... v podstate prave teraz, po navrate z vikendovky - vlastne len polovicnej - asi ani tak nebudem pisat o vikendovke ale iba o jednej noci.. z piatka na sobotu som prenocoval na evanjelickej fare. S fararom ma zoznamila Ivka po prichode do Zahora. Ale akosi mi uslo ze je farar a proste bol to Miro a myslim, ze aj asi ostane - sice musim priznat ze po uvedomeni si, ze je vlastne farar mi trosku prekazalo si zvyknut na to, ze si tykame.. proste farar ta tak...
Ale najviac co sa mi pacilo na tom vsetkom je, ze vlastne som si pri nich ten rozdiel, ze ja som z "niecoho" ineho a oni taktiez, vobec neuvedomoval. Proste bola tu jeden Boh, ktory nas spajal a na to ostatne, ze oni uznavaju hen to a my zase hen tam to, to bolo nepodstatne. A to ma ani neviem ako naplnalo strasne prijemnym pocitom pokoja. Mozno trosku rozkmytanym z toho, ze som mal okolo seba mnozstvo "cudzich" ludi a ja sa tazko prisposobujem a otvaram druhym. Proste Miro my dal spolu i s jeho manzelkou, Jankou, pocitit, ze ja neviem - dam priklad : ze ked som u nas na fare tak viem, ze on je nas farar a ja .. ja som ministrant a tu to konci.. dalej alebo dozadu to nejde. Mozno je chyba vo mne, mozno ze v nom, ale proste nikdy to nie je u nas na fare take ako bolo tam. Ano, mozno to bolo i tym ako ma zoznamila s nimi Ivka, ako o nich hovorila ako o kamaratoch a tak som ich potom bral.
Ale proste vsetci ludia, cela ta mladez, ktora tam bola.. proste ma vzala - ako vsetci boli proste mili, otvoreni, neskatulkovali hned alebo nieco take.. problem bol jedine asi v mojej nemluvnosti :D ale snad v lete na taboroch sa to zlepsi...
TESIM SA :) !!!
PS:sorry za chyby - ale berte do uvahy cas, unavenost a podobne :D
