Sadza

V nehybnom tichu a mrznúcej bolesti,
Snažiac sa zachytiť zrakom maličkosť.
Tmavé vrany krúžia okolo mojej bytosti.
Padám v snahe plakať v tichosti.


Sú to vrahyne z krajiny Dípinsajd
A neľútostne ma oberajú o silu.
Nech tu moju krv už dopijú!
Prijmem akýkoľvek epitaf.


No čo keď len bolesť je čierna,
Perie vrán síce nezvykne byť biele.
No možno je to Boh v holubičom tele,
len hriešne oči zafarbili čisté perie.

So strachom na vrany hľadím
A jemne ich po krídlach hladím.
Za nechtami mi sadza ostáva,
Spod nej Láska povstáva.