia", prečo som taký. Len vysvetľujú, nič neriešia.
To ako skončím vie len Boh a ja mu chcem byť verný v každej možnej životnej situácii. Cítim, že grafika je správny smer. I takto sa dá osláviť Kristus. Média dnes majú veľký vplyv, tak prečo ich nevyužiť i na dobrú vec.
Zdanie, že oco je uzmierený s faktom, že budem robiť grafiku, bolo fakt len zdanie. Nenormálne ho šokovalo, keď som povedal, že sa tým chcem živiť, pritom som mu to už hovoril. Takže opäť bola nejaká tá kázeň. Nechcem aby to vyznelo, že to mám na háku. Osobne ma to mrzí, priam štve - i z toho dôvodu, že mňa to robí nepokojným a nahnevaným a potom zle reagujem na podnety a i z toho, že i oni - mamka a ocko - sú potom nervózny a podobne. Niekedy sa mi to zdá neriešiteľné. Inokedy by som najradšej kapituloval a povedal na všetko áno, nech je kľud. A zriedkavo si predstavujem, že sa odvážne postavím a poviem všetko. Mne ani pri tom nejak neprekáža to, že čo so mnou bude, ale to, aká sme rodina - že si nerozumieme a podobne. Nechcem tu vypisovať detaily, lebo mi to už príde skôr ako ohováranie než konštruktívne vysvetľovanie.
Som vďačný Bohu za to, čo mám. Za to ako sa stará, i keď to možno niekedy nevidím. A často si prídem ako málo vďačný, že dávam Bohu málo za to mnoho, čo mi dáva On. Modlím sa za pokoru. Za túžbu po pokore. Myslím, že v nej korení Láska.
Nemám predstavu, že som nič. Skôr mám vieru, že som v Božích rukách. Nesedím si preto len tak na zadku. Snažím sa konať. Vo vízií modlitieb 24/7 je jedna veta :
"Modlia sa, ako keby všetko záviselo od Boha a žijú, ako keby všetko záviselo od nich."
Predtým sa mi tá veta zdala veľmi sporná. Dnes ju možno chápem lepšie. Možno ešte stále málo konám a hanbím sa za svoje konanie. Už nevyhľadávam psychologické "ospravedlnenia", prečo som taký. Len vysvetľujú, nič neriešia.
To ako skončím vie len Boh a ja mu chcem byť verný v každej možnej životnej situácii. Cítim, že grafika je správny smer. I takto sa dá osláviť Kristus. Média dnes majú veľký vplyv, tak prečo ich nevyužiť i na dobrú vec.
streda 10. marca 2010
"Od zajtra ste nič"
-povedali mi v škole, keď som vyplnil žiadosť o zrušenie štúdia. To NIČ už aj pociťujem. Je to značne citeľné - deštruktívne. Príznaky : gradácia agresivity, výbuchy hnevu, nevoľnosť, strach.
Cítite sa ako zrnko v prachu uprostred púšte. Ako keby život okolo vás rýchlo plynul a vy len stojíte na mieste. Nevšíma si vás. Uvedomujete si svoju úbohosť, maličkosť a túžbu po veľkosti. Túžbu po "byť niečim". A zároveň z hnevu nad tým mávnete rukou a najradšej by ste rozkopali najbližšiu stoličku z hnevu nad celým systémom.
Som NIČ, keď nemám prachy. Som NIČ, keď nemám prácu. Som NIČ, keď nemám "papiere". Som NIČ.
Pozerám si showreely iných grafikov a chytá ma úzkosť. Nikdy nebudem tak dobrý. Tlačia ma do školy. Nech mám v ruke papier, diplom, a potom nech si robím čo chcem. Nikto neverí, že sa dá grafikou uživiť a ak prejavujú záujem, tak je veľmi silne hraný.
Neviem žiť takto. Do školy nechcem ísť. Viem, že ak by som zase šiel tak po roku sa to všetko opäť zopakuje. Na druhej strane sa bojím, že majú pravdu. Že naozaj ja som ten zlý, ten hlúpy, čo robí najväčšiu hlúposť svojho života. Už som sa predstavoval na rôznych miestach...
Niekedy sa len tak zastavím a dýcham. Hej, i zrnko prachu dýcha a vie sa tešiť. Teší sa hlavne z prírody a počasia. Z vetra a jeho šibalských hier. Zo slnka čo topí ľady.
Vzdialil som sa od Boha. Snažím sa síce viac, ale čím viac sa snažím, tým viac sa vzďaľujem. Niekde bude chyba. Kde sú tie dni, ktoré som žil po púti radosti či campfeste. Strácam akosi zmysel a neviem v čom nájsť naplnenie.
Cítite sa ako zrnko v prachu uprostred púšte. Ako keby život okolo vás rýchlo plynul a vy len stojíte na mieste. Nevšíma si vás. Uvedomujete si svoju úbohosť, maličkosť a túžbu po veľkosti. Túžbu po "byť niečim". A zároveň z hnevu nad tým mávnete rukou a najradšej by ste rozkopali najbližšiu stoličku z hnevu nad celým systémom.
Som NIČ, keď nemám prachy. Som NIČ, keď nemám prácu. Som NIČ, keď nemám "papiere". Som NIČ.
Pozerám si showreely iných grafikov a chytá ma úzkosť. Nikdy nebudem tak dobrý. Tlačia ma do školy. Nech mám v ruke papier, diplom, a potom nech si robím čo chcem. Nikto neverí, že sa dá grafikou uživiť a ak prejavujú záujem, tak je veľmi silne hraný.
Neviem žiť takto. Do školy nechcem ísť. Viem, že ak by som zase šiel tak po roku sa to všetko opäť zopakuje. Na druhej strane sa bojím, že majú pravdu. Že naozaj ja som ten zlý, ten hlúpy, čo robí najväčšiu hlúposť svojho života. Už som sa predstavoval na rôznych miestach...
Niekedy sa len tak zastavím a dýcham. Hej, i zrnko prachu dýcha a vie sa tešiť. Teší sa hlavne z prírody a počasia. Z vetra a jeho šibalských hier. Zo slnka čo topí ľady.
Vzdialil som sa od Boha. Snažím sa síce viac, ale čím viac sa snažím, tým viac sa vzďaľujem. Niekde bude chyba. Kde sú tie dni, ktoré som žil po púti radosti či campfeste. Strácam akosi zmysel a neviem v čom nájsť naplnenie.
nedeľa 7. marca 2010
Pred hodinkou som sa vrátil z lesa. Boli sme s chalanmi miništrantmi zase trošku na vzduch. Už to je dávno čo sme boli niekde spolu. Peťo si kúpil novú airsoftovku (Tokio Marui - SOCOM MK23)- ja mám tú istú - heavy gun - tak sme si boli spolu zahrať pri bunkri airsoft. Poľovníci nám však zničili arénu. Mali sme urobené z dosák také kryty medzi stromami a oni nám to vytrhali a vyhádzali. Aspoň si myslím, že to boli oni. Možno niekto iný. Nevadí. Zahrali sme aj tak - len je to ťažšie a rýchlejšie hra omrzí. Ale dokázali ma stále presvedčiť na ďalšiu a ďalšiu hru. Myslel som, že bude väčšia kosa, ale dalo sa. Len som nenašiel okuliare a bolo treba ich - schytal som to dvakrát pod oko. Ale není žiadna modrina - len to fest zaštípalo.
Za minulý týždeň som toho v grafike zato spravil dosť. Nie síce nejak extra veľa, ale som bol až sám zo seba prekvapený, že som to zvládol - neveril som si. I teraz si dosť neverím - niekedy mám pocit, že nikdy sa mi to nepodarí - že nedokážem to čo oni. Spolieham sa na Pána a snažím sa čo najlepšie ako viem.
Ocovi som vysvetlil ako to myslím. Stále nie je nadšený - ale chápem, kto by bol. Má to svoje riziká a chápem ho. Ale chcem to skúsiť. Som rád, že aspoň nejak tak to berie a necháva mi čas pri PC aby som na sebe makal. Inak je to s mamkou. Tá to asi nevezme. Možno časom.
Včera sme tiež boli na Slančíku. Už som to tu minulý rok spomínal. Úžasný pohľad na to naše malé "údolíčko". Spomenul som si na verš zo žalmov
"Pripadol mi diel v kraji prekrásnom
a je to pre mňa znamenité dedičstvo."
Žalm 16
Je to tam naozaj nádherné. Možno, že iným by sa tam nepáčilo a nechápali by, čo na tom vidím. Možno sa mi tam páči kvôli tomu, čo som tam už prežil. Predsa to len mení pohľad. Ale i tak. Príroda je tam krásna, neustále tam fúka vietor. V lete je to samozrejme niečo iné, ale mne sa tam páči v každom ročnom období.
Za minulý týždeň som toho v grafike zato spravil dosť. Nie síce nejak extra veľa, ale som bol až sám zo seba prekvapený, že som to zvládol - neveril som si. I teraz si dosť neverím - niekedy mám pocit, že nikdy sa mi to nepodarí - že nedokážem to čo oni. Spolieham sa na Pána a snažím sa čo najlepšie ako viem.
Ocovi som vysvetlil ako to myslím. Stále nie je nadšený - ale chápem, kto by bol. Má to svoje riziká a chápem ho. Ale chcem to skúsiť. Som rád, že aspoň nejak tak to berie a necháva mi čas pri PC aby som na sebe makal. Inak je to s mamkou. Tá to asi nevezme. Možno časom.
Včera sme tiež boli na Slančíku. Už som to tu minulý rok spomínal. Úžasný pohľad na to naše malé "údolíčko". Spomenul som si na verš zo žalmov
"Pripadol mi diel v kraji prekrásnom
a je to pre mňa znamenité dedičstvo."
Žalm 16
Je to tam naozaj nádherné. Možno, že iným by sa tam nepáčilo a nechápali by, čo na tom vidím. Možno sa mi tam páči kvôli tomu, čo som tam už prežil. Predsa to len mení pohľad. Ale i tak. Príroda je tam krásna, neustále tam fúka vietor. V lete je to samozrejme niečo iné, ale mne sa tam páči v každom ročnom období.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
