Prázdninujem, prázdninuješ, prázdninujeme ...

A potom prišli týždne plné zábavy na stanovačkách, potu na dvore, či dnu za kuchynskím stolom, rôznych stretnutí s miništrantami či kamarátmi... sem tam bolestivá myšlienka na Domku, ale modlil som sa za ňu, nech sa jej darí, nechcel som na nikoho zle myslieť - nič to človeku neosoží (Anselm Grun). Chcem vidieť v druhých len to dobré, i keď to tam možno není, alebo to iba spí a čaká na prebudenie... Mnoho som čítal toto obdobie prázdnin. Hlavne spomínaného, obľubeného, Anselma Gruna. Veľmi dobrý duchovný spisovateľ. Odporúčam hocktorú jeho knihu každému ;).

Po Poľsku sme šli, my súrodenci a mamka, na takú "dovolenku" na chatu do Kováčovej pri Zvolene. Veľmi pekne tam bolo a mamka si aspoň odýchla. Ona totiž keď ma dovolenku, tak to není dovolenka, ale opäť len robota a robota... Pekné hory, kúpalisko (do ktorého ma nikto nedostal :D), ticho, zeleninový šalát každý deň a večere pri pivku s Andym. Síce vzťah medzi ním a zvyškom rodiny sa rapídne zhoršuje, mám rád tieto chvíle keď si aspoň trošku rozumieme a môžme vkľude posedieť :)

Ďalej si spomínam na kúpalisko s duchovným a miništrantmi :D Opôť deň, vešania sa na moj krk, neustáleho sudenia ich sporov, šalenia sa jak vyšinutý a tak ďalej. Veď to poznáte... či nie??? Tak o veľa prichádzate :D Ja ak sa na niečo najviac teším na tomto pozemskom živote tak sú to asi deti :D aaa... ako sa len tešín na nočné ponocovanie nad pokakanou plienkou :D :D ... No ale vrátim sa na kúpalisko. Najviac si spomínam na to, že som týždeň nemohol pohnúť krkom, lebo sme tam hrali námorne bitky a stali sme sa tak neskôr stredobodom pozornosti - čisto gladiátorské zápasy :D .. a dostal som úpal - to je tak : JA + KUPKO = UPAL :D

Takmer každý piatok, prosto vždy keď to vyšlo, sme ja, Andrej, Epko a Tomi (a neskor sa už ako stáli členovia pripojili Mário s Jarkou, Peťo a Lukáš) stanovali pri našom bunkri. Voláme to lesík :D je to totiž v takom izolovanom "lesíku" uprostred lúky. Každou stanovačkou sa jej uroveň zlepšovala. Ku koncu sme mali i jeden veľký stan čisto na veci naše, kotlík s tomášovím gulášom (mnami mnam), celkom kvalitne spravený stôl s občerstvením a tak... a posledná stanovačka bola naj - to už sme mali i loptu tak sme celý večer hrali fucik a potom vyčerpaný sa dosýtosti najedli gulášu, dali si pivčo, rozprávali vtipi, spievali národne piesne :D, o pol noci hymna a spať :D ... ale po pravde - štve ma to. Nebolo to také dobré ako to opisujem. Bohužiaľ si Andrej s Tomášom vybrali kusa odlišnú cestu ako ja, takže bez vulgarizmov a snahe opiť sa sa nevedeli zaobísť. Ja tiež nie som baránok, ale tešilo ma, že na poslednej stanovačke som vedel konečne povedať nie - i cigaretám i nadmernému pitiu. A i preto bola práve tá posledná asi najvydarenejšia...

Potom prišiel Campfest a Festival radosti :)

žeby som to nemal rozhádzane, teraz nachvílku tieto dve (naj)akcie preskočím a pokračujem v prázdninovaní :D .. s Ľudkou sme začali chodiť na túry - a také poriadne - take 20km :) vždy som chcel chodiť na túry ale samému sa mi nechcelo.
Dva dni som makal na duchovného stavbe - veľmi pekne si spravil ten domček :) Duchovný ma vkus ;). Ja som pomahal so strechou - dávali sme škridlu - sa ponáhľal lebo za pár dní cestuje do USA za kamošom Vladom (tuším som ho už tu spomínal). Zažil som tak duchovného i v iných zaujímavých situáciach :D Ale veď všetci sme len ľudia :) Makačka to zato bola - všetkých tých cca 2000 škridlí prešli mojimi rukami. Ale to sa vráti keď si večer sadnete pred stavbu s pivkom alebo kávičkou, pokecáte, pokukáte na výsledok... paráda - asi fakt mám byť stavbárom :D
Ten spomínaný vzťah Andrej vs. My sa totalne vyhrotil. Nepojdem do podrobností, ale dostalo sa to do fázy, keď oco vraví :" .. zabil som s tým človekom zbytočne 10 rokov..." , keď mamka plače na zemi počas toho ako sa tí dvaja hádaju a Andrej sa vyhráža rôznymi spôsobmi a je neustále podráždený na každého...

Poľsko 6-8. Jún 2009

V skratke a v rýchlosti. Domka ma pozvala. Že či reku nejdem s ich farnosťou na "púť" do Polandie. Do Čenstochovej (sry- neviem ako sa to piše).

Tak som sa zbalil a sadol s ňou do autobusu. Šiel som tam asi hľadať odpovede. Po tej afére s vysokou školou som nebol ešte úplne reštartovaný a potreboval som odpovede. Ako soľ. A na aké otázky? Samozrejme ohľadom Dominiky, ohľadom toho, čo odo mňa Boh žiada, čím mám ísť tou, či onou cestou. Prežil som tam jednu silnú krížovú cestu, ktorú inak ako "BOJ" popísať neviem. A ešte k tomu všetkému (a to to aj asi vyvolalo) to bola krížová cesta za kňazov...



Ale bolo to krásne pútnické miesto :). Aj čo sa týka pamiatok, aj čo sa týka duchovného zážitku. A odpovede? Ohľadom kňazstva sa dostavili... vďaka Bohu, už to vo mne nevyvoláva nepokoj a som taký uzmiernený - ak si ma povolá, budem to cítiť a prikívnem. Ale teraz to nie je. A Dominika? Tá mi dala odpoveď sama. Na ceste domov. Taktiež negatívnu, čo so mnou fajne zatriaslo. Ale opäť som sa presvedčil, že najväčšiu oporu mam v Bohu. Pomohol mi naozaj badateľne prekonať zranenie a za to mu ďakujem dodnes, lebo inak by som sa asi umáral v slzách a myšlienkach do totálneho vyčerpania a aj tak by to nikam neviedlo. Vďaka TI †

Teraz s nadhľadom sa na to pozerám ako na krásne tri dni. to miesto, ako pútnické miesto, odporúčam každému. Ešte tam niekedy určite zavýtam, keď sa zadarí :)

ComeBack

... neviem či to niekto číta :-D .. ale, pre mojich obľúbených stálych čitateľov veeeeeľkeeee AHOOOOJ po niekoľkých mesiacoch - tušim že to tri boli :-)

Vysvetlenie neprítomnosti? Odišiel mi zdroj na PC :D. A akosi sa mi to ani nechcelo riešiť, lebo som si spomenul na predošlé prázdniny, ako som ich strávil sedením za kompom a nič nerobil a pri vstupe na školu som bol znudený jak zašlá jahoda z Jogobelly. A naozaj. Tento takticko-psychologický ťah priniesol hneď i svoje ovocie. A tohtoročná úrodička bola bohatá. Vďaka Pánu Bohu za ňu † ;). I keď som bol pod ostrou trojmesačnou paľbou ústnych výhražok, aby som s tým PC niečo robil, nápor som vydržal do konca a i teraz mam chuť priviesť môj nový zdroj ku krachu :D. Ale zas to až nie :).

Ale v skutku, boli to nádherné prázdniny, plné úžasných (i menej úžasných, priam smutných) zážitkov. A i čo sa teraz týka nástupu na školu - človek čo prežil takéto prazdniny, nemá blbý a znechutený pocit z blížiacej sa školy. Teší sa :). A to je goodier :D.

NAJviac čo mi chýbalo, čo sa PC týka, je práve to, že som sa takouto formou nemohol s Vami o tieto zážitky podeliť. A teraz to už (naplno) vypisovať asi nebudem. Už to nemá tú "šťavu". Už by som to podal len sušené, ako slivky. ale v skratkách Vám to tu popíšem a ak sa podarí (a dúfam že sa podarí) tak pridám i foto ;).

Tak držte si klobúky - Dámi a Páni - začíname. :)